POPRAD. Písal sa 24. júl 1968 a Jozef Bonk oslavoval devätnáste narodeniny. Vášnivý futbalista mal už vtedy priateľku v Dobšinej a pracovať začal ako strojný zámočník.
"Bývať zostal doma s rodičmi, aby im pomáhal, otec bol už v tom čase dôchodcom. Pracovať chodil do Krajnej Poľany pri Svidníku, ale stále ho to ťahalo domov," spomenie si s odstupom času jeho staršia sestra Anna Malá. Inak to nebolo ani 21. augusta 1968.
"Už vtedy sme počuli, ako išli po ceste tanky, mysleli sme si, že je vojna. Ja som ešte ako dieťa prežila druhú svetovú vojnu, bolo to čosi strašné. Navyše som mala ešte malé deti. Báli sme sa o brata Miša, ktorého vtedy povolali na vojnu do Olomouca," spomenie si.
