Tento komentár som čítala dvakrát. Najprv som si myslela, že som si niečo nevšimla. Ale nie - čítala som dobre. Spomenula som si pri tom na jednu knihu, kde jeden z protagonistov hovorí: „Ja nie som rasista! Ja rasistov nenávidím! Nenávidím ich presne tak ako černochov a židov.“
Lámem si hlavu, prečo je pán Schutz taký horlivý? Žeby si nebol celkom istý, že vo vláde sú tí najlepší, najzodpovednejší a najpracovitejší?
Priznám sa, že som mala pocit hanby pri predstave, že by niekto napísal moje meno v takejto súvislosti: „Vie ponúknuť ANO na kultúru dievča rovnocenné s Rudolfom Chmelom?“
Ako pán Chmel by som mala pocit trápnosti a asi by som si niečo takéto vyprosila (toto totiž nie je informácia, toto je názor!). A nie je to len o mene tohto pána. Všetci naši politici, ktorí sú v tomto stĺpčeku menovaní, určite nepotrebujú takéto horlenie a porovnávanie. Takéto ospravedlňovanie, prečo sú práve oni nominovaní do týchto funkcií!
Aj napriek tomu, že sa zaujímam o dianie na našom Slovensku, nepostrehla som, či niekde bola zverejnená „hotová reforma zdravotníctva“, a mňa by zaujímala, alebo o tej „penzijnej reforme“, ktorú má pán Kaník. Veď ešte pred dvoma týždňami sa o pánovi Kaníkovi ani neuvažovalo ako o ministrovi! S čím túto „penzijnú reformu“ porovnával pán Schutz?
Napadá ma parafráza na jeden starý vtip: Keby som bola výrečná ako Mikloš, tvrdá ako Palko, spravodlivá ako Lipšic, odvážna ako Zajac, rozhľadená ako Chmel a šarmantná ako Kaník, povedala by som pánovi Schutzovi „ts ts ts“.
Na Slovensku je POLITIKA stále pánskym klubom. Vstup dámam odmietaný! Dá sa to urobiť celkom jednoducho. Stranícke centrály dajú ženy na nezvoliteľné miesto kandidátky. Pre istotu.
Bola som kedysi dávno pri zostavovaní straníckej kandidátky a pri tom nechutnom handlovaní som sa rozhodla, že budem robiť radšej niečo poctivé.
JANA MRVOVÁ
