Le Monde: Slovensko dobehlo zaostávanie za ostatnými kandidátskymi
krajinami
Paríž/Brusel 8. októbra (TASR) - Slovensko dobehlo zaostávanie za
ostatnými kandidátskymi krajinami, píše v dnešnom čísle denník Le
Monde pri charakterizovaní 10 krajín, uchádzajúcich sa o vstup do
Európskej únie. Európska komisia v správe, ktorú oficiálne uverejní
v stredu, hodnotí pripravenosť kandidátskych krajín na vstup do EÚ.
Hlavným rysom správy je fakt, že kandidátske krajiny ešte nie sú
pripravené na vstup do EÚ, ale budú naň v čase vstupu začiatkom roku
2004, konštatuje Le Monde. EK odporúča, aby 10 krajín - Poľsko,
Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Estónsko, Litva, Lotyšsko,
Slovinsko, Cyprus a Malta - dokončili predvstupové rokovania s EÚ na
decembrovom summite EÚ v Kodani, uviedol denník. Poľsko, ktorého
počet obyvateľov prevyšuje v tomto smere všetkých deväť ostatných
kandidátskych krajín dokopy, je na chvoste kandidátskych krajín.
Pred ním sú Malta a Lotyšsko, na ktoré mieria ostré kritiky, uprostred je
Maďarsko a Česká republika, ktorá ako by zľavila z počiatočného
úsilia a Slovensko: táto krajina dobehla zaostávanie, podotýka Le
Monde. Na čele je Cyprus a Slovinsko: už sú prakticky pripravené na
vstup do EÚ. Na vstup do EÚ musia kandidátske krajiny splniť
kritériá, stanovené na summite EÚ v júni 1993 v Kodani.
Ide o politické (krajina musí byť demokratická a právnym štátom)
a ekonomické kritériá (musí mať trhové hospodárstvo a schopnosť
odolávať konkurenčnému tlaku spoločného trhu). Oficiálne síce 10
kandidátskych krajín je demokratických, ale všetky musia vyvinúť
úsilie pri vytváraní administrácie, posilnení právneho systému,
ochrane menšín a boji proti korupcii. Podľa EK práve korupcia
"predstavuje veľké znepokojenie" na Slovensku, v Českej republike,
Poľsku a Lotyšsku. Napríklad v ČR predstavuje veľký problém aj
ekonomická kriminalita, uvádza denník. Z ekonomického pohľadu je 10
kandidátskych krajín chudobných. Hrubý domáci produkt na obyvateľa
nedosahuje ani 40 percent priemeru európskej 15. Kandidátske krajiny
síce sú trhové ekonomiky, ale len Malta a Cyprus sa pokladajú za
schopné už teraz čeliť konkurencii spoločného trhu, hodnotil Le Monde.
Zmluvu o pristúpení do EÚ podpíše Slovensko na jar 2003
Brusel 8. októbra (TASR) - Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny,
ktoré tento rok ukončia rokovania o vstupe do EÚ, by mali podpísať
prístupovú zmluvu na jar 2003. Jej text by mal byť dokončený
najneskôr šesť týždňov po skončení prístupových rokovaní, ktoré sa
očakáva na decembrovom summite v Kodani. Vyplýva to z návrhu
strategického dokumentu, ktorý Európska komisia schváli v stredu.
Výsledok rokovaní so všetkými desiatimi krajinami, ktoré EK v stredu
odporučí na vstup, bude zahrnutý do jedného právneho dokumentu
- Zmluvy o pristúpení do EÚ. Jej príprava sa začala už v marci 2002
a už teraz obsahuje väčšinu vyjednaných opatrení a zmien. Keď sa text
zmluvy definitívne dokončí, čo by nemalo byť neskôr ako šesť týždňov
po uzavretí rokovaní, a vyjadria s ním súhlas všetky zúčastnené
strany, komisia príjme tzv. stanovisko k žiadostiam o členstvo.
EK tak plánuje urobiť vo februári 2003. Potom sa bude musieť vyjadriť
Európsky parlament a nakoniec o prijatí nových členov rozhodne Rada
ministrov. Až potom dôjde k podpisu prístupovej zmluvy, komisia
počíta s termínom na jar 2003. Hoci v dokumente sa presnejší termín
neuvádza, v Bruseli koluje už dlhšie dátum 16. apríl 2003. Zmluva
vydaná vo všetkých terajších i budúcich oficiálnych jazykoch únie,
ktorá bude obsahovať dátum vstupu nových členských štátov, pôjde
potom na ratifikáciu do terajších i budúcich členských krajín.
Bude obsahovať ustanovenia, ktoré by umožnili jej ratifikáciu, aj keby ju
niektorá z pristupujúcich krajín neratifikovala. EK v dokumente
navrhuje, aby sa budúce členské štáty po podpise prístupovej zmluvy
zúčastňovali aspoň ako pozorovatelia na všetkých dôležitých výboroch,
agentúrach a ďalších orgánoch. Presnejšie návrhy v tomto smere
predloží EK pred decembrovým summitom v Kodani. Pozorovateľov plánuje
po podpise zmlúv pozvať aj Európsky parlament a budúci noví členovia
by sa mali vhodným spôsobom zapojiť aj do prijímania novej
legislatívy a rozhodovacieho procesu v Rade ministrov. Strategický
dokument o rozšírení spolu s hodnotiacimi správami prerokuje
a schváli Európska komisia v stredu 9. októbra.
EK navrhne ochranné klauzuly a kontrolu nových členov
Brusel 8. októbra (TASR) - Európska komisia v stredu okrem
odporúčania uzavrieť rokovania s desiatimi krajinami vrátane
Slovenska navrhne, aby sa na nových členov dva roky po vstupe
vzťahovali ochranné klauzuly umožňujúce postih v prípade, že by
nedodržiavali predpisy EÚ. Prístupové zmluvy by podľa návrhu
strategického dokumentu, ktorý EK schváli v stredu, mali obsahovať
"všeobecnú ekonomickú ochrannú klauzulu" a "špecifickú klauzulu".
Ekonomická klauzula by starým i novým členom umožňovala reagovať na
"vážne ťažkosti" alebo "podstatné zhoršenie" v ktoromkoľvek odvetví
hospodárstva spôsobené inými krajinami. O ochranných opatreniach by
rozhodla EK podľa žiadosti členského štátu. Podobná klauzula bola
v platnosti 12 mesiacov po predchádzajúcom rozšírení o Rakúsko,
Švédsko a Fínsko v roku 1995, nebola však nikdy uplatnená.
Tieto krajiny však už boli členmi Európskeho ekonomického priestoru
a legislatíva napríklad v oblasti spravodlivosti a vnútra nebola taká
rozsiahla ako dnes. Pri terajšom rozšírení preto EK navrhuje tiež
"špecifickú ochrannú klauzulu". Tá má umožniť komisii prijať potrebné
opatrenia v prípade narušenia alebo hrozby narušenia fungovania
jednotného trhu, ale tiež v oblasti bezpečnosti, spravodlivosti či
uplatňovaní rôznych slobôd, ktoré budú vychádzať z neschopnosti plniť
záväzky dané v prístupových rokovaniach.
Návrh vylučuje, že by bližšie nešpecifikované opatrenia mohli znamenať obnovenie kontrol
(tovaru) na hraniciach vo vnútri EÚ, teda medzi novými a starými
členmi. Kontroly osôb totiž ostanú v platnosti, až kým noví členovia
nepristúpia k Schengenu, čo môže trvať dva-tri roky od vstupu. Tieto
klauzuly nenavrhuje komisia podľa vysokopostaveného zdroja zo
strachu, že noví členovia nebudú schopní dodržiavať pravidlá
fungovania EÚ. Ide skôr o ubezpečenie terajších členských štátov, že
komisia bude situáciu dostatočne kontrolovať a bude mať k dispozícii
nástroje pre prípadné problémy. EK chce terajšie členské krajiny
ubezpečiť aj pomocou sprísneného monitoringu, ako si budúci
členovia po ukončení rokovaní a podpise prístupovej zmluvy plnia svoje záväzky.
Komisia v stredu navrhne systém prísneho dohľadu,
v rámci ktorého budú do budúcich členských krajín okrem iného
pravidelne cestovať misie expertov, aby sa priamo na mieste
presvedčili o tom, ako si tá-ktorá krajina plní svoje záväzky.
Výsledky monitorovania zhrnie v júli 2003 správa EK, ktorá sa zameria
na prípravu v oblasti čerpania peňazí zo štrukturálnych fondov.
Súhrnnú správu predloží EK tri mesiace pred vstupom. Tento dokument
bude nástupcom doterajších hodnotiacich správ a predchodcom výročnej
správy o uplatňovaní práva EÚ, ktoré komisia pravidelne vydáva pre
všetky členské štáty. Okrem toho plánuje komisia uplatniť "systém
včasného varovania" budúcich členských krajín. "Komisia bude
signalizovať všetky odklady alebo problémy pri plnení záväzkov
predovšetkým varovnými listami na politickej úrovni," uvádza sa
v návrhu strategického dokumentu, ktorý EK schváli v stredu.
EK označí Slovensko za pripravené na vstup do EÚ v roku 2004
Brusel 8. októbra (TASR) - Európska komisia v stredu označí Slovensko
za krajinu, ktorá bude schopná prevziať záväzky členstva v EÚ
v stanovenom časovom horizonte, teda pripravená vstúpiť do únie
začiatkom roku 2004. Zároveň odporučí, aby Slovensko do konca tohto
roka uzavrelo prístupové rokovania s EÚ a na jar 2003 podpísalo
prístupovú zmluvu. Takmer 140-stranová hodnotiaca správa, ktorú EK
schváli a zverejní v stredu popoludní, označí Slovensko za krajinu,
ktorá spĺňa politické kodanské kritériá. Čo sa týka ekonomických
kritérií, Slovensko sa dozvie, že je fungujúcou trhovou ekonomikou
a bude schopné čeliť konkurencii na vnútornom trhu EÚ po vstupe.
Pri politických kritériách správa pripomenie, že ešte v roku 1997 ich
Slovensko neplnilo. Odvtedy však SR dosiahla "výrazný pokrok v ďalšom
posilňovaní a prehlbovaní stability inštitúcií, ktoré zaručujú
demokraciu, vládu zákona, ľudské práva a ochranu menšín", uvedie EK.
Privíta kroky na posilnenie nezávislosti a efektívnosti súdnictva,
upozorní však, že ich treba dôkladne uplatňovať v praxi a vyčleniť na
to dostatočné finančné zdroje. Korupcia ostáva "dôvodom na vážne
znepokojenie", hoci "istý pokrok" sa podarilo dosiahnuť v boji proti
nej, uvedie správa, podľa ktorej úsilie v tejto oblasti musí
pokračovať. SR rešpektuje podľa EK ľudské práva a práva národnostných
menšín, naďalej sa však vyskytujú prípady ponižujúceho zaobchádzania
s ľuďmi zo strany polície. Menšiny sú dobre integrované do
spoločnosti s výnimkou rómskej komunity, ktorej postavenie napriek
úsiliu ostáva zložité, uvádza sa v hodnotiacom dokumente komisie. Čo
sa týka nedávnych parlamentných volieb, komisia len poznamená, že
boli spravodlivé a slobodné, všimne si 70-percentnú účasť voličov
a to, že do parlamentu sa dostalo sedem politických strán.
V ekonomickej oblasti SR plní prvé kodanské kritérium - je fungujúcou
trhovou ekonomikou. Konkurencii na trhu únie bude schopná čeliť po
vstupe, ak ostane na ceste súčasných reforiem. Od roku 1997 dosiahlo
Slovensko makroekonomickú stabilitu, došlo k urýchleniu reforiem.
V makroekonomickej situácii možno urobiť zlepšenia, čo si však
vyžaduje "naliehavé opatrenia s cieľom znížiť rozpočtový deficit
a deficit bežného účtu", upozorní v dokumente komisia.
Za "nevyhnutnú" označí reformu výdavkov, najmä v oblasti zdravotníctva
a dôchodkov. "Vysoká nezamestnanosť vyžaduje celý rad štrukturálnych
reforiem, vrátane odstránenia demotivujúcich účinkov systému
sociálnej ochrany a zavedenia pružnejšej legislatívy v oblasti
práce." EK v správe ocení takmer dokončenú privatizáciu
a reštrukturalizáciu bankového sektora. V tretej oblasti kritérií,
ktorou je schopnosť prevziať záväzky členstva, najmä preberať,
uplatňovať a vynucovať legislatívu EÚ, urobilo Slovensko od roku 1997
"veľmi dobrý pokrok" v zosúlaďovaní legislatívy a posilňovaní
administratívnych kapacít. Celkovo dosiahlo Slovensko "vysoký stupeň"
zosúladenia legislatívy a primerane pokročilo v budovaní
administratívnych kapacít na jej uplatňovanie.
Komisia ocení najmä pokrok v oblastiach voľný pohyb tovaru, voľné poskytovanie služieb,
poľnohospodárstvo, doprava, energetika, životné prostredie,
spravodlivosť a vnútro. Len obmedzený pokrok zaznamenala EK
v telekomunikáciách, informačných technológiách a regionálnej
politike. Čo sa týka administratívy, Slovensko "do veľkej miery
dosiahlo dostatočné, ale stále krehké kapacity potrebné na efektívne
uplatňovanie a vymáhanie legislatívy", zhodnotí v stredu komisia.
Pri 27 uzavretých kapitolách "Slovensko vo všeobecnosti plní záväzky,
ktoré dalo v prístupových rokovaniach", uvedie EK. Slovensko spolu
s Lotyšskom sú podľa EK jedinými krajinami, ktoré si svoje záväzky
plnia včas. Všetkým ostatným pripomenie EK meškanie a upozorní ich na
konkrétne oblasti, ktoré musia napraviť. V samotnej správe komisia
v jednotlivých kapitolách legislatívy vymenuje aj Slovensku konkrétne
kroky, ktoré musí urobiť, aby bolo na vstup úplne pripravené.
Hodnotiace správy a súhrnný strategický dokument s odporúčaniami
prerokuje a schváli EK na stredajšom zasadnutí. O 14.30 h tieto
dokumenty predstavia predseda EK Romano Prodi a komisár pre
rozšírenie Günter Verheugen poslancom Európskeho parlamentu. Na 16.00
h je naplánovaná tlačová konferencia. Odporúčania EK a strategický
dokument dostanú 24.-25. októbra na stôl lídri EÚ, ktorí sa stretnú
na summite v Bruseli. Tí rozhodnú o definitívnom zozname pripravených
krajín, s ktorými sa budú môcť skončiť tento rok prístupové
rokovania. Cieľom je uzavrieť ich na summite v Kodani 12.-13.
decembra.
EÚ zažije najväčšie rozšírenie, bude mať 75 miliónov nových obyvateľov
Brusel 8. októbra (TASR) - Európska komisia dá v stredu zelenú
prijatiu 10 nových členských krajín do EÚ. Únia sa tak v roku 2004
rozrastie z dnešných 15 na 25 členov a čo sa týka počtu obyvateľov,
stane sa so 455-miliónovou populáciou treťou najľudnatejšou
politickou jednotkou sveta po Číne a Indii. Rozšírenie podľa scenára
tzv. veľkého tresku nebude mať obdobu v doterajšej histórii EÚ. Až
doteraz únia prijala v jednom termíne najviac troch členov.
Začiatkom roku 2004 však do únie vstúpi 10 krajín, čo bude predstavovať 75
miliónov nových obyvateľov. Najväčšou novou členskou krajinou bude
Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov, čo je stokrát viac ako Malta,
najmenšia budúca nová členská krajina (390.000). Slovensko s 5,4
milióna obyvateľov patrí medzi väčšie kandidátske krajiny spomedzi
desiatich. Menšie sú okrem Malty tri pobaltské štáty, Slovinsko
a Cyprus, väčšie Česko, Poľsko a Maďarsko. Rozšírená EÚ sa bude
vyznačovať ekonomickou nerovnováhou. Desať nových krajín vytvára
spolu hrubý národný produkt asi 404 miliárd eúr, čo je však len 4,6
percenta HDP súčasnej 15-člennej únie. Počet obyvateľov a rozloha EÚ
sa rozšírením zvýšia o tretinu, HDP lej o necelých päť percent.
Z desiatich krajín je najbohatší Cyprus, ktorý dosahuje dnes HDP na
obyvateľa 80 percent priemeru únie. Nasledujú Slovinsko a Malta,
Slovensko je niekde na úrovni 49 percent, najchudobnejšie sú Poľsko
so 40, Litva s 38 a Lotyšsko s 33 percentami. Slovensku patrí
neslávne prvé miesto v nezamestnanosti, spolu s Poľskom jej miera
presahuje 18 percent. Najlepšie sú na tom Slovinci s 5,7 percentami.
Inflácia je najnižšia na Cypre a Malte, najvyššia v Maďarsku. Desať
krajín by chcelo v decembri uzavrieť prístupové rokovania s EÚ, teda
všetkých 30 kapitol eurolegislatívy. Najbližšie sú k tomu dnes
Cyprus, Litva, Slovinsko a Estónsko s 28 uzavretými kapitolami.
Po 27 majú Slovensko, Poľsko a Lotyšsko, 26 Maďarsko, 25 Česko a Malta. Čo
sa týka nákladov na rozšírenie, na prvé tri roky členstva (2004-06)
navrhla Európska komisia poskytnúť desiatim novým krajinám 40,1
miliardy eúr. Vyše 15 miliárd však noví členovia počas týchto troch
rokov zaplatia vo forme príspevkov do rozpočtu. Rozšírenie EÚ o desať
krajín nebude konečné. Rumunsku a Bulharsku EK prisľúbila indikatívny
termín vstupu na rok 2007, kandidátskou krajinou je aj Turecko, to
však zatiaľ nezačne prístupové rokovania, pretože stále neplní
politické kritériá.
Robertson: Noví členovia budú v NATO najskôr na jar 2004
Brusel 8. októbra (TASR) - Najskorším možným termínom, kedy sa
krajiny pozvané na novembrovom summite v Prahe stanú členmi NATO, je
jar 2004. V Bruseli to dnes vyhlásil generálny tajomník aliancie
George Robertson. Pred poslancami zahraničného výboru Európskeho
parlamentu odmietol informácie, že NATO už rozhodlo o pozvaní
siedmich nových členov. "Aliancia pošle na summite jednu až deväť
pozvánok," povedal šéf NATO, podľa ktorého aliancia bude o zozname
pozvaných krajín diskutovať až dva týždne pred summitom v Prahe.
Ten je naplánovaný na 21.-22. novembra. NATO však už podľa Robertsona
rozhodlo, čo bude nasledovať po pozvaní nových krajín. "Na summite
pošleme pozvánky, ale tieto krajiny sa nestanú členmi okamžite. Celý
proces (prístupových rokovaní, podpis prístupového protokolu,
ratifikácia) bude trvať skôr roky ako mesiace," uviedol Robertson.
"Najskorším možným termínom vstupu je jar 2004," dodal šéf NATO,
podľa ktorého sa pozvané krajiny stanú členmi aliancie spoločne
krátko pred budúcim summitom aliancie plánovaným na prvý polrok 2004.
Dovtedy je nevyhnutné, aby ašpiranti pokračovali v reformách
a zlepšovali svoju schopnosť plniť politické a vojenské štandardy
aliancie. "Preto kandidátske krajiny budú pokračovať v plnení Akčného
plánu členstva (MAP) až do vstupu," povedal Robertson. Rozšírenie
NATO podľa neho nie je pozostatkom studenej vojny, ale spôsobom
posilnenia stability a bezpečnosti na kontinente. "Som presvedčený,
že rozšírenie NATO i EÚ významne prispeje k zvýšeniu stability na
kontinente," vyhlásil Robertson v zahraničnom výbore EP. Hoci
oficiálne NATO ešte o zozname pozvaných krajín nerozhodlo, podľa
diplomatov môže pozvánku v Prahe očakávať sedem kandidátskych krajín:
Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko.
Slovenskí vojenskí inšpektori preverujú dohodnuté územie v Zakarpatsku
Kyjev 9. októbra (TASR) - Skupina slovenských vojenských
verifikátorov na čele s pplk. Miroslavom Gertlim pricestovala
v utorok na Ukrajinu na inšpekciu dohodnutého územia v Zakarpatskej
oblasti. Inšpekcia, ktorá potrvá do 10. októbra, prebieha v rámci
dvojstrannej medzivládnej dohody Slovenska a Ukrajiny o doplniteľných
opatreniach dôvery a bezpečnosti, vyplývajúcej z Viedenského
dokumentu z roku 1999. Informovalo o tom Ministerstvo obrany
Ukrajiny. Ukrajina podpísala podobné dvojstranné dohody aj s inými
susedmi - Bieloruskom a Maďarskom a pripravuje ich podpísať aj
s Poľskom a Rumunskom. Na Ukrajine sa majú v tomto roku podľa
Viedenského dokumentu uskutočniť tri kontrolné inšpekcie a dve
návštevy. Rovnaké množstvo kontrol majú vykonať Ukrajinci u svojich
susedov.
