BRATISLAVA. Sedemdesiatšesťročná pani Adela z Bratislavy je vážne chorá, preto potrebuje pomoc a opateru. Po smrti manžela býva sama v byte. Má síce dve dcéry, ale jedna žije v zahraničí a druhá ešte pracuje.
„Nie je v mojich fyzických a psychických silách starať sa o mamu tak ako potrebuje,“ vysvetľuje jej dcéra Ivana, prečo je nútená využívať opatrovateľskú službu.
„Každý deň ju opatrovateľka navštívi a je tam približne tri hodiny,“ približuje Ivana.
Opatrovateľka mamu sprevádza k lekárovi, nakupuje a upratuje jej, dohliada, aby si zobrala lieky a robí jej spoločnosť. „Keby to mala platiť moja mama zo svojho dôchodku, nemá na to.“
Mesačne ju opatrovateľka stojí niekoľko stoviek eur. „Určite by sme privítali, keby to podporoval štát,“ vraví dcéra.
Podpora bez peňazí
Novela
Štát mení opateru
- Smer navrhuje zmenu starostlivosti o seniorov a nesebestačných;
- chce zmeniť sumu, ktorá im má zostať po zaplatení domova – zvyšujú ju na 49,52 eura, teraz to je 39 eur;
- zariadeniam pre seniorov chcú zároveň znížiť príspevok štátu z 320 eur na 311 eur;
- chcú postupne dosiahnuť presun ľudí do menších domovov a najmä do domácej starostlivosti;
- na podporu opatrovateľskej služby však v novele nevyčleňujú žiadne peniaze;
- malo by na to ísť 28 miliónov eur, väčšina sumy bude z Európskeho sociálneho fondu;
- opatrovateľská služba pomáha nesebestačnému pacientovi s hygienou, jedením, upratovaním či nakupovaním, je možná iba pri vyššom stupni odkázanosti.
„Chceme, aby ľudia zotrvali v domácom prostredí,“ predstavila v utorok návrh novely zákona o sociálnych službách Lýdia Brichtová, riaditeľka odboru sociálnych služieb ministerstva práce.
Na podporu domácej opatrovateľskej služby, ktorá sa stará o nevládnych seniorov, však v návrhu nepočítajú ani s jediným centom.
„Určite nie,“ potvrdzuje to aj Milada Dobrotková, šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Na žiadosť o finančnú podporu pre opatrovateľské služby im podľa Dobrotkovej na ministerstve práce povedali, že to je kompetencia miestnych samospráv, ktoré už na to dostali časť podielových daní.
Na Slovensku je 967 poskytovateľov opatrovníckej služby, z toho podľa Boženy Bušovej, šéfky neziskovej organizácie Empatia, zhruba 350 súkromných.
Náklady na jednu hodinu opatrovateľskej služby odhaduje Bušová v závislosti od regiónu od šiestich do ôsmich eur.
Keďže súkromní poskytovatelia nie sú dotovaní štátom a väčšinou ani samosprávou, ľudia odkázaní na takúto službu si ju musia platiť v plnej výške.
Menej platia v prípade, že je poskytovateľom obec. Vtedy človek podľa Bušovej zaplatí v rozsahu od 80 centov do dva a pol eura za hodinu.
Mnohé obce a mestské časti túto službu vôbec neposkytujú, podľa šéfky Empatie tvrdia, že nemajú na ňu peniaze alebo o ňu nie je záujem.
Zo štátneho 15 percent
V novele sa nehovorí o priamej finančnej podpore pre opatrovníkov.
Štátny tajomník ministerstva Jozef Burian (Smer) však v utorok zmenu obhajoval aj tak, že na jej financovanie by malo ísť 28 miliónov eur z Národného projektu Podpora opatrovateľskej služby.
Z tejto sumy pôjde 85 percent podľa hovorcu ministerstva Michala Stušku z Európskeho sociálneho fondu a 15 percent zo štátneho rozpočtu.
Projekt má slúžiť na vytvorenie a financovanie 1600 opatrovateľských miest. Zazmluvniť ho chcú v septembri a prvé peniaze budú môcť poskytovatelia podľa Stušku čerpať už v novembri.
Na peniaze však nebudú mať nárok poskytovatelia v Bratislavskom kraji, kde nemožno čerpať peniaze z eurofondov.
Bušová a Dobrotková pochybujú, že sa peniaze dostanú aj k súkromným poskytovateľom. Stuška tvrdí, že sa o ne budú môcť uchádzať aj oni. Bušová sa však domnieva, že suma aj tak nebude dostačujúca.
Sami si platia aj ošetrenie
Ministerstvo zdravotníctva navrhuje preplácať len deväť zo 43 ošetrovateľských úkonov.
BRATISLAVA. Ťažko chorí, nevládni a zväčša starší ľudia potrebujú okrem sociálnej starostlivosti, ktorú zabezpečuje domáca opatrovateľská služba, aj zdravotnú starostlivosť. Tú zabezpečuje domáca ošetrovateľská služba a kompetenčne spadá pod ministerstvo zdravotníctva.
„Má charakter preventívnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje sestra Ľubica Kočanová.
Ide napríklad o infúzie, ošetrovanie rán alebo polohovanie pacienta, aby nemal preležaniny.
Túto službu nezriedka vykonávajú sestry. Ich ošetrovateľské úkony však zdravotné poisťovne nepreplácajú z verejného zdravotného poistenia. Ľudia tak na ne musia prispievať z vlastného vrecka.
Uznesenie o preplácaní týchto úkonov pritom prijal ešte na konci roku 2011 kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ). Po voľbách ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) zrušila. Tvrdila, že pripraví nový zákon o dlhodobej starostlivosti. Ten mal byť účinný od 1. januára 2014.
Dnes však ministerstvo tvrdí, že na preplácanie musia novelizovať viacero zákonov. Kedy sa tak stane, už nešpecifikuje.
Navyše vyhláška ministerstva zdravotníctva z roku 2009 pôvodne určila až 43 ošetrovateľských úkonov. V súčasnosti však už ministerstvo navrhuje zo zdravotného poistenia preplácať len deväť typov úkonov.
Preplácanie by do systému malo priniesť 2,5 až tri milióny eur.
Ján Krempaský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
