Minulý rok mal byť pre pestovateľov hrozna a výrobcov vína mimoriadne dobrý. Ako sa vyvíja táto sezóna?
„Vyzerá to dobre. Na niektorých parcelách až veľmi dobre. Ubránili sme sa hubovým chorobám a zatiaľ nás obišiel aj ľadovec. Ak dvatrikrát spŕchne, môžeme sa nádejať, že to bude opäť taký dobrý ročník ako 2011 a 2012.“
Vína teda budú dobré?
„Budeme si musieť dať pozor na kyseliny a oberať trošku skôr. Ročníky 2011 a 2012 sú hendikepované nízkym stavom kyselín. Janko Smrek napísal: Inšpiruje ma vaše víno, pretože je kyslejšie, ako chcem. Práve také ja milujem. A v posledných dvoch rokoch tie kyseliny chýbali.“
Málo kyselín nie je podľa tradičnej chuti slovenského vína?
„Nehovorím o tradičnej, ale o vyváženej, harmonickej a dlhodobej. Pokiaľ tam nie je kyselina, víno bude mať aj kratší život. Budem asi oberať pri nižších cukornatostiach. Je však len polovica augusta. Môže prísť všeličo. Zdá sa však, že to bude veľmi dobrý ročník.“
Máte vlastné vinohrady. Kedy začnete so zberom?
„O takých desať, štrnásť dní budeme oberať prvé odrody – moravský muškát, muškát ottonel a irsai oliver. Na červené nám držte palce, aby bolo slniečko a zopárkrát popršalo.“
Kedy so zberom končíte?
„Ten, kto robí ľadové víno, končí až v decembri s prvými mrazmi. Predpokladám, že masívna oberačka sa začne v polovici septembra, do konca októbra sme hotoví.“
Hovoríte, že dovtedy môže prísť všeličo. Čo?
„Nad Malými Karpatami sa už naháňajú škorce. Tisícčlenné kŕdle vám zožerú vinohrad za desať minút.“
V Rakúsku majú automaty na ich plašenie, ktoré vydávajú zvuky streľby. Plašia ich aj lietadlami.
„Aj my ich plašíme. Máme najatých poľovníkov. Ale odplašíte ho a sadne vám o kilometer ďalej a kým tam príde poľovník, môže byť po vinohrade.“
Nedá sa im ubrániť?
„Nie. Sú to obrovské kŕdle. Sympatickejšie mi je, keď mi vinič obžerie srnka. Je to predsa ušľachtilejší tvor. Premnožili sa aj diviaky, ktoré vedia poriadne rozrýpať vinicu. Potom sú tu aj nočné zbery dvojnohých škodcov, ktorí oberajú z cudzieho do igelitových vriec.“
Nebol problém, že bola dlhá zima, veľa snehu a potom bolo sucho?
„Prekážalo skôr to sucho. Niektoré odrody na výsostných polohách utrpeli.“
Hovorí sa o postupnej zmene počasia na Slovensku – o otepľovaní. Vidíte to ako vinár?
„Nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. My vinohradníci asi pozveme pána Václava Klausa, aby pocítil, že to globálne otepľovanie naozaj funguje. Štyridsať rokov si robím záznamy. Oberáme priemerne o týždeň až desať dní skôr a cukornatosť rastie.“
Vinárom to teda skôr pomáha.
„Áno. Najmä kvalitou vyzrievania modrých odrôd sa približujeme červeným južným vínam. Škodí to však zasa bielym odrodám, ktorým padajú kyseliny.“
Rozširuje sa vinič aj do menej tradičných oblastí?
„Určite. Jedna známa slovenská firma nakupuje najlepšie hrozno v Čachticiach. Kto by bol pred päťdesiatimi rokmi povedal, že sa tam bude rodiť prvotriedne hrozno? Mám veľa kamarátov, ktorí pestujú vinič na menších plochách na hornej Nitre. Pred pár dňami som bol v Poľsku a tam je v zakarpatskej oblasti za Duklou asi 500 viníc. Mám kamarátov, ktorí boli pre vinič v Bielorusku, v Estónsku, Fínsku, Švédsku, Dánsku a v Írsku. A našli toho skutočne dosť.“
Na ktoré vlastné víno sa najviac tešíte?
„Máme osem hektárov vinohradov s vlastnou výrobňou. Z 95-percent spracovávame víno z vlastného hrozna. Je to autentické modranské víno. Modra je pojem. Najviac sa teším na jeden malý 40-árový vinohrad, kde je modranská odroda muškátu ottonel. Tú som ako osemročný chlapec bral z posledného babkinho vinohradu, ktorý potom zobrali komunisti. Zostala mi po tom taká nostalgia a človek, ktorý sa blíži k sedemdesiatke, začína byť aj zženštilý. Po sínusoide času idem k aromatickým bielym a suchým vínam. Modranský muškát je taký.“
