BRATISLAVA. Deti z tretieho sveta, ktoré pri úteku za lepším životom zadrží naša polícia, skončia nezriedka v rukách priekupníkov, upozorňuje mimovládna organizácia Liga za ľudské práva.
Slovenskí policajti ročne zadržia vyše 150 detí bez rodičov, najmä zo Somálska, Afganistanu, Iraku či Čečenska. Chlapci putujú do detského domova pri Trenčíne, dievčatá do Medzilaboriec.
Do týždňa zmiznú
„Po štvordňovej karanténe väčšina do týždňa zmizne,“ hovorí právnička ligy Alexandra Malangone. Liga tvrdí, že podstatná časť z nich sa stáva obeťou obchodu s drogami, sexuálneho vykorisťovania či otroctva.
Deti sa podľa Malangone zväčša cez mobily skontaktujú s prevádzačmi, ktorí po ne pošlú taxíky. „Kontaktovala nás zahraničná organizácia, že moldavských chlapcov z Trenčína našli vykorisťovaných pri poľnohospodárskych prácach v Taliansku.“
Organizácia hovorí aj o falošnom nábore, pri ktorom sa obchodníci so ženami snažili cez internet vylákať mladú cudzinku do Holandska.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré domovy prevádzkuje, spochybňuje, že by deti odchádzali proti svojej vôli.
„Vo väčšine prípadov ide o osoby blízke plnoletosti, ktoré putujú ďalej, keďže Slovensko považujú len za tranzitnú krajinu,“ povedal jeho hovorca Peter Zeman.
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka nemusia byť miznúci detskí utečenci ani deti.
"Ak nemá cudzinec šediny, prvé čo povie je, že má 14," hovorí minister. Zo štatistiky potom zmizne hneď, ako sa mu urobia takzvané "kostičkové testy", ktoré ukážu, že dieťaťom nie je.
Kaliňák je presvedčený, že za deti sa vydávajú aj 30- a 40-roční ľudia. Vysvetľuje to tým, že v záchytných policajných táboroch je vyššia miera obmedzenia na slobode ako v detských domovoch.
Deťom chýbajú informácie
Liga upozorňuje, že deti u nás nedostávajú takmer žiadne informácie o legálnych možnostiach a rizikách a preto sú ľahko manipulovateľné.
Ústredie podľa Zemana nemá informácie, že by deti niekto lákal. „Detský domov nie je väzenie a deti majú primerane svojmu veku voľný pohyb a osobné voľno.“
Liga chce zisťovať rozsah priekupníctva, dostala na to peniaze z nórskych fondov. „Budeme kontaktovať zahraničné organizácie, políciu aj utečencov, aby sme zistili, čo sa s nimi deje,“ hovorí Malangone.

Beata
Balogová
