Po niekoľkoročných rokovaniach včera konečne výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander a premiér Mikuláš Dzurinda podpísali dohodu o odškodnení obetí holokaustu. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA – Židovská obec na Slovensku musela takmer 60 rokov čakať na včerajší podpis dohody so slovenskou vládou o odškodnení obetí holokaustu. Dohodu podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí František Alexander.
Prítomní predstavitelia židovskej obce prijali podpis s úľavou, lebo rokovania trvali niekoľko rokov a Dzurindova vláda rozhodla o odškodnení na poslednú chvíľu. „Sme veľmi radi, že k takémuto kroku došlo,“ povedal Alexander a poďakoval Dzurindovi. Spoločne si pripili čašou vína.
Dzurinda povedal, že ide „o vyjadrenie principiálneho postoja a morálnej satisfakcie obetiam tragédie holokaustu“.
Podľa informácií SME bol problém odškodnenia obetí holokaustu ostro sledovaný najmä v americkom Kongrese a jeho vyriešeniu sa pripisoval rovnako veľký význam ako víťazstvu demokratických síl v slovenských voľbách.
Nezabudol to pripomenúť ani samotný premiér: „Pripadlo mi veľmi dobré, že si tento skutok vlády všimol aj pán prezident Bush. V našom nedávnom telefonickom rozhovore v závere ocenil, že slovenská vláda bola schopná takejto dohody.“
Vláda schválila na odškodnenie 850 miliónov korún na špeciálnom účte v Národnej banke ako zadosťučinenie za obete a majetok obetí holokaustu, ktorý za druhej svetovej vojny skonfiškoval vtedajší slovenský štát a nasledujúce režimy ho nevrátili. Proces odškodnenia by sa mal začať do konca roka a potrvá do roku 2012. Peniaze sa po desiatich rokoch nevrátia späť do štátneho rozpočtu, ale na účet Ústredného zväzu židovských obcí.
Podľa zástupcov židovskej obce je 850 miliónov korún asi 10 percent zo zhabaného majetku a podľa ich údajov by mal dnes majetok hodnotu 8,5 miliardy. Išlo o podniky, nehnuteľnosti a cennosti, ktoré štát predával alebo prenajímal. „Veľmi dobre si uvedomujeme, aká je ekonomická situácia Slovenska, a táto suma je výsledkom kompromisu,“ povedal Alexander.
Suma pôjde podľa Alexandra konkrétnym ľuďom, ale aj na sociálne, vzdelávacie a kultúrne projekty, najmä na obnovu synagóg a židovských cintorínov.
Kam peniaze pôjdu, rozhodne sedemčlenná komisia zložená zo zástupcov židovskej obce a z troch členov vlády.
Nejde len o tých na Slovensku
Dnes žije na Slovensku okolo štyritisíc osôb, ktoré sa hlásia k židovskej viere, väčšinou starší ľudia. Pred vojnou ich bolo okolo 90-tisíc. Na dnešnom stave má najväčší podiel genocída židovského obyvateľstva v rokoch 1939 až 1945, keď bolo zavraždených 70-tisíc slovenských Židov, ale aj emigračná vlna v rokoch 1948 a 1968 a náboženská nesloboda v časoch socializmu. Najväčšie židovské obce sú dnes v Bratislave a Košiciach.
Tajomník zväzu Jozef Weiss povedal, že pri rokovaniach s vládou o odškodnení zväz nezastupoval len predstaviteľov židovskej obce na Slovensku, ale všetkých, čo museli počas holokaustu odísť do zahraničia. „Ide predovšetkým o morálny proces, keď obete holokaustu po šesťdesiatich rokoch budú mať možnosť priamo pocítiť, že Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré dokázali túto tienistú stránku slovenských dejín uzatvoriť,“ hovorí Weiss. (hr)
