Niektorí majitelia zvierat sa rozhodli dobrovoľne porušovať zákon. Tvrdia, že je zlý.
Blížiaci sa 30. september je pre viacerých vlastníkov psov, mačiek a fretiek termínom, ktorého uplynutím začnú dobrovoľne porušovať zákon. Odmietajú ich totiž začipovať aj pod hrozbou pokuty do výšky 300 eur.
Rizikom pre nich bude aj každá návšteva veterinára. Od 1. októbra zvieratá bez čipu nemusí ošetriť ani zaočkovať. Naopak, majiteľa môže nahlásiť úradom.
Nie všade majú čítacie zariadenia
Argumentom zástancov je rýchla identifikácia majiteľa zatúlaného či vyhodeného zvieraťa, prípadne takého, ktoré niekoho pohrýzlo. Na to sú potrebné čítacie zariadenia. Musia ich mať všetci veterinári a karanténne stanice, kúpili si ich aj útulky a viaceré občianske združenia. Ale hoci sa s odchytom zvierat boria aj mestské polície, nie každá má aj čítačku.
Z náhodne oslovených miest ju majú v Žiline aj Pezinku, kým v Lučenci chýba. Náčelník mestskej polície v Rimavskej Sobote Peter Berecz tiež neuvažoval o jej kúpe. „Situácia s čipovaním zatiaľ nie je taká dobrá a je otázne, či po 30. septembri bude. Uvidíme teda neskôr. Zatiaľ to kontrolujeme podľa evidenčnej známky.“
Priznáva, že túlavých zvierat je veľa. „Na odchyt mačiek ani nemáme prostriedky. Psov odchytíme asi 60 ročne, mohol by to byť dvojnásobok. Neraz ich však nemáme kde dať, hoci spolupracujeme s útulkom.“
Čítačky nebudú mať ani poľovníci. Tým sa dlhodobo vyčíta, že miesto toho, aby zviera odchytili, neraz ho rovno odstrelia. Takto by mohli identifikovať a kontaktovať majiteľa. Predseda Obvodnej poľovníckej komory v Kežmarku Milan Nevický o nákupe čítačiek nevie. „Určite by nás na to upozornili. Neboli by na škodu veci.“
Pokuty sa neboja
Natália Kubicová pomáha opusteným zvieratám. Doma má dve mačky a dvoch psov, jedného so zdravotnými problémami. „Jedenásťročná sučka má choré srdce a nádory na mliečnych žľazách. Nemožno ju operovať, neprežila by narkózu. Mám ju čipovať, keď zrejme čoskoro uhynie? Musím sa poradiť s veterinárom.“
Voči čipovaniu psov nemá výhrady. „Ak nejaký darebák uviaže psa v lese a nechá ho tam, nech ho nájdu.“ Pri mačkách to vidí inak. „Tú svoju čipovať nedám. Je v byte, nemá ako utiecť,“ vysvetľuje Kubicová.
„Navyše ako niekto majiteľovi rodinného domu dokáže, že mačky, ktorému mu tam behajú, nie sú cudzie? Napríklad mojej mame sa ich do dvora prikmotrilo sedem.“
Oľga Beckerová sa angažuje v občianskom združení MačkySOS. Ako jeden z depozitárov sa doma stará o nechcené zvieratá a hľadá im nových majiteľov. Má dve vlastné a dve depozitné mačky.
„Čipovať mačky, ktoré nikdy neopustili byt s výnimkou návštev u veterinára, je nezmysel. Svoje čipovať určite nedám.“
Pokuty sa nebojí. „Ako ma skontrolujú? Nemám povinnosť niekoho púšťať do bytu.“ Opačne bude postupovať pri mačkách, ktorým občianske združenie poskytuje dočasný domov. „Tam budeme jednoznačne rešpektovať zákon.“
Problém vidí v jeho aplikácii. „Ľudia na dedinách nedajú mačky ani vakcinovať, mladé radšej utopia. Pochybujem, že dajú peniaze na čipy. Vyhovoria sa, že mačka nie je ich,“ vraví Beckerová a dodáva, že čipovanie má zmysel pre tie, čo chodia na výstavy alebo sa prevážajú cez hranice.
Myslí si, že ľudia budú predpis obchádzať tak, že sa dohodnú s veterinárom, ktorý všetko vyúčtuje v hotovosti a absenciu čipu zámerne prehliadne.
Zdraviu zvierat to neškodí
S čipovaním súhlasí Margita Hanová z občianskeho združenia Zatúlané psíky Šaľa. Za dva a pol roka ním prešlo 600 psíkov, 40 ich má v opatere aj teraz. „Stále prevláda postoj, že pes je iba vec a živý zvonček na reťazi.“
Aj ona však pri vlastnom psovi váha. „Je epileptik, má 10 rokov, zle znáša návštevy u veterinára. Mám riskovať záchvat, ktorý môže byť posledným? Toto je typický modelový príklad, keď sama neviem.“
S povinnosťou je stotožnený šéf Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraj Eliaš. Sám vlastní psa, priznáva však, že zákonodarca s mačkami strelil vedľa. U psov nie. „Konečne sa nebude stávať, že sa niekde nájde zviera, ktoré padlo z neba a nikomu nepatrí.“ Ani čip však nemusí byť riešením. „Poznám prípady, keď ho psovi najskôr odstránili a až potom zviera vyhodili.“
S ľuďmi, ktorí odmietajú tento úkon pre možné zdravotné komplikácie, nesúhlasí. „Problémy boli iba so starými čipmi. Stalo sa, že v tele putovali a z krku sa dostali až niekam ku chvostu.“
Problémy v dnešných čipoch nevidí ani veterinár Mikuláš Petrovits. „Vyrábajú sa z biokompatibilného materiálu, organizmus naň nereaguje a nesnaží sa ho vypudiť. Nové čipy dokonca majú antimigračnú hlavicu, takže nemajú tendenciu putovať a ostávajú v mieste implantácie.“
Báť sa netreba ani o zvieratá s chorým srdcom. „Je to dvojsekundová záležitosť. Väčšiu záťaž pre organizmus zvieraťa predstavuje trebárs aj očkovanie.“
O zdravotných komplikáciách počul len raz. „Malo ísť o o hnisavý zápal v mieste aplikácie, ale to je jeden prípad z tisícov. Vytvorila sa tam hrča, ktorá sa po týždni vďaka antibiotikám vstrebala.“
Pripúšťa, že pri vpichu sa môže poraniť drobná cievka, ak sa zviera mykne, a miesto začne krvácať. „Pri správnej technike na správnom mieste sa to však nestane.“
Ľudí, ktorí dávajú svoje zvieratá čipovať, podľa veterinára pribúda. Prevládajú majitelia psov, „mačkári“ sú neporiadnejší. Petrovits s úsmevom spomína kritikov, ktorí čipovanie odmietajú z iných príčin. „Výhrady spájajú s údajným budúcim čipovaním ľudí.“
Odpovedá veterinár Mikuláš Petrovits
Nie je čipovanie nahrávanie biznisu jednému výrobcovi?
Nie, lebo na trhu je tých, čo spĺňajú normu, viac, štyria či piati. Čítačky sú kompatibilné s čipmi každého z nich.
Má zmysel čipovať bytové mačky, keď nechodia von? O tých na dvore zase môžem povedať, že nie sú moje. Dá sa ten zákon potom aplikovať?
Aj keby mačka vypadla z okna, je len malá šanca, že sa zatúla a skončí v útulku. U psov je odbehnutie častejšie. Mačky by som preto zo zákona asi vylúčil. A tie túlavé treba riešiť najmä sterilizáciami.
Poznám prípad, keď majiteľ pri čipovaní nahlásil nie svoje, ale cudzie meno. Keby zviera vyhodil, naháňajú nevinného.
S tým som sa nestretol. Teoreticky je to možné, občiansky preukaz si nepýtam. Do registra zadám údaje, ktoré mi nadiktujú. Je v záujme majiteľa hovoriť pravdu.
Chcem svojho psa darovať alebo predať. Ako zmením údaje v centrálnom registri spoločenských zvierat?
Stačí, ak nový majiteľ príde k veterinárovi a ten údaje zmení.
Koľko stojí čipovanie?
Od 10 až 12 eur na dedine do 20 či 30 eur v Bratislave.
Mám malé mačiatka a šteniatka. Kedy ich môžem dať začipovať?
Podľa zákona sa to musí urobiť do ôsmich týždňov veku alebo pri zmene majiteľa. Platí však, že čím väčšie telo, tým ľahšie sa čip aplikuje.
Niektorí si dali čipovať zvieratá pred rokmi. Sú dnešné čítačky so starými čipmi kompatibilné, alebo to musia absolvovať znovu?
Mám skúsenosť, že to funguje. S opačným prípadom som sa nestretol.
ks
Fakty
Čip sa zvieraťu implantuje injekciou do podkožia na ľavej strane krku. Funguje doživotne. Je dlhý asi 7 až 8 milimetrov a široký 2 až 3 milimetre. Má tvar valčeka.
Veterinár musí funkčnosť čipu skontrolovať pred jeho aplikáciou aj po nej. Potom ho zaregistruje v centrálnom registri spoločenských zvierat (databázu spravuje Komora veterinárnych lekárov). Do veterinárneho preukazu zvieraťa nalepí kód, vďaka ktorému si na stránke www.crsz.sk môžete skontrolovať, či údaje sedia.
Termín čipovania do 30. septembra sa týka zvierat, ktoré sa narodili pred 1. novembrom 2011. Neskôr narodené zvieratá musia byť začipované do ôsmich týždňov veku alebo pred zmenou majiteľa (podstatné je, čo nastane skôr).
Beata
Balogová
