Ako vnímate napätie, ktoré momentálne vládne na Najvyššom súde?
Najväčší problém vidím v tom, že predseda súdu sa k nám správa diskriminujúco. Myslím, že by mal byť natoľko nad vecou, že vie prijať našu kritiku, ktorá je vždy vo vecnej rovine. To, že máme voči nemu výhrady, mu ešte nedáva právo, aby sa nesprával k všetkým sudcom rovnako.
Ako sa to konkrétne prejavuje?
Že nás dehonestuje, je signál aj pre niektorých účastníkov v konaniach. Za posledný rok som dostala dve také sťažnosti, ktoré som musela riadne rozdýchať. Obe boli neopodstatnené, ale ten štýl, akým si to dovolili napísať, ma utvrdzoval v presvedčení, že to súvisí s našou aktuálnou situáciou. Aj niektorí kolegovia z nižších súdov možno majú pocit, že si k nám môžu viac dovoliť, lebo sa nás na Najvyššom súde nikto nezastane.
Má to teda priamy vplyv aj na vašu prácu?
Nechcem ísť do podrobností, ale poviem príklad. Keď Ministerstvo vnútra rozbehlo projekt ESO, boli zrušené krajské riaditeľstvá policajného zboru ako rozpočtové organizácie. Z toho vznikol problém, či im zostala spôsobilosť byť účastníkom konania, keď už nie sú právnickou osobou. Zaujali sme názor, ktorým označujeme za účastníka, ako právneho nástupcu, Ministerstvo vnútra. Z krajského súdu sa nám však vrátili spis s požiadavkou, aby sme to opravili, že to nie je správne a že účastníkom je krajské riaditeľstvo policajného zboru. Tu však absolútne neprichádza do úvahy oprava, lebo taký bol náš právny názor. Prístup, že ho nerešpektovali a spôsob, akým nám to vrátili, som naozaj počas svojej kariéry ešte nezažila.
Vidíte v tom súvislosť s vašim postavením na Najvyššom súde?
Áno, vnímam to tak, že k sudcom, ktorí majú blízko k Harabinovi, by si to netrúfli.
Harabin urazil trojicu ústavných sudcov, čítajte viac >>
Aké sú vzťahy medzi sudcami, keď sa napríklad stretávate na chodbe?
V rámci nášho kolégia sme šiesti, čo si rozumieme a rovnako vnímame tie zásadné veci. Je pár sudcov, s ktorými sa pozdravíme a vieme prehodiť pár slov. Ale máme aj kolegov, a nie je ich málo, ktorým je zaťažko sa aj pozdraviť. Už sa to teda pretavuje aj do osobnej nevraživosti. Napriek tomu, že s nimi nesúhlasím v mnohých veciach, nepovažujem ich za nepriateľov. Je mi ľúto, že tie veci vnímajú inak, sú ochotní byť aj zjavne nespravodliví, len aby mali ľahší život. Ale nemyslím si, že by sme sa nemali na chodbe pozdraviť.
Pri stretnutí s Harabinom je to ako?
S ním som sa nestretla už niekoľko rokov.
Ako je to možné?
On sa stretáva len so svojimi ľuďmi. S nami komunikuje iba cez opatrenia. A keď mu napíšeme, on nám vôbec neodpovie. To je jeho štýl.
Neobávate sa, že teraz to bude ešte horšie?
Neviem si predstaviť v čom. Mohol by dať návrh na disciplinárku, ale zas také jednoduché to nie je. Nemyslím si, že robíme niečo, za čo by sme mohli byť disciplinárne stíhaní. Že sme sledovaní, či vybavujeme veci riadne a načas, je nám jasné. A to je aj v poriadku. Človek musí byť stále v strehu. Aj keď mám pocit, že v prípade nejakej chyby by sa z toho robila oveľa väčšia aféra, ako keby sa to stalo inému kolegovi. Ale s tým sme sa už naučili žiť.
