Najhlučnejší diškurz, ktorý sprevádzal zakladanie koalície, sa strhol okolo „požiadaviek SMK“. Nie však pri rokovaniach, kde sa vybavili hladko, ale v externom prostredí. Ak nebola politická vôľa šumy dementovať, tak zrejme preto, lebo všetkým aktérom sa páčili posolstvá, ktoré sa z médií valili. Voliči SMK videli a počuli, že rodná strana bojuje, priaznivci KDH, SDKÚ a ANO sa zase ubezpečili, že ich mandanti veru národné záujmy za misu šošovice nepredajú.
Obraz je absurdný preto, lebo požiadavky s etnickým nádychom, ktoré vzniesla SMK, sú v priereze vládneho programu a budúcnosti krajiny okrajové, respektíve malicherné. Áno, Maďari uhrali svoje najvyššie priority; bude univerzita v Komárne (nemusela byť, keby bola fakulta v Nitre), aj prevod pôdy do VLASTNÍCTVA obcí (nemusel byť, keby Koncoš dovolil prevod do SPRÁVY). SMK dostala aj všetky posty, ktoré žiadala. Vrátane objektu najsilnejšej túžby - rezortu pôdohospodárstva. Súbor ziskov SMK je slušný, Bugárovi môžeme aj zagratulovať. Na rozdiel od programových priorít „slovenských“ strán však nijako nepohne tvárou krajiny. Toto nemala byť verejná téma. Ak bola, tak len preto, lebo cez nánosy karpatského myslenia sa ešte „nová politická kultúra“, ktorá sa teraz toľko spomína, nepreškriabala.
Debata, ktorá sa na Slovensku vynára zakaždým, keď SMK vstupuje do vlády, vypukne vždy na tému Benešove dekréty. Ich „otváranie“ nepatrilo ani sekundu medzi priority SMK. Ako taktickú zbraň si Bugár priniesol k stolu iba otázku odškodnenia občanov postihnutých podľa princípu kolektívnej viny. Ľahkosť tanečného kroku, s akým z „požiadavky“ vycúval, trochu prekvapila. Aj milo, keďže zbytočne nespomaľoval rokovania kauzou, o ktorej vopred vedel, že je stratená. Ale aj nemilo. Ak totiž existuje agenda s etnickým hrotom, ktorá kdesi súvisí s vnútornou podstatou štátu, potom je to krivda ešte stále živých ľudí, ktorým sa ublížilo bez toho, aby sa ktokoľvek namáhal skúmať ich individuálnu vinu.
Bugár sa ich veľmi nezastal, hoci v straníckom programe to mal a aj v médiách dlhodobo ohlasoval. Na strane druhej je fakt, že gesto morálneho vyrovnania je nedôstojné vymáhať cestou koaličných rozhovorov. Otázkam zločinu, viny, trestu a pokánia sa však nedá ujsť, politikov raz dobehnú.
Beata
Balogová
