BRATISLAVA. Špeciálne školy sú podľa členky parlamentného ľudskoprávneho výboru Lucie Nicholsonovej (SaS) obrovským biznisom, ktorý vytvoril štát.
Preto poslankyňa súhlasí s tvrdeniami ombudsmanky Jany Dubovcovej z mimoriadnej správy, ktorú poslala do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako povedala Nicholsonová pre agentúru SITA, vzdelávanie detí v špeciálnych školách je obrovský problém.
Pripomenula, že práve preto navrhovala povinnú predškolskú výchovu, a to najmä pre deti z osád. "Oni sa nedokážu uplatniť v normálnom školskom systéme," konštatovala.
Nicholsonová vidí za špeciálnymi školami biznis štátu, ktorý sa tvári, že deti sa snaží vzdelávať. Upozornila, že špeciálne školy dostávajú na žiaka 2,5-násobok normatívu a preto je to obrovský biznis, preto riaditelia obiehajú osady. "Je to však práve naopak.
Štát im kradne možnosť vzdelávať sa a uplatniť sa na trhu práce," povedala s tým, že napríklad šestnástročný žiak zo špeciálnej školy sa nevie ani podpísať. Podľa Nicholsonovej všetci o tomto stave vedia, ale záleží od jeho pomenovania.
Bez šance na prácu
"Ombudsmanka pomenovala presne súčasný stav. O to menej chápem, že poslanci nepodporujú návrhy, ktoré by dokázali túto situáciu zvrátiť," dodala. Pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške, tvrdí verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová v mimoriadnej správe, ktorú poslala do Národnej rady Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má podľa nej neskôr zásadný vplyv aj na možnosť Rómov uplatniť sa na trhu práce a vymaniť sa z chudoby.
Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, zistila ombudsmanka prieskumom na školách. Situáciu hodnotí ako kritickú poslancom odporúča, aby umožnili prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov zo špeciálnych tried. Právnici ombudsmankinej kancelárie tiež konštatujú, že počet sociálne znevýhodnených detí s rómskym pôvodom je mnohonásobne vyšší než počet nerómskych detí.
Problém je v systéme
Podľa Dubovcovej spočíva problém v slovenskom právnom poriadku, ktorý neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. Dieťa môže ostať v špeciálnej triede aj napriek tomu, že sa mu mohla zmeniť diagnóza. V školskom roku 2012/ 2013 preskúmala 21 škôl. Do prvého ročníka nastúpilo 614 žiakov, z nich 486 malo rómsky pôvod. Predškolskú prípravu v materskej škole z nich absolvovalo 73 detí.
"Zastúpenie žiakov rómskeho pôvodu je veľmi vysoké v nultých ročníkoch a v prípravných ročníkoch základných škôl. Z celkového počtu 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo nultý ročník alebo prípravný ročník 319 žiakov," informuje ombudsmanka.
V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried. Do nich zaradili po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča 230 žiakov. Z nich 204 malo rómsky pôvod. V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu, ktorých bolo 38 z 50.
Pollák: V špeciálnych triedach sú aj deti, ktoré tam nepatria
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák reaguje na mimoriadnu správu ombudsmanky Jany Dubovcovej.
BRATISLAVA. Špeciálne triedy základných škôl navštevujú aj deti, ktoré do nich vôbec nepatria. Pre agentúru SITA to povedal splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
Dopĺňa, že mnohé sociálne znevýhodnené deti by "využitím existujúcich nástrojov ako predškolská príprava, nultý ročník a vyšší počet asistentov učiteľa úspešne ukončili bežnú základnú školu."
Pollák reaguje na zistenia verejnej ochrankyne práv, ktorá vo svojej mimoriadnej správe pre parlament píše, že pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške. Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho totiž viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, konštatuje ombudsmanka Jana Dubovcová.
Do špeciálnych škôl sa dostávajú na základe nesprávne stanovenej diagnózy aj deti, ktoré do týchto typov škôl nepatria, myslí si splnomocnenec. "Za diagnostikovanie žiaka je často zodpovedná osoba, ktorá je aj finančne závislá od počtu žiakov v špeciálnej škole, pretože riaditelia špeciálnych centier majú často funkciu riaditeľov špeciálnych škôl," vysvetľuje Pollák.
Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov
