Bratislava 9. októbra (TASR) - Diela slovenských skladateľov Mikuláša Moyzesa, Ladislava Burlasa a premiéry koncertnej fantázie Ecce quod natura Juraja Hatríka a Koncertu pre violončelo a orchester Ilju Zeljenku uviedol dnes v Moyzesovej sieni v rámci Bratislavských hudobných slávností Štátny komorný orchester Žilina pod dirigentskou taktovkou Leoša Svárovského. Ako sólisti sa predstavili klaviristka Katarína Brejková a violončelista Ján Slávik.
Malá vrchovská symfónia jedného z priekopníkov slovenskej hudby Mikuláša Moyzesa z roku 1936 vznikla práve v období prvých tvorcov slovenskej hudobnej moderny - A. Moyzes, E. Suchoň, J. Cikker a ďalší, absolventov kompozičnej majstrovskej školy Vítězslava Nováka v Prahe. Mikuláš Moyzes sa v nej pokúsil o prepojenie romantickej tradície s modernejšími neofolkloristickými tendenciami. Patrí k autorovým reprezentatívnym dielam.
Ecce quod natura pedagóga a skladateľa Juraja Hatríka je inšpirovaná rastlinnou a živočíšnou ríšou. Klavír je tu partnerom v rôznych situáciách, svedkom, pozorovateľom, pútnikom v labyrinte prírody.
Vrcholom tvorby muzikológa a skladateľa Ladislava Burlasa 60. rokov, ale aj jedným z najpríťažlivejších diel v slovenskej hudobnej literatúre vôbec, je skladba Planctus pre sláčikový orchester - 1968. Skladateľ ju napísal počas tragických udalostí v auguste 1968. Symbolický názov v preklade znamená silný výbuch žiaľu v podobe náreku.
Ilja Zeljenka je známy novátorskými postupmi v hudbe, no Koncert pre violončelo a orchester, písaný na objednávku festivalu, je ukážkou jeho vážnejšej tvorby. Patrí k typu skladieb, po ktorých radi siahajú interpreti nielen pre autorovu popularitu, ale predovšetkým pre kvalitu diela.
Štátny komorný orchester Žilina patrí k najznámejším orchestrom v celej východnej Európe. Vznikol v roku 1974 ako jediný orchester mozartovského typu na Slovensku. Kvalita hráčov a majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera umožnili neuveriteľne rýchly umelecký rast orchestra. Zakrátko si získal vynikajúce renomé doma aj v zahraničí. Orchester koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, dvakrát v USA, trikrát v Japonsku, v Tunisku a Brazílii.
O predstavenie bol veľký záujem zo strany bratislavského publika, Moyzesova sála bola preplnená.
