Starí Rómovia majú veľa detí. Aj mladší Rómovia majú veľa detí. Matematicky vzaté, keďže majú ako celok viac detí ako ostatní, skôr či neskôr by mali všetkých prerásť.
Keďže ich plodnosť je vyššia ako priemerná svetová plodnosť, mali by teoreticky prerásť celý svet.
Prípadne, nakoniec si svet rozdelia oni a pár ďalších etník, ktoré majú podobne vysokú plodnosť. (Hovoríme o demografickej plodnosti, nie o plodnosti, ako ju chápeme v zdravotníctve.)
Koľko máme vlastne Rómov?
Táto logika vyzerá neporaziteľná. Nabúrať ju môže iba jedna vec: Rómovia by museli mať menej detí. No môžu vôbec Rómovia mať menej detí?
Nemusíme teoretizovať. Už sa tak stalo. Babičky dnešných mladých dospelých Rómov mali približne šesť detí. Ich mamy majú štyri.
Z hľadiska medzigeneračného prepadu plodnosti ide o výraznú zmenu. A prepad pokračuje, hoci ich plodnosť je stále vysoko nad slovenským priemerom.
((fert))
Podobný prepad rómskej plodnosti sa udial aj v Českej republike. V súčasnosti, podľa odhadov, dosahuje hodnotu pri hranici prirodzenej náhrady. V Česku tak populačný boom Rómov už v zásade neexistuje.
Nemáme veľa podložených odhadov vývoja počtu Rómov na Slovensku, situáciu komplikuje aj sťažená možnosť štatistickej evidencie.
Stredný odhad demografov zo Slovenského demografického centra SAV (vychádzame zo štúdie Branislava Šprochu, voľne prístupné je jej resume tu) je medzi 450- až 470-tisíc.
V osadách ich žije výrazne menej, odhaduje sa, že je to niečo viac ako tretina z nich. Priemerná veľkosť osady je medzi 250 až 300 obyvateľmi.
((vid))
A koľko ich bude?
Je pomerne rozšírené tvrdenie, že o niekoľko desaťročí budú Rómovia väčšinovým obyvateľstvom. Pre šíriteľov týchto správ máme uistenie, že to tak nebude. Ale po poriadku.
Predovšetkým treba povedať, že rozlišovanie z hľadiska kategórií Róm a Neróm nemá zásadný zmysel. Už pred desiatimi rokmi si slovenskí demografi všimli, že integrovaným Rómom sa podarilo presne to čo integrovaným Nerómom.
Demograficky vymierajú. Ich plodnosť je hlboko pod úrovňou náhrady (2,1). Sú na tom v zásade rovnako ako priemer Slovenska okolo úrovne 1,4 až 1,5.
Týchto Rómov, ktorých demografický (a v podstate celkový) štýl života sa neveľmi odlišuje od života majority, je okolo dvadsať percent.
Podľa odhadu demografov z Výskumného demografického centra sa však čas zastavil v osadách, respektíve neintegrovaných komunitách. Tu dosahuje plodnosť mieru 4,5 až 5.
Ak by sme mali hovoriť za celú komunitu Rómov, tak za dvadsať rokov ich pribudne okolo 150-tisíc. Dlhodobejšie predpovede sa zatiaľ len robia a odhady budúcej plodnosti sa líšia.
Spolu s predlžovaním dĺžky života však možno očakávať výrazné pokračovanie rastu rómskej populácie, no s mierne slabšou dynamikou. No ani vnuci našich vnukov tak nezažijú, žeby majoritou na Slovensku boli Rómovia.
((rom))
Rómovia sa rozdelili
Ak dnes pod pojmom Róm chápeme neprispôsobivú komunitu, je to, samozrejme, zavádzajúce. Síce iba malá časť žije životom priemerného Slováka, ale rovnako pomerne malá časť ich žije v osadách stredovekého typu.
A toto bude najväčšia revolúcia, ktorú nám dnešná rómska demografia prinesie zajtra.
Ak sa miera ich integrácie nezvýši, tak budeme stále bližšie k tomu, že najčastejšie sa vyskytujúci Róm bude ten neprispôsobený.
Našich vnukov rozhodne nečaká Slovensko, v ktorom by sa „bieli“ stali etnickou menšinou. No keďže neprispôsobivé komunity sa budú výrazne rozširovať, je pravdepodobné, že ich problémy budú v tomto smere oveľa väčšie ako naše.
Beata
Balogová
