BRATISLAVA. Vo veci marcového trestného oznámenia predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina na trojicu ústavných sudcov Juraja Horvátha, Ladislava Orosza a Sergeja Kohuta nastal posun.
Vyšetrovateľ začal 16. augusta trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Agentúre SITA to potvrdil policajný hovorca Michal Slivka.
Harabin sudcom vyčíta, že sa sami nevzdali rozhodovania o jeho disciplinárnom treste.
V júni 2011 ústavní sudcovia potrestali Harabina zrážkou 70 percent z platu na rok za to, že nevpustil na Najvyšší súd kontrolu ministerstva financií. O treste rozhodovali všetci sudcovia súdu.
Trestné stíhanie vedie polícia vo veci, nie voči konkrétnym osobám. V prípade ústavných sudcov by na ich prípadné trestné stíhanie potrebovala súhlas Ústavného súdu.
Sudca Horváth potvrdil, že s políciou o trestnom oznámení hovoril a podal k nemu aj písomné stanovisko.
Neumožnená kontrola
Harabin
Kto mu prekáža
- Ladislav Orosz – ako poslanec za SDĽ v roku 2000 kritizoval Harabina; jeho nestrannosť vraj spochybňuje aj údajný nátlak pred rozhodovaním o Špeciálnom súde.
- Juraj Horváth – v minulosti odsúdeného sudcu Harabin kritizoval, a tak predpokladá, že sudca má voči nemu nepriateľský postoj.
- Sergej Kohut – nestrannosť vraj spochybňuje to, že v minulosti proti nemu kandidoval vo voľbách predsedu Najvyššieho súdu. Nenamietal ho, očakával, že tak sudca urobil.
Ako v marci informovala kancelária predsedu Najvyššieho súdu, títo traja ústavní sudcovia boli v minulosti v konaní pred ústavným súdom voči Harabinovej osobe v rôznych prípadoch zaujatí, ale keď sa prerokúval disciplinárny návrh voči nemu, tak sa zúčastnili na rozhodovaní o jeho postihu.
Podľa Harabina úmyselne neoznámili svoju zaujatosť.
Išlo o disciplinárne konanie, ktoré podala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 18. novembra 2010 pre neumožnenie kontroly ministerstva financií na Najvyššom súde.
"Sudca nemôže pri rozhodovaní plniť politické priania politikov, aj keď bol predtým politik. Sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a ústavu, nemôžu obliekať talár - nech sa vrátia do politických strán. Rovnako zákony a ústava musia platiť aj pre predmetných troch ústavných sudcov,“ vyhlásil v marci Harabin.
Opiera sa o Štrasburg
Harabin trestné oznámenie opiera aj o právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu z 20. novembra 2012 o jeho sťažnosti proti Slovenskej republike.
Podľa verdiktu ESĽP pri rozhodovaní ústavného súdu o disciplinárnom návrhu boli porušené práva Harabina na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom.
„Nemôžeme hovoriť o dôveryhodnosti sudcovského zboru, pokiaľ na ústavnom súde sú ľudia, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti,“ uzavrel Harabin.
Harabin sa na pôde ESĽP sťažoval na disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd. V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent.
Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo by za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.
Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo o nevine Harabina.
Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.
Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia.
„Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila v minulosti záver ESĽP organizácia VIA IURIS.
Harabin podal na základe verdiktu ESĽP na Ústavný súd návrh na obnovu konania v prípade tohto disciplinárneho stíhania. Verdikt štrasburského súdu nadobudol právoplatnosť 20. februára.
