Ján Čarnogurský hovorí aj o pozitívach vojnovej Slovenskej republiky. Kultúra neospravedlní násilie, odkazujú jeho prezidentskí súperi.
BRATISLAVA. Pobúrené reakcie vyvolala odpoveď prezidentského kandidáta a bývalého čestného predsedu KDH Jána Čarnogurského na otázku, či považuje vojnový slovenský štát za totalitný a klérofašistický.
„Všetka kultúrna a umelecká elita prerazila práve vtedy, za prvej Slovenskej republiky,“ odpovedal Čarnogurský časopisu Extraplus.
„Slovenské školstvo, literatúra a kultúra zažívali dovtedy nevídaný rozvoj. Výtvarníci Benka, Bazovský, Fulla, Galanda, divadelníci Bagar, Pántik, Dibarbora a iní predstavovali umeleckú elitu až do sedemdesiatych rokov. Je nesporné, že možnosti tvoriť a publikovať za prvej Slovenskej republiky boli neporovnateľne väčšie ako v období socializmu. Neprijímam nálepku klérofašistický, prijímam kritiku jednotlivých krokov vlády slovenského štátu, ako aj Jozefa Tisa.“
Ján Čarnogurský neustále dokazuje, že by nemal byť prezidentom, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne.
Upozornil naňho Beblavý
Na Čarnogurského vyjadrenia upozornil najskôr poslanec Miroslav Beblavý z SDKÚ. „Je to zvrátené a zlé. Chcem sa dištancovať od slov človeka, ktorého médiá označujú za opozičného kandidáta. Po týchto slovách si vyprosím, aby nás s ním niekto spájal,“ povedal pre TASR.
Za nešťastné označili Čarnogurského vyjadrenia aj jeho prezidentskí protikandidáti. „Svojím vyjadrením uráža všetkých ľudí, ktorí boli počas slovenského štátu perzekvovaní, deportovaní a zavraždení,“ povedal Andrej Kiska s tým, že sa výrok osobne dotkol jeho rodiny.
„Počas slovenského štátu bola prenasledovaná. Môj dedo bol partizán a proti slovenskému štátu a fašizmu aktívne bojoval. Mama dodnes spomína na neustále domové prehliadky a príkoria,“ hovorí Kiska. „Tak, ako sa nedá chváliť Hitlerovo Nemecko za to, že stavalo diaľnice, tak sa ani slovenský štát nesmie chváliť za rozvoj vybraných oblastí.“
Radoslav Procházka si myslí, že násilie a deportácie vlastných občanov nemožno ospravedlňovať rozvojom divadelnej vedy.
„Takýto istý argument o rozvoji kultúry používali komunisti, aby legitimizovali svoj režim,“ hovorí Peter Osuský s tým, že do úvahy treba brať ako podstatnú vec zánik demokratických strán.
Čarnogurského protikandidát a spolustraník KDH Pavol Hrušovský je na dovolenke, k téme sa nevyjadil.
Čarnogurský sa bráni
„K vojnovému slovenskému štátu mám celkovo kritický postoj a k jeho jednotlivým predstaviteľom zvlášť,“ oponuje Čarnogurský. „Upozorňujem, že svoj kritický postoj vyjadrujem vo verejne publikovaných textoch už desaťročia. V roku 1987 som bol spolu s Františkom Mikloškom, Milan Rúfusom, Jozefom Jablonickým či biskupom Korcom medzi 24 signatármi vyhlásenia k deportáciám židovských občanov zo Slovenska.“
Pripomenul, že zločinnosť deportácií zdôraznil aj v spomínanom rozhovore. Kritický k tejto časti našej histórie bol podľa vlastných slov aj vo svojej rigoróznej práci a kritizuje vraj aj viaceré kroky čelných predstaviteľov štátu.
„Pokiaľ ide o pojem „klérofašistický, vznikol a účelovo sa používal za komunizmu. Tým je povedané všetko,“ myslí si Čarnogurský, ktorého kritika prekvapila a o téme by s kritikmi aj diskutoval.
Umenie ako argument
Za sporné považuje Čarnogurského vyjadrenia o kultúre aj o štáte Dušan Kováč z Historického ústavu SAV. Veľa hercov či umelcov sa podľa neho vyškolilo za prvej ČSR a pokračovali aj za slovenského štátu.
„Keď spomíname umenie, spomeňme aj Martina Gregora, ktorý ako Žid musel opustiť Slovenské národné divadlo a bol v koncentračnom tábore,“ hovorí Kováč. „Môžeme sa spýtať Jána Čarnogurského, prečo bojoval proti komunizmu, keď aj vtedy pôsobilo viacero výborných hercov, operných spevákov či výtvarníkov, akým bol Albín Brunovský. On zle postavil otázku hodnotenia, z čej vôle ten štát vznikol a aký mal režim,“ hovorí Kováč.
„Netreba zabúdať ani na to, že za mocenské záujmy Hitlera museli bojovať aj naši vojaci a mnohí v týchto bojoch prišli o život. To, že sa napriek všetkému v tejto krajine žilo, je normálne. Ján Čarnogurský však spravil z toho to hlavné a to je chyba,“ hovorí.
