Programové tézy koalície sú explozívne čítanie. Odseky a paragrafy, z ktorých má vzísť vládne vyhlásenie, hovoria toto: SDKÚ, SMK, KDH a ANO pripravujú kobercový nálet na naše socialistické vymoženosti. Trinásť rokov po novembri ‘89 sa akoby konečne blížila revolúcia.
Chváľme zámery a odvahu položiť ich na papier. Nemajú konkurenciu v bližšom ani vzdialenejšom zahraničí, v bližšej ani vzdialenejšej minulosti. Vládne programy s takým rozsiahlym a razantným desocializačným ťahom už v Európe dávno vyšli z módy. Úpenlivé žiadosti politikov, naposledy Dzurindu, aby sme ich koalíciu titulovali ako „stredopravú“, a nie „pravicovú“, sú nad predloženými tézami mimoriadne vtipné. Ale smiať sa veľmi nedá. Asi nám chcú vnútiť politicky korektný „eurospeak“, čo nie je od nich pekné…
Alebo, čo by bolo ešte škaredšie, ani nevedia, čo sa chystajú činiť. Nechce sa totiž uveriť, že by strany a politici, nastoknutí na toľké záujmové skupiny a všemožné loby, boli schopní spustiť napríklad „revíziu všetkých úradov s prezumpciou nepotrebnosti“. Nech sa už deklarujú „stredopravo“ či akokoľvek… Kde by sa to v nich zrazu vzalo? Čo na to sponzori a partajní nominanti? A čo na to štátna radkyňa pri Kancelárii NR SR, kedže z utorňajšieho vydania týchto novín sme sa dozvedeli, že aj takáto funkcia existuje? Záväzok revízie byrokracie je v priamom rozpore so zákonom o zachovaní hmoty všetkých inštitúcií, ktorý je v európskej politike takrečeno nadústavný. Prečo dosiaľ pôsobili títo politici skôr tak, akoby chceli (museli) úrady na večnosť zakonzervovať? A ak sa tak náhle obrátili, prečo nezačali s „prezumpciou nepotrebnosti“ napríklad už pri ministerstvách výstavby a kultúry?
Pochybností je mnoho. Číhajú aj v samotnom texte, ktorému do čistej jednotky chýba napríklad záväzok privatizovať zvyškové podiely štátu v bývalých tzv. strategických podnikoch. Okrem porušenia zásady, že štátu sa nepatrí podnikať, lebo to jednoducho nevie, sa vynára najmä otázka, že ak sa nezbaví SPP, telekomunikácií a celej energetiky, na akom základe chce postaviť silný kapitalizačný pilier dôchodkovej reformy? Z čoho, ak sa nevytvorí rezerva na doplácanie priebežného systému?
Navzdory tomuto nedopatreniu (?) a niektorým iným celok na papieri pôsobí impozantne. Meniť tvár krajiny však môžu len činy. A až tie sa budú rátať aj hodnotiť.
