BRATISLAVA. Po tom, ako s ambíciou regulovať bilbordy pri cestách neuspela Renáta Zmajkovičová zo Smeru, prichádza s podobným návrhom predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ Lucia Žitňanská.
Jej návrhom novely stavebného zákona sa začne parlament zaoberať na septembrovej schôdzi.
Možnosť rozhodnúť
Opozičná poslankyňa chce pri cestách zriadiť ochranné pásmo, v ktorom nebude možné umiestňovať bilbordy.
Ochranné pásmo široké minimálne 200 metrov navrhuje dať pri:
- cestách pre motorové vozidlá,
- cestách I. triedy,
- a miestnych komunikáciách.
Pásmo široké minimálne 100 metrov má byť pri:
- cestách II. a III. triedy,
- a miestnych komunikáciách I. až III. triedy.
Jej novela zároveň dáva obciam možnosť rozhodnúť o umiestnení a odstránení určitého druhu zariadenia a ďalej zavádza dve splnomocnenia.
Prvé ako povinnosť, druhé ako možnosť.
Jedným splnomocnením je ustanoviť pravidlá povoľovania a odstraňovania zariadení, a to na všetky, teda aj na tie, na ktoré sa v súčasnosti stavebný zákon nevzťahuje.
Druhým splnomocnením je možnosť obce upraviť podrobnosti o zariadeniach s prihliadnutím na miestne pomery, regulatívy územnoplánovacej dokumentácie a zastavovacie podmienky. Rovnako bude mať obec možnosť úplne zakázať umiestnenie určitého druhu zariadenia na svojom území, či už celom alebo len jeho časti.
Právna norma tiež zavádza nový typ miestnej dane, ktorou je daň za vonkajšiu reklamu. Jej výška bude závisieť od rozlohy bilbordov.
V zahraničí regulujú
Žitňanská je presvedčená, že vonkajšia reklama odpútava vodičov od pozornosti pri šoférovaní, čím zvyšuje nehodovosť, spôsobuje poškodenia zdravia a majetku, a tým značné hospodárske škody.
Tieto zariadenia tiež podľa nej negatívne ovplyvňujú životné prostredie, malebnosť slovenskej krajiny a sú necitlivo umiestňované do atraktívnych miest a výhľadov, čím dochádza k ich devastácií a znehodnoteniu pre celú verejnosť.
"Reklamné a informačné zariadenia páchajú obrovské škody v cestovnom ruchu. Atraktívne turistické destinácie, akými sú Bratislava, či krajské mestá, trpia ich neregulovaným výskytom, čo znehodnocuje mestský priestor a ničí pôvodný urbanizmus a architektúru," upozorňuje poslankyňa.
Zahraničné skúsenosti podľa nej ukazujú, že prísna regulácia reklám sa jednoznačne vypláca. "Väčšina západoeurópskych krajín reklamné zariadenia v krajine zakázala, resp. v mestách veľmi prísne reguluje. Ide o ekonomicky najvyspelejšie štáty," tvrdí.
Exministerka spravodlivosti sa neobáva ani negatívnych ekonomických dopadov a zániku pracovných miest.
"Obavy z ekonomických následkov sa nepotvrdili. Naopak, zákaz vonkajšej reklamy vytvoril príležitosti pre rozvoj sofistikovanejších foriem reklamy s vyššou pridanou hodnotou a podnikateľskou úrovňou. Existujúce pracovné miesta sa presunuli do nových činností, vytvorili sa nové pracovné príležitosti a v reklamnom podnikaní sa zvýšila miera invencie a inovácií s pozitívnymi dopadmi na ďalšie oblasti," píše Žitňanská v dôvodovej správe.
Zmajkovičová návrh stiahla
Zmajkovičová svoj pôvodný návrh, ktorý bol už v druhom čítaní, stiahla v novembri minulého roka. Vo výboroch sa totiž rodila miernejšia verzia, ako pôvodne Zmajkovičová zamýšľala.
Ústavnoprávny výbor napríklad odobril pozmeňovací návrh Otta Brixiho (Smer), podľa ktorého sa informačné, reklamné a propagačné zariadenia nemajú umiestňovať pri diaľniciach a cestách vyšších tried bližšie ako 50 až 100 metrov a pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách bližšie ako 15 až 25 metrov. Takáto právna úprava platí už v súčasnosti.
Pôvodné znenie Zmajkovičovej novely počítalo s tým, že bilbordy nebudú môcť stáť pri ceste mimo mesta bližšie ako 250 metrov a v meste bližšie ako 80 metrov.
