BRATISLAVA. Štátne orgány v niektorých prípadoch závažne porušili základné práva a slobody Rómov.
V mimoriadnej správe, ktorú predkladá parlamentu, to píše ombudsmanka Jana Dubovcová.
Okrem policajnej razie v Moldave nad Bodvou kritizuje aj prístup škôl k rómskym deťom a búranie chatrčí v rómskych osadách.
Rovno do špeciálnej
Správa
Čo vytýka ombudsmanka
rómske deti idú v podstate automaticky do špeciálnych tred;
takmer žiadna rómčina na školách s Rómami;
protiprávne vysťahovávanie Rómov z čiernych stavieb.
Dubovcová zisťovala pomery v 21 školách, v ktorých zo 614 prvákov bolo 486 Rómov.
V sedemnástich základných školách zriadili 30 špeciálnych tried. Do tých zaradili predovšetkým rómske deti.
Po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a po súhlase rodiča tam poslali 230 žiakov – z nich 204 Rómov.
„V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu (38 žiakov z 50),“ píše v správe.
Žiakom zo špeciálnych tried náš školský systém podľa Dubovcovej prakticky neumožňuje získať úplné stredné vzdelanie.
Na žiadnej zo skúmaných škôl nenašli podľa správy prípad, žeby dieťa vrátili späť do bežnej triedy. „Aj keď riaditelia uvádzali, že v minulosti sa takéto prípady sporadicky vyskytli.“
Ministerstvo školstva vidí za štatistikami rodičov a učiteľov. Tvrdí, že zaradenie žiaka do špeciálnej triedy musí byť so súhlasom rodiča a ak je v škole podhodnocovaný jeho potenciál, mal by na to upozorniť učiteľ.
„Ak sa žiak vzdeláva podľa vzdelávacieho programu, ktorý treba zmeniť, má odporučiť vykonanie diagnostiky žiaka či rediagnostiku, ak je žiak vzdelávaný v škole na základe vstupnej diagnostiky,“ odpovedá ministerstvo.
V škole chýba rómčina
Malí Rómovia tiež podľa Dubovcovej v podstate nemajú možnosť učiť sa v materinskom jazyku.
Zo sledovaných škôl rómsky jazyk podporne používajú iba vo dvoch, „z nich jedna škola využíva vlastnú dvojjazyčnú učebnicu a druhá škola zaviedla v prvom ročníku povinný predmet konverzácia v rómskom jazyku“.
Aj v tomto prípade ministerstvo odkazuje hlavne na rodičov. Rozhodnutie o jazyku vzdelávania je podľa neho závislé „od záujmu a požiadaviek zákonných zástupcov dieťaťa“.
Ministerstvo tiež tvrdí, že vydáva potrebné učebnice. Zmeny jazykového vzdelávania menšín neplánuje.
Smer si odvykol, že niečo ako nezávislá kontrola vôbec existuje, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Chatrče ako odpad
Ombudsmanka tiež kritizovala spôsob, akým Rómov vyháňajú z čiernych stavieb. Aj obyvatelia z nelegálnych chatrčí podľa nej majú právo na nedotknuteľnosť obydlia.
Porušenie tohto práva zistila pri úradnom zrúcaní rómskej osady Nižné Kapustníky z decembra 2012.
Osadníkov vysťahovalo mesto Košice na základe uznesenia o odstraňovaní odpadu. „Za odpad nemožno považovať provizórne zhotovené obydlie,“ komentuje to Dubovcová.
Ministerstvo dopravy nedávno predstavilo zmeny pri trestaní čiernych stavieb, plánuje ich búrať. Na rómske osady má načas platiť výnimka.
Keďže o konečnej verzii novely ešte rokujú, nevedelo ministerstvo odpovedať, ako si poradí s výhradami ombudsmanky.
Keďže sa Dubovcovej podozrenia týkajú závažných porušení práv a ide o práva viacerých ľudí, zákon jej umožňuje správu predložiť parlamentu. Žiada jej prerokovanie na septembrovej schôdzi.
Bývalej poslankyni SDKÚ Dubovcovej už pre kritiku policajného zásahu v Moldave nad Bodvou odkázal v stredu minister vnútra Robert Kaliňák, že robí politiku.
Prerokovanie správy závisí od vôle Smeru. Šéfka klubu Smeru Jana Laššáková vraví, že sa ešte o správe nebavili a budú postupovať štandardne.
Beata
Balogová
