Zásah sovietskych vojsk je väčšinou spájaný s politikou. Mal aj iné príčiny?
„Keď hovoríme o roku 1968, nestačí povedať, že sa v januári na čelo dostal Dubček, zrušila sa cenzúra a prišlo politické uvoľnenie. Mnohé veci sú späté s vývojom ekonomiky. Na začiatku týchto zmien bolo zrútenie päťročnice na začiatku 60. rokov. Aj keď sa to nepriznávalo, prišla veľká hospodárska kríza a nastal pokles tvorby národného dôchodku, čo bol vtedy ukazovateľ, ktorý by sme mohli prirovnať k súčasnému HDP.“
Ako ľudia krízu pocítili?
„Od začiatku 60. rokov začali byť nedostatkové mnohé druhy tovarov vrátane základných potravín či detského oblečenia. Víno zdraželo tak dramaticky, že v roku 1962 poklesol jeho predaj o 40 percent. Videli to ľudia aj vedenie strany, ktoré sa to snažilo riešiť. Vtedy sa do popredia dostal ekonóm Ota Šik, ktorý približne od roku 1963 chystal ekonomickú reformu.“
Záber z Košíc.
V čom spočívala?
„Šik sa snažil prepojiť plánované hospodárstvo s trhom. Podniky sa mali postupne osamostatniť, samostatne mali pôsobiť na trhu, na ich čele mali stáť odborníci, dnes by sme povedali manažéri, a najmä, postupne sa šírila téza, že do riadenia ekonomických procesov by nemala vstupovať KSČ. Tieto myšlienky nabúrali to, na čom hospodárstvo dovtedy stálo.“
To Moskve zrejme prekážalo.
„Keď začnete búrať časť systému, je to, akoby ste ho búrali celý. To si uvedomoval aj Brežnev a sovietske vedenie. Nemohli pripustiť, aby sa také idey šírili. I keď sa o tom často nehovorilo, tak ekonomická reforma bola jednou zo základných príčin, prečo nakoniec došlo k invázii.“
Mohla mať Pražská jar v Československu aj iný výsledok ako inváziu cudzích vojsk?
„Historici neradi rozmýšľajú, čo by bolo keby, ale ja si myslím, že by experiment socializmu s ľudskou tvárou v Československu dlho nepokračoval. Ak by ho nezastavili Sovieti, je ešte možné, že by zakročili sami komunisti tak ako Jaruzelski v Poľsku v 80. rokoch. V opačnom prípade by sa nové sily, ktoré počas roka 1968 začali vznikať, pretvorili na nové politické strany, ktoré by zrejme celý systém podstatne zmenili.“
Vo Zvolene sa Jozef Levák postavil do cesty tanku a obetoval život.
Čo by ho nahradilo?
„Ak by sa niečo také stalo, štát by sa postupne zaradil medzi demokratické spoločnosti s voľným trhom. Ten proces obrodného socializmu by sa skrátka neudržal.“
Rátali s takouto možnosťou aj vtedajší ekonómovia?
„Ekonómovia stáli v podstate na platforme takzvanej socialistickej ekonomiky. Až na jednu výnimku, ktorá tvrdila, že cesta, ktorou sa Československo vybralo, sa môže skončiť jedine transformáciou na kapitalistickú ekonomiku. Viete, kto to bol?“
Kto?
„Václav Klaus.“
Beata
Balogová
