Predseda strany Robert Fico pri tejto príležitosti pre TASR zdôraznil, že ide o morálny záväzok, ktorý nemá nijaké právne účinky. Na doplňujúcu otázku novinára, či zaviazanie kandidátov Smeru takýmto spôsobom nepripomína prípad exposlanca HZDS Františka Gauliedera, ktorý bol v roku 1996 protiústavne zbavený svojho mandátu, predseda Smeru odpovedal slovom „žartujete“ (SME 7. 9.).
Kauza Gaulieder, najmä jej konzekvencie v náleze Ústavného súdu SR, však vo vzťahu k prvým štyridsiatim kandidátom strany Smer celkom žartovná nie je. V odôvodnení tohto nálezu sa totiž konštatuje: „Nad rámec už predtým uvedeného, považuje Ústavný súd za nutné uviesť svoj názor na existenciu a uplatňovanie osobitných zmlúv (záväzkov), tzv. reverzov (reverzných zmlúv) v súvislosti so zaraďovaním vybraných kandidátov na kandidátnu listinu príslušného politického subjektu kandidujúceho vo voľbách do Národnej rady. Reverz zabezpečovaný vo forme osobitných zmlúv (záväzkov) medzi politickým subjektom a ním navrhovanými kandidátmi vo voľbách je v rozpore s ústavou, pretože prostredníctvom neho môže príslušný politický subjekt trvale a účinne vyžadovať od bývalého kandidáta (po voľbách poslanca), ktorý s ním uzavrel tzv. reverznú zmluvu, výkon mandátu výlučne podľa straníckych príkazov a na základe predchádzajúceho písomného vyjadrenia kandidáta o vzdaní sa funkcie poslanca v budúcnosti podľa článku 81 odsek 1 ústavy.
Zákaz reverzu vyplýva z článku 75 odsek 2 ústavy, podľa ktorého sľub poslanca s výhradou má za následok stratu mandátu. Okrem toho reverz je neprípustný aj podľa článku 73 odsek 2 ústavy, ktorý upravuje jedine reprezentatívny, a nie imperatívny mandát, a nie je ani v súlade s článkom 75 odsek 1 ústavy, t. j. s obsahom sľubu poslanca Národnej rady.
Ústavný dôsledok sľubu ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady uskutočneného s výhradou nachádzajúcou sa v tzv. reverze pred zložením sľubu by mal mať nevyhnutne za následok stratu jeho mandátu.“
V nadväznosti na príslušné ustanovenia ústavy, rokovacieho poriadku parlamentu a volebného zákona možno konštatovať toto: mandát vzniká zložením sľubu. Mandát môže poslanec „stratiť“ dvoma spôsobmi: priamo - odmietnutím sľubu poslanca alebo vykonaním sľubu s výhradou, alebo nepriamo - keď sa funkcie poslanca vzdá, respektíve ak nastanú iné okolnosti uvedené v ústave (uplynutie volebného obdobia, rozpustenie parlamentu, vznik nezlučiteľnosti a pod.).
„Morálny záväzok“, ktorý podpísali kandidáti Smeru, je osobitnou zmluvou, tzv. reverzom prijatým v súvislosti s ich zaraďovaním na kandidátku. Takýto krok je inter alia jednoznačne považovaný za „výhradu“, ktorej dôsledkom pri skladaní sľubu by podľa Ústavného súdu mal byť nevyhnutne zánik mandátu priamo z ústavy.
Podčiarknuté a zrátané: z pohľadu ústavného práva je úplne irelevantné, že prípadné dôsledky písomného „morálneho záväzku“ prvých štyridsiatich kandidátov Smeru, t. j. dobrovoľné vzdanie sa poslaneckého mandátu, mali nastúpiť až niekedy v budúcnosti. Na ustanovujúcu schôdzu parlamentu príde skladať sľub a nechať si overiť mandát aj 25 reverzom zaviazaných poslancov Smeru, ktorých písomný „morálny záväzok“ spĺňa všetky atribúty tzv. reverzu. Ten je podľa Ústavného súdu v rozpore s troma ustanoveniami ústavy a pri pokuse o zloženie sľubu sa pretransformuje do podoby „výhrady“ a v súlade s článkom 75 odsek 2 ústavy spôsobí priamu stratu mandátu.
Jediným ústavne konformným postupom by preto podľa môjho názoru bolo, keby doterajší predseda parlamentu všetkým poslancom Smeru odmietol nechať písomne potvrdiť sľub a potom by tak postupoval i voči ďalším pätnástim reverzom zaviazaným náhradníkom. S tým, že poslancami za stranu Smer by sa stali až „nezaviazaní“ kandidáti pod číslom 41.
Autor: VLADIMÍR PIROŠÍK(Autor je právnikom)
