FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Napoludnie sa stretli po traja zástupcovia z každej strany štvorkoalície v sídle KDH. Pri príchode sa ešte všetci tvárili veľmi vážne, len Ivan Šimko venoval fotografom mierny úsmev.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
František Mikloško vyletel rýchlym krokom z kancelárie, prebehol popri fotografoch, ktorí ho nestihli nasnímať, a mieril do rokovacej miestnosti. Predseda KDH Pavol Hrušovský ho zastavil. Mikloško zacúval pár krokov späť a s úsmevom prešiel pomaly popri fotoreportéroch ešte raz spolu s Hrušovským.
Dvanásť politikov si za zatvorenými dvermi sadlo nad papiere - porovnávali texty koaličnej zmluvy na svojich rovnopisoch. Po polhodine vyšli predsedovia strán spokojní. „Bolo to omnoho, omnoho, omnoho ľahšie, ústretovejšie,“ porovnal Mikuláš Dzurinda rokovanie o koalícii s podobným rokovaním spred štyroch rokov.
Bugár fajčiť nezačal
„Pred štyrmi rokmi som sa za päť týždňov naučil pri rokovaniach fajčiť. Teraz som nestihol nič zlé, ani som to nestihol nikoho ja naučiť,“ vtipkoval Béla Bugár, ktorý sa odúčal fajčiť dlhé mesiace. Pred štyrmi rokmi strany budúcej koalície rokovali vyše mesiaca.
Tentoraz sa na novej koalícii a vláde strany dohodli za dva týždne. „Naozaj bolo cítiť zo všetkých partnerov obrovskú zodpovednosť,“ hovoril spokojný Hrušovský. Pavol Rusko dopĺňal: „Dohoda o programových tézach bola podstatne menej komplikovaná, ako by sa zdalo.“
„Vy vyzeráte stále lepšie,“ podával ruku Mikuláš Dzurinda pri vychádzaní z budovy jednej zo zamestnankýň, ktorú stretol pri dverách. Sadol do vládneho BMW, vzal k sebe aj Bugára.
Každý čosi povedal
O tretej čakali predstaviteľov koalície desiatky štábov a novinárov v Primaciálnom paláci. Prišlo 27 politikov. Museli ísť popod lešenie, lebo na paláci opravujú balkón priamo nad vchodom. Vo veľkej sále sa postavili za stôl ako futbalové družstvo pred fotením.
Predsedovia strán Dzurinda, Bugár, Hrušovský a Rusko podpisovali zmluvu, každý predseda čosi porozprával. „Máme spoločnú príležitosť a zodpovednosť napísať vynikajúcu kapitolu slovenských dejín. Je to výzva pre novú vládu a všetkých občanov. Verím, že sme položili silný základ dôvery, ktorú bude táto vládna koalícia potrebovať,“ hovoril Dzurinda.
„Nie je dôležité, koľko ľudí si zapamätá tvoje meno, keď si tu bol, ale koľkým si pomohol, keď si chodil po tejto zemi a keď si mohol pomôcť. Vnímame politiku ako službu občanovi,“ hovoril Rusko. „Slovensko má koalíciu, ktorá sa dokázala dohodnúť, ktorá je zmysluplná a ktorá má veľkú šancu doviesť krajinu do Európskej únie a NATO.“
Na premiéra lezie choroba
Všetci štyria lídri sa postavili pred mikrofóny a začali odpovedať na otázky. Premiér mierne trpel, liezla na neho choroba. Po skončení sa priznal, že sa už začína potiť, a ponáhľal sa ľahnúť si.
Inak išlo všetko hladko. Pri otázke, aké sú záruky, že vo vláde nebudú korupčné škandály ako v minulej, sa časť politikov stojacich za predsedami zamrvila. Čakali, čo povie premiér. Povedal, že iba na jedného ministra z bývalej vlády bolo trestné oznámenie a aj to dal samotný predseda vlády.
Rusko: Prečítajte si SME
Prečo v novej vláde nebude ani jedna žena? „No som zvedavý, kto teraz odpovie,“ odpovedal Dzurinda. Štyria muži sa začali ponúkať. Keď to už vyzeralo, že sa odhodlal odpovedať premiér, predbehol ho budúci predseda parlamentu Hrušovský: „My sme najlepšie ženy dali do Národnej rady.“
Dzurinda vysvetľoval, že takto sa veci „vyvŕbili“, ako výsledok diskusií. „Mňa to trochu mrzí, ale v našej diskusii počas šestnástich dní nebolo ani jedným slovom prítomné delenie, či budeme hľadať mužov, alebo ženy.“ Pavol Rusko zasa odporučil prečítať si pondelňajšie vydanie denníka SME: „Stačí si prečítať komentár, aby ste našli oveľa rýchlejšie aj odpovede.“
Pri prezidentovi skončili
Deň skončili u prezidenta. Po rokovaní s ním mali novinári možnosť položiť tri otázky. Hneď prvá sa týkala prezidenta. Pred štyrmi rokmi pri rokovaní o zložení vládnej koalície vznikol problém, keď chcel byť Rudolf Schuster spoločným kandidátom koaličných strán na funkciu prezidenta a vyskytli sa náznaky vydierania. Na otázku, prečo sa teraz nedohadovali na spoločnom budúcom kandidátovi, Dzurinda odpovedal, že táto téma nebola prítomná na rokovaniach aj preto, že stranám ide najmä o riešenie vecí, ktoré sú nevyhnutné a časovo aktuálne. Rudolf Schuster sa na otázke smial a počas Dzurindovej odpovede mu v červenej tvári hrali grimasy. Neskôr si však vzal slovo, zdalo sa, že otázku cítil ako útok na seba: „Hlášky na adresu prezidenta, budú sa pripravovať kandidáti, počítam, že ste to už začali, že nech sa páči, som pripravený, ale trošku sa ponáhľate. Najprv by sme mali vstúpiť do NATO a únie a potom príde čas aj na toto,“ adresoval Schuster výčitku novinárke.
Koniec v pravý čas
Po tretej otázke chcel hovorca Ján Füle skončiť krátku tlačovku, ale štáb z televízie si ešte presadil jednu otázku. Redaktor sa pýtal, či si predsedovia strán novej vládnej koalície vedia predstaviť, že by bol Schuster ich spoločným kandidátom aj v ďalších prezidentských voľbách, keďže samotný Schuster už naznačil, že sa možno bude znova uchádzať o dôveru. Dzurinda, Bugár, Rusko a Hrušovský zneisteli, chvíľu po sebe pozerali. K mikrofónu pristúpil Dzurinda: „Skutočne som tušil, že hovorca pána prezidenta chcel ukončiť tlačovku v pravý čas.“ (rf, sp)
