Zákon o elektronickom podpise platí viac ako jedenásť rokov, ale obce nemajú elektronické podateľne ani softvér na jeho rozlúštenie.
BANSKÁ BYSTRICA. Súdy na Slovensku dostali stovky žalôb z jednej adresy. Občianske združenie zastúpené advokátom Róbertom Bardačom sa domáha práva na informácie aj náhrad trov konania, od každej obce to je vyše 250 eur. Obcí je vyše osemsto, potvrdilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Bardač obciam v mene združenia Centrum ekologických informácií poslal žiadosti zašifrované elektronickým podpisom.
Vrátane otázok typu, koľko obyvateľov je dostupných na internete. Keďže ich väčšina obecných úradníkov nevedela otvoriť, na žiadosti ani odvolania nereagovali.
Starosta Vlkanovej Ľubomír Longauer hovorí, že keď žiadosť dostali, stiahli voľne dostupný softvér z internetu, súbor otvorili a odpovedali.
Je skôr výnimkou, väčšina si poradiť nevedela. Podpredseda ZMOS Michal Sýkora je aj starostom Štrby, elektronickú podateľňu ani softvér nemajú. „Ani neviem, ktorá z obcí také niečo má.“
Starosta Korytárok Ľubomír Straka si myslí, že to tak poslali zámerne. Pripúšťa, že porušili zákon. Softvér na dešifrovanie nemajú, lebo je to vraj drahé.
Obec je však aj stavebným úradom a môže dostávať aj závažné žiadosti s elektronickým podpisom. Obecní poslanci vraj chcú prijať nariadenie, že žiadateľ zaplatí do desať eur, až potom mu sprístupnia informácie.
Prvé rozsudky
Súdy už vydali prvé rozsudky. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol v deviatich zo stoviek prípadov takto: združenie má právo na informácie, lebo zákon mu umožňuje posielať žiadosti s elektronickým podpisom.
Náhradu trov však sudcovia združeniu odmietli. Myslia si, že viac ako o informácie išlo združeniu o peniaze.
Bardač sa proti rozhodnutiu o nevyplatení trov odvolal. Tvrdí, že obce si nesplnili zákonnú povinnosť, ktorá platí takmer 11 rokov, a to prijímať podania podpísané elektronickým podpisom. To je podľa neho dôvod žalôb.
Prečo šifroval elektronickým podpisom žiadosť o informácie dostupné z internetu?„Pre zvýšenie právnej istoty, aby v budúcnosti nikto nespochybnil, kto je odosielateľ.“
Obce sa bránia, že žiadosť im doručili spôsobom, ktorý by im neumožnil informácie poskytnúť. Ústavný súd však v podobných prípadoch konštatoval, že štátny orgán si musí vytvoriť podmienky na prijímanie elektronicky šifrovaných žiadostí.
Starostovia napriek tomu tvrdia, že im zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť mať elektronickú podateľňu.
„Správny orgán je povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom,“ konštatoval súd. Ak obec nechcela alebo nemohla vyhovieť žiadosti o informácie, mala to zákonnou formou zdôvodniť.
Združenie miest a obcí tvrdí, že na rozdiel od štátnych orgánov samosprávam nevytvorili technické podmienky na výkon prenesených kompetencií, teda aj prijímanie podaní s elektronickým podpisom. Ešte stále sú aj obce bez pripojenia na internet.
Obce čakajú podporu
„Problém je finančný aj technický. Očakávame, že sa vyrieši po implementácii operačného programu Informatizácia spoločnosti,“ dúfa hovorkyňa ZMOS Marta Bujňáková.
Súd však zároveň vyriekol, že ak by združeniu išlo o informácie prioritne, pokúsilo by sa ich získať aj inak alebo by žiadosti poslalo v inej forme. Súdne trovy mu preto neprisúdilo.
Niektoré obce ako Príbelce na žiadosť totiž reagovali. Odpísali, že sa im prílohy nedajú otvoriť.
Za neprimerané považuje súd trovy aj preto, lebo ide o takmer totožné hromadné žaloby podávané elektronicky s nízkou právnou a časovou náročnosťou.
Ich množstvo (len v Banskobystrickom kraji 495 obcí) podľa súdu svedčí, že „žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania ako na sprístupnení informácií“.
Advokát sa odvolal
„Je to názor súdu, preto sme sa odvolali,“ reaguje Bardač. O jeho žalobách vie aj Slovenská advokátska komora.
„Komora sa bude zaoberať minimálne etickým rozmerom konania a postupu advokáta,“ konštatuje predseda Ľubomír Hrežďovič.
Centrum ekologických informácií vzniklo niekoľko dní pred masovým rozoslaním žiadostí o informácie. Zverejnené nemá ani telefónne číslo.
Bardač skončil právo na Trnavskej univerzite, advokátsku skúšku urobil v roku 2012, spolupracoval s mimovládnymi organizáciami. Je aj rozhodcom na Rozhodcovskom súde pre obchodné spory v Trnave.
