S útekmi nenarobíte nič, krčili ešte nedávno plecami v zariadení v Hlohovci. Dnes tvrdia, že budú humánnejší.
Keď verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú oslovili dvaja chovanci Reedukačného centra v Hlohovci, že sú vystavení hororovým podmienkam, v marci tohto roka tam zašla a urobila prieskum. Pomery ju šokovali.
„Hovorili sme s deťmi, ktoré sa nemali ako dohodnúť, vopred sme sa neohlásili. Neuveriteľný postoj mal personál. O deťoch nepadlo jedno dobré slovo. Bolo to ako vo vojenskom zariadení.“
Polepšovňa musí vychovávať a vzdelávať deti tak, aby sa mohli vrátiť späť do bežného života. Najčastejšie po tom, čo túto rolu nedokážu napĺňať rodina a škola. „Obmedzuje sa im sloboda v záujme reedukácie, v Hlohovci sa to však míňa účelu,“ dodáva dnes ombudsmanka (kompletnú správu o výsledkoch si môžete prečítať nižšie).
Päste a kopance Z 27 detí 17 uviedlo, že vychovávatelia používajú telesné tresty – facky, päste, kopance do brucha, vulgárne ich urážajú. Šesť mien údajných tyranov sa opakovalo. Chovanci sa mali domáhať pomoci vedenia či psychológa, ale neúspešne.
Riaditeľka Blažena Kuľhavá, ktorá centrum viedla dlhé roky, sa po prieskume vzdala funkcie. Deti ďalej učí. Nový poverený riaditeľ Viktor Vicena ju neprepustí, „je to plne kvalifikovaná učiteľka.“
Zatiaľ sa nechystá prepúšťať ani tých, ktorí mali biť deti, či podať trestné oznámenie, hoci by to umožnilo oficiálne prešetriť podozrenia na týranie chovancov personálom a ignorovanie ich sťažností vedením, zdravotníčkou, psychológom a vychovávateľmi. „Sú to podozrenia, chcem mať o tom vlastné poznatky.“ V zariadení pracuje 22 rokov, bol zástupcom pôvodnej riaditeľky.
Zamestnanci aj ona sa pred Dubovcovou bránili, že „deťom nemožno veriť, lebo klamú, sú agresívne a vypočítavé.“ Kuľhavá pred 10 rokmi denníku Sme potvrdila, že chlapci z ústavu nie sú takí nebezpeční, ako sa iným zdá.
Že chlapci prifarbujú, si myslí aj Vicena. „Zažil som fyzické tresty, ale najmä po mojom nástupe v 90. rokoch. Určite sa dnes vyskytujú menej. Chovanci sa nesťažovali, svedčí to o nedôvere voči personálu.“
Riaditeľ predpokladá, že pri väčšine fyzických trestov mohlo ísť o takzvaný orech, bolestivý úder hánkami prstov po hlave. „Súhlasím, že už vulgárne nadávky sú hrozné. Nie som ten, kto by neveril deťom.“
Neustále na úteku Počas našej návštevy (vopred ohlásenej) boli v ústave štyria chlapci, ostatní prázdninujú doma. Demeter sa sem dostal za drogy a výtržnosti. „Je tu výborne, môžeme byť šťastní, že máme stravu a strechu nad hlavou.“
Denis v Hlohovci skončil za krádeže, predaj drog a záškoláctvo. Podľa vlastných slov má za sebou 18 útekov za 17 mesiacov. Polepšovňa mu „nepomohla, lebo sa tu naučím viac zlého od tých, čo páchali inú kriminalitu. Napríklad finty, ako oklamať ľudí.“ Obaja telesné tresty popreli.
Potvrdil ich však súd v roku 2008, keď uznal vychovávateľa za vinného z ublíženia na zdraví. Bitkou a kopancami chovancovi spôsobil roztrhnutie sleziny, brušné krvácanie, zlomeniny rebier a ďalšie zranenia. Prokuratúra o rok neskôr preverovala podozrenia z bitky obuškom, hadicou a týranie bránením prístupu na WC. Oznámenia za týranie a ublíženie na zdraví polícia prešetruje aj v tomto roku.
foto: jedna z izieb chovancov Ombudsmanka za stav viní aj zriaďovateľa – Odbor školstva Obvodného úradu v Trnave, keď napriek minulým zisteniam „nedošlo k žiadnej zmene v činnosti centra ani v jeho personálnom zložení.“ Vedúca odboru Marta Gubrická jej odpísala, že vyjadrenia detí sú účelové. Majú vraj možnosť sťažovať sa vedeniu, a to by sa tým ihneď zaoberalo.
Deti však vypovedali, že za ním nechodia práve preto, lebo nič nerieši. Na argument, že ich ignoruje aj psychológ, zriaďovateľ odpísal, že „žiaci nie sú oprávnení hodnotiť prácu psychológa.“ Ten už tam nepracuje, nahradila ho nová psychologička.
V roku 2012 zaznamenali 117 útekov, od januára 2013 do 11. marca 2013 ďalších 47. Deti to zdôvodnili aj strachom z fyzických trestov. „Uvidíme, či sa to zmení pri humánnejšom prístupe. Je to smutné číslo, nepopieram,“ vraví Vicena.
Zamestnanci vrátane riaditeľky sa bránili, že deti budú vždy utekať, ale z iných dôvodov, než tvrdia – napríklad kvôli drogám. „Nemôžete im veriť ani slovo. Čo s tým urobíte? Nič.“ Ich slová vyvracia reedukačné zariadenie v Sološnici, kde ten istý prieskum ukázal opak – deti dôverujú personálu, útekov je oveľa menej.
Do Sološnice sa chystá aj Vicena, aby zistil, ako to robia. Tím ombudsmanky bude po dohode s ním besedovať s deťmi o výsledkoch prieskumu a ich právach.
foto: vybavenie samotky, ktorú tu nazývajú basou - posteľ a stôl so stoličkou Na samotke na nás kašlú Deti do ochrannej miestnosti zatvárajú po úteku či za bitky. Môžu tam stráviť najviac 24 hodín. Niektoré tam mali byť dlhšie. Vicena nesúhlasí, „nemajú hodinky. To bolo tvrdenie tých, čo kontaktovali ombudsmanku. Zrejme to prifarbili. Jeden z nich povedal, že urobí všetko preto, aby sa od nás dostal. Po škole chodil so zákonom a študoval svoje práva. Dnes máme správy, že chodí po Bratislave a fetuje.“ Samotku však obmedzia. „Už tam nikoho nedávame ani po úteku.“
Jej vybavenie tvorila iba tvrdá posteľ. Hoci Dubovcovej tvrdili, že ju agresor vytrhol z podlahy, neverí tomu. Nikde neboli stopy po pripevnení. Poškodením personál zdôvodnil aj chýbajúci stôl so sedadlom (bol na chodbe a nie v miestnosti). Dôkazy na ňom nenašla.
Deťom na samotke neposkytujú psychoterapeutickú či liečebno-výchovnú pomoc, nik im priebežne nekontroluje zdravotný stav, hoci to vyžadujú predpisy. Vo februári tam zavreli mladistvého so známkami depresie. V papieroch sa píše, kedy dostal jedlo a robil hygienu, ale nič o psychologickej či inej starostlivosti. Vstupné dvere sú nepriehľadné, chýba signalizačné zariadenie, chovanec si teda nemá ako privolať pomoc. Porušuje sa tým ďalší predpis.
„Ani jeden z chovancov neuviedol, že mu bola umožnená vychádzka na čerstvom vzduchu,“ píše ombudsmanka. Minimálne hodinu pobytu vonku prikazuje zákon.
foto: poškodené dvere do WC a sprchy na samotke Bránia nám ísť na WC Deti vraj v škole nesmú chodiť na WC podľa potreby či počas prestávok, lebo sú zamknuté. Nárok majú až po tretej a piatej hodine. Vicena sľubuje nápravu. Že sa tým porušuje zákon, už v roku 2009 naznačila prokuratúra. Zriaďovateľ však Dubovcovej odpísal, že tvrdenie chovancov je nepravdivé, lebo individuálne môže ísť žiak na WC počas každej prestávky. Pri hromadných návštevách by vraj fajčili a vybavovali si účty medzi sebou.
Podľa správy dostávajú jeden kus toaletného papiera na výchove a jeden v škole, čo na mesiac nestačí. Personál tvrdil, že dostávajú tri kusy – jeden na začiatku mesiaca na výchove, ďalší po dvoch až troch týždňoch, k tomu jeden v škole. Podľa Vicenu ho už prideľujú podľa potreby.
Všetci spovedaní sa sťažovali na hlad. Za to môže Ministerstvo školstva, ktoré určilo stravnú jednotku 2,80 eura na celý deň. Pripraviť z toho päť adekvátnych jedál denne pre fyzicky rozvíjajúcu sa mládež je nemožné.
Podľa správy polepšovňa vôbec nepracuje s rodičmi detí. Nik im vo voľnom čase nepomáha s učením, nezisťujú sa a nepodporujú talenty, nesprístupňujú sa informácie o spoločnosti, nevenujú sa kultúre, nik nerozvíja ich sociálne a komunikačné zručnosti.
Vicena tvrdí, že sa pokúsi zmeniť filozofiu fungovania. Na to však musí vyhrať výberové konanie koncom septembra. Dubovcová v prieskumoch polepšovní pokračuje. Má za sebou tri, na ďalšie sa chystá, výsledky ukáže v októbri.
foto: ombudsmanka Jana Dubovcová (vpravo) a poverený riaditeľ Viktor Vicena Na čo sa deti sťažovali ombudsmanke bitky a nadávky od personálu bránenie prístupu na WC rodičia sa im nemôžu dovolať, lebo personál nezdvíha telefón bodovací systém za prehrešky, kde sa uplatňuje princíp kolektívnej viny minimum vychádzok, len raz za 2 týždne či za mesiac, aj to iba hromadne tri mesiace nedostali vreckové odrezanosť od sveta, zákaz náštev nedostatok aktivít po vyučovaní absencia informácií od tých, čo o nich rozhodujú
Správa ombudsmanky
