BRATISLAVA. Búranie čiernych stavieb v rómskych osadách nebude. Ministerstvo dopravy včera priznalo, že boj proti čiernym stavbám si vyžaduje špeciálny prístup pre Rómov.
Chatrče v osadách sa majú riešiť tak, že štát odkúpi alebo vymení pozemky, kde sú čierne stavby a potom ich predá na splátky Rómom.
Štát dnes nevie, koľkých domov sa to môže dotknúť ani koľko to bude stáť. Štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko počíta najmä s peniazmi z eurofondov.
Naďalej trvá na tom, že čierne stavby zo Slovenska zmiznú. Kedy, to povedať nevie.
Prečítajte si tiež:
Búranie v osadách rozpúta občiansku vojnu, varuje vajda
Výnimka pre Rómov
Rómske osady
Kto bude v pracovnej skupine?
- Zástupcovia ministerstva dopravy,
- zástupcovia ministerstva vnútra,
- Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,
- Lesy SR,
- Slovenský pozemkový fond
Nový stavebný zákon má platiť od 15. júla budúceho roka. Palko pôvodne navrhoval, že dodatočne zlegalizovať čiernu stavbu bude možné iba do júla 2015.
Po novom to pre príbytky v osadách platiť nebude. Rómov v osadách má vyriešiť špeciálna komisia zložená zo zástupcov ministerstiev vnútra a dopravy a jednotlivých štátnych úradov.
Komisia v septembri povie, koľko času dostanú Rómovia na legalizáciu svojich stavieb. „Chcete počuť, či to bude 15 alebo dvadsať mesiacov?“ pýtal sa Palko.
Prvým krokom boja proti čiernym stavbám v osadách bude pasportizácia: štát zistí, kde presne sú čierne stavby a kto vlastní pozemky.
Rómov, ktorí si pozemky nebudú vedieť vysporiadať, presťahujú do sociálnych ubytovní, alebo im ponúkne prestupné bývanie, povedal včera vládny splnomocnenec pre Rómov Peter Pollák.
Prestupné bývanie funguje napríklad v Dunajskej Strede, kde Rómovia žijú v upravených kontajneroch.
Kotleba ich nestraší
Pollák sa neobáva ani komplikácií pri výmene pozemkov, ktoré by mohli robiť špekulanti či radikáli. „Pokojne sa môže stať, že bude mať v osade pozemok sám,“ vyhlásil splnomocnenec o Mariánovi Kotlebovi, ktorý vlastní parcelu v Krásnej Hôrke a pokúša sa odtiaľ vysťahovať rómsku rodinu, ktorá tam žije 17 rokov. Splnomocnenec Kotlebu pre jeho akcie označil za „divadelníka“.
Výnimka potešila aj vajdu z Krásnohorského Podhradia. „Vítam ich rozhodnutie, lebo iná cesta neexistuje. Ak by to riešili búraním, tak by z toho boli nepokoje a nielen u nás,“ myslí si Ľudovít Gunár. „Nech si pán Kotleba nerobí ilúzie,“ odkazuje.
Prečítajte si tiež:
Kaliňák pýta na búranie čiernych stavieb v osadách výnimku
Osady nepoznáme
Nikto nevie, koľko osád je na Slovensku. Palko predpokladá, že sa výmena dotkne viac ako 10-tisíc rómskych rodín.
"Na Slovensku je v súčasnosti 807 lokalít, kde žijú rómske komunity a v 1072 obciach a mestách žijú Rómovia," uviedol pre Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity.
Upozorňuje, že rómske osady na Slovensku však oficiálne neexistujú. Návrh so zámenou pozemkov víta. „Bolo by to na 99 percent najspravodlivejšie riešenie,“ myslí si Mušinka. Poukazuje na to, že podobne sa riešili pozemky pod záhradkárskymi kolóniami po roku 1989.
Proti búraniu hromadnému čiernych stavieb sa postavili Rómovia aj mimovládne organizácie. Zo dňa na deň by boli na Slovensku tisícky bezdomovcov. Ministerstvo vnútra ešte v júli žiadalo výnimku pre rómske osady.
Starostka: Bieli mi nadávali, Rómovia sporili
Starostka obce Spišské Tomášovce ZUZANA NEBUSOVÁ hovorí o tom, ako to zvládli s čiernymi stavbami.
Koľko Rómov žije v osade pri Spišských Tomášovciach?
„Nemôžem povedať, že máme osadu, lebo je to súčasť dediny. Končí sa dedina a začína sa osada, ktorá má pekné domy. V obci býva 677 Rómov z 1820 obyvateľov. V apríli sme odovzdávali 24 sociálnych bytov.“
Ako to brali ľudia v obci?
„Trochu ma osočovali, prečo som 'darmožráčom' postavila byty. Dnes nemáme v dedine ani jednu čiernu stavbu. Rómovia to nedostali zadarmo, každý zložil zábezpeku 540 eur, zaplatil plyn, elektrickú a vodovodnú prípojku.
Odkiaľ na to vzali?
„Z 24 nájomcov sú desiati v hmotnej núdzi a v štrnástich rodinách aspoň jeden pracuje. Sumu platili naraz. Niektorí si vzali malé pôžičky a tým, že byty stavali rok a pol, niečo stihli ušetriť.“
Mali ste čierne stavby?
„V rokoch 1995 – 1996 asi 25.“
Ako ste to vyriešili?
„Ministerstvo dopravy vtedy poskytovalo dotáciu aj na neskolaudované domy. Požiadala som o ňu, dotiahli sme infraštruktúru a pomohli Rómom zlegalizovať domy. V 90. rokoch si tiež založili stavebné sporenia a z toho si vedeli splácať ďalšie náklady.“
Prečo to u vás ide?
„Rómom sa venujem ako starostka 19 rokov, často nad rámec mojich povinností a máme aj inú mentalitu Rómov. Aj oni chcú žiť na vyššej úrovni. Ešte musíme podchytiť mládež.“
Rudolf Sivý
Kaník: Vláda robí z obetí ešte väčšie obete
Vysporiadanie sa s problémom čiernych stavieb bude podľa poslanca behom na dlhé trate.
BRATISLAVA. Vláda podľa slov poslanca za SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka neúčinnými riešeniami pri odstraňovaní čiernych stavieb na cudzích pozemkoch robí z obetí ešte väčšie obete.
"Riešenia, ktoré vláda prináša, sú absolútne neúčinné. Zameriavajú sa na bežných stavebníkov, ktorí z nejakého dôvodu majú problémy či už s úradníkmi alebo pri výstavbe bežného domu. Zodpovednosť sa snažia preniesť na vlastníkov pozemkov v prípade, že sa jedná o čiernu stavbu na cudzom pozemku. To znamená na ľudí, ktorí sú obeťami. Tento zákon tak z obetí robí ešte väčšie obete," povedal.
Zdôraznil, že najväčším problémom Slovenska sú neustále vznikajúce čierne stavby na cudzích pozemkoch, s čím sa musí čo najskôr definitívne skoncovať.
Problémom sú nové stavby
"Preto opakovane predkladám návrh zákona, ktorý by zásadným spôsobom zastavil rozširovanie čiernych stavieb. Na tento problém sme upozornili už pred rokom, priniesli riešenie, predložili návrh novely, ktorá bola zamietnutá. Odvtedy sa na Slovensku postavili stovky čiernych stavieb na cudzích pozemkoch," konštatoval Kaník.
Poslanec za SDKÚ-DS navrhuje, že ak začne vznikať čierna stavba na cudzom pozemku a vlastník pozemku to oznámi stavebnému úradu, tak vo veľmi krátkom čase autoritou štátu a prostriedkami štátu musí byť táto stavba odstránená a následne sa budú náklady na odstránenie stavby vymáhať od stavebníka, ktorý stavbu zhotovil.
Odpracovať si pokuty
"Keďže mnohokrát ide o skupiny osôb, od ktorých nie je možné vymôcť v priestupkovom konaní žiadne pokuty, lebo nemajú žiadny majetok, súvisí s tým novela priestupkového zákona, ktorú som predložil do parlamentu. Tá zavádza povinnosť odpracovať si pokuty a škody spôsobené takýmito skupinami ľudí, ak nemajú na zaplatenie pokuty," dodal.
Až keď sa zastaví budovanie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, môže podľa poslanca za SDKÚ-DS štát pristúpiť k tomu, aby začal riešiť problémy, ktoré vznikli za ostatných 60 rokov.
"Štát vlastným pričinením spôsobil, že Slovensko je zaplienené čiernymi stavbami na cudzích pozemkoch," konštatoval Kaník. V roku 1950 podľa jeho slov štát vyňal z právneho systému zásadu, ktorá platí vo väčšine civilizovaných krajín, podľa ktorej čo je na pozemku, patrí majiteľovi pozemku. Vysporiadanie sa s problémom čiernych stavieb bude podľa Kaníka behom na dlhé trate.
sita
Beata
Balogová
