BRATISLAVA. Pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške, tvrdí verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová v mimoriadnej správe, ktorú poslala do Národnej rady Slovenskej republiky.
Táto skutočnosť má podľa nej neskôr zásadný vplyv aj na možnosť Rómov uplatniť sa na trhu práce a vymaniť sa z chudoby.
Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, zistila ombudsmanka prieskumom na školách.
Situáciu hodnotí ako kritickú a poslancom odporúča, aby umožnili prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov zo špeciálnych tried. Právnici ombudsmankinej kancelárie tiež konštatujú, že počet sociálne znevýhodnených detí s rómskym pôvodom je mnohonásobne vyšší než počet nerómskych detí.
Väčšina deti v triedach je rómskeho pôvodu
Podľa Dubovcovej spočíva problém v slovenskom právnom poriadku, ktorý neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. Dieťa môže ostať v špeciálnej triede aj napriek tomu, že sa mu mohla zmeniť diagnóza. V školskom roku 2012/ 2013 preskúmala 21 škôl.
Do prvého ročníka nastúpilo 614 žiakov, z nich 486 malo rómsky pôvod. Predškolskú prípravu v materskej škole z nich absolvovalo 73 detí.
"Zastúpenie žiakov rómskeho pôvodu je veľmi vysoké v nultých ročníkoch a v prípravných ročníkoch základných škôl. Z celkového počtu 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo nultý ročník alebo prípravný ročník 319 žiakov," informuje ombudsmanka.
V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried. Do nich zaradili po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča 230 žiakov. Z nich 204 malo rómsky pôvod. V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu, ktorých bolo 38 z 50.
Niektorých preklasifikovali
Dubovcová píše, že ministerstvo školstva, vedy a výskumu vo svojich pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2010/ 2011 upozornilo, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa sú školy a školské zariadenia povinné priebežne monitorovať správanie sa detí a jeho zmeny.
Rediagnostika sa podľa zistení právnikov kancelárie ombudsmanky vykonáva na školách v rôznych časových intervaloch podľa potreby alebo napríklad v pravidelných ročných, v dvojročných a trojročných intervaloch.
"Na žiadnej z 21 škôl sme nezistili, že došlo k preklasifikovaniu žiaka a k jeho následnému preradeniu do triedy pre deti bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, aj keď riaditelia uvádzali, že v minulosti sa takéto prípady sporadicky vyskytli," informuje ombudsmanka.
"Systém žiakom dáva minimálnu možnosť pokračovať vo vzdelávaní na vyšších stupňoch, konštatuje Dubovcová.
Dubovcová navrhuje upraviť zákaz
Ombudsmanka zákonodarcom navrhuje niekoľko odporúčaní. "Ak trvá väčšinová vôľa ponechať školský systém bez zavedenia väčšej miery inkluzivity pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, považujem za potrebné aby Národná rada Slovenskej republiky legislatívne upravila zákaz priestorového, organizačného, fyzického a symbolického vylúčenia alebo oddelenia rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti (často v kombinácii so sociálnym znevýhodnením) od ostatných žiakov," odkazuje ombudsmanka poslancom.
Ďalej odporúča, aby parlament vytvoril podmienky pre prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov zo špeciálnych tried. Pomôcť by mohol podľa Dubovcovej aj dostatočný počet pedagogických asistentov učiteľov vo všetkých školách a triedach, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
