SME

Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Kyjev 9. októbra (TASR) - Skupina slovenských vojenských verifikátorov na čele s pplk. Miroslavom Gertlim pricestovala v utorok na Ukrajinu na inšpekciu dohodnutého územia v Zakarpatskej oblasti

Slovenskí vojenskí inšpektori preverujú dohodnuté územie v Zakarpatsku

Kyjev 9. októbra (TASR) - Skupina slovenských vojenských
verifikátorov na čele s pplk. Miroslavom Gertlim pricestovala
v utorok na Ukrajinu na inšpekciu dohodnutého územia v Zakarpatskej
oblasti.

Inšpekcia, ktorá potrvá do 10. októbra, prebieha v rámci
dvojstrannej medzivládnej dohody Slovenska a Ukrajiny o doplniteľných
opatreniach dôvery a bezpečnosti, vyplývajúcej z Viedenského
dokumentu z roku 1999. Informovalo o tom Ministerstvo obrany Ukrajiny.

SkryťVypnúť reklamu

Ukrajina podpísala podobné dvojstranné dohody aj s inými
susedmi - Bieloruskom a Maďarskom a pripravuje ich podpísať aj
s Poľskom a Rumunskom. Na Ukrajine sa majú v tomto roku podľa
Viedenského dokumentu uskutočniť tri kontrolné inšpekcie a dve
návštevy. Rovnaké množstvo kontrol majú vykonať Ukrajinci u svojich
susedov.


Der Standard: Slovensko má koaličnú dohodu s výhradou

Viedeň 9. októbra (TASR) - Koaličné rokovania štyroch
stredopravicových strán na Slovensku sa ukončili v utorok podpisom
koaličnej zmluvy. V rekordne krátkom čase - len 16 dní - sa koaliční
partneri dohodli nielen na obsadení postov vo vláde a v parlamente,
ale aj na zásadách programového vyhlásenia novej vlády, všíma si
dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard.

SkryťVypnúť reklamu

Noviny však poznamenávajú, že v ukážkovej harmónii zazneli už
aj prvé disharmonické tóny. Strana maďarskej koalície (SMK), druhý
najsilnejší vládnuci subjekt, sa nevzdala svojej myšlienky na
odškodnenie tých príslušníkov maďarskej menšiny, ktorým po vojne na
základe Benešových dekrétov zhabali majetok. Túto záležitosť však
ostatné tri strany doslova zmietli zo stola, píše Der Standard.

Predseda SMK Béla Bugár jasne povedal, že jeho strana
nepovažuje otázku odškodnenia za niečo, na čo "by sa mohlo navždy
zabudnúť."

Jeho slová možno chápať ako ľahšiu hrozbu predovšetkým preto,
lebo na rozdiel od predchádzajúceho legislatívneho obdobia
nepodpísala SMK v novej koaličnej zmluve nijaké záväzné vyhlásenie,
že považuje Benešove dekréty za nedotknuteľné, uzatvára Der Standard.

SkryťVypnúť reklamu


Snemovňa reprezentantov Kongresu USA podporila vstup Slovenska do NATO

Washington 9. októbra (TASR) - Rezolúciu, vyjadrujúcu individuálnu
podporu Slovenskej republike pre vstup do NATO, schválila v pondelok
Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov amerických.
Rezolúcia HR 253 zároveň oceňuje pokrok Slovenska od získania
samostatnosti a dosiahnuté výsledky v oblasti reforiem posledného
obdobia.

Rezolúciu ešte v októbri 2001 predložil kongresman
Demokratickej strany za štát Michigan Bart Stupak, ale na hlasovanie
sa dostala po schválení v Zahraničnom výbore Snemovne v septembri až
teraz pred novembrovým summitom NATO v Prahe.

Prijatie SR do NATO by podľa jej textu znamenalo významný
prínos k európskej bezpečnosti. Rezolúcia oceňuje významný pokrok,
ktorý SR dosiahla v oblasti demokracie, ľudských práv a rozvoja
slobodnej trhovej ekonomiky počas uplynulých štyroch rokov. Pozitívne
hodnotí aj reformy slovenskej armády, ktoré sa uskutočňujú v úzkej
spolupráci so Severoatlantickou alianciou, a zmieňuje sa o aktívnej
účasti SR v mierových operáciách.

SkryťVypnúť reklamu

Snemovňa reprezentantov v pondelok schválila aj ďalšie dve
rezolúcie, týkajúce sa rozšírenia NATO, informovala dnes TASR tlačová
tajomníčka veľvyslanectva SR v USA Viera Viskupová. V rozpravách pred
hlasovaním kongresmani okrem slov uznania krajinám strednej
a východnej Európy zdôraznili, že napriek ich podpore tomuto procesu
sa práca na poli reforiem ešte neskončila a všetky kandidátske
krajiny musia pokračovať v úsilí na odstránení korupcie, etnickej
a rasovej nenávisti a neprávostí na svojich obyvateľoch spáchaných
v minulosti.

K rezolúcii, týkajúcej sa Slovenska, vystúpili s príspevkami
spolupredseda Helsinskej komisie Chris Smith (Republikánska strana,
New Jersey), ktorý konštatoval, že Slovensko prekonalo neľahké
obdobie pod vládou premiéra Vladimíra Mečiara, ale vďaka "novej
generácii múdreho a osvieteného vedenia krajiny" sa krajina dostala
z izolácie a patrí jej za to rešpekt Kongresu USA.

SkryťVypnúť reklamu

Smith tiež upozornil na to, že slovenské voľby v roku 1998
neboli náhodou, ale výsledkom aktivít prebudenej občianskej
spoločnosti, ktorá potvrdila smerovanie Slovenska vo voľbách roku
2002.

Podľa Smitha priaznivý politický vývoj na Slovensku bude
závisieť od troch faktorov: lojality opozície voči záujmom Slovenska,
ktoré sú v mnohom v rozpore s úzkymi politickými záujmami opozičných
strán, vyrovnaním sa s problematikou korupcie, ktorá "nepriaznivo
vplýva na hospodársky rozvoj spoločnosti", a od toho, ako sa
Slovensko vyrovná s "pliagou rasizmu voči Rómom".

Etnická nenávisť nie je vlastná len Slovensku, je to regionálny
problém, ale podľa Smitha Slovensko "nedokázalo dostať násilné rasové
útoky pod kontrolu". Vyzval preto novú slovenskú vládu na prijatie
asertívnych opatrení na ochranu rómskej populácie.

SkryťVypnúť reklamu

Predkladateľ rezolúcie Stupak vyzdvihol, že od roku 1998 sa
"Slovensku podarilo vyviesť svojich občanov z medzinárodnej
izolácie". Uviedol tiež, že k Slovensku ho púta krv jeho predkov,
ktorí odtiaľ pochádzali.

Kongresová rezolúcia nemá charakter záväzného právneho
dokumentu. Vyjadruje len pohľad Snemovne, teda zástupcov amerického
ľudu, na určitú problematiku, ktorá v tomto prípade vyznieva
priaznivo nielen pre proces rozšírenia, ale aj Slovensko ako také.


Podpisu koaličnej zmluvy v Bratislave sa venujú všetky maďarské
denníky

Budapešť 9. októbra (TASR) - Všetky významné maďarské denníky sa dnes
venujú podpísaniu koaličnej zmluvy v Bratislave.

V tejto súvislosti predseda Strany maďarskej koalície (SMK)
Béla Bugár pre denník Népszabadság vyzdvihol, že koaličná zmluva
a vládny program sa zrodili bez diskusie. Bugár zároveň vyjadril
spokojnosť s tým, že z troch hlavných cieľov sa dva - komárňanská
maďarská univerzita a riešenie pôdy neznámych vlastníkov - dostali do
vládneho programu.

SkryťVypnúť reklamu

"Vzali sme na vedomie, že v slovenskom parlamente nie je
politická vôľa na právne ošetrenie, alebo aspoň zmiernenie ujmy osôb,
ktoré boli postihnuté na princípe kolektívnej viny. Ale dlhodobo sa
nevzdáme toho, aby dotknutí boli hmotne, alebo aspoň morálne
odškodnení," povedal Bugár na margo tretieho cieľa, ktorý SMK v rámci
koaličných rokovaní nedosiahla.

Népszabadság si okrem iného všíma aj pripravovaný mediálny
zákon, v ktorom bude zakotvené, že vo verejnoprávnej televízii
a rozhlase budú pripravovať maďarské programy samostatné redakcie.


Ambasádori kandidátskych krajín kritizujú dánske predsedníctvo EÚ

Kodaň 9. októbra (TASR) - Veľvyslanci krajín strednej a východnej
Európy pôsobiaci v Kodani kritizujú nedostatok otvorenosti dánskeho
predsedníctva EÚ a ľutujú, že o rozhodnutiach únie týkajúcich sa
rozšírenia čítajú v médiách. V dnešnom vydaní to konštatuje dánsky
denník Jyllans Posten.

SkryťVypnúť reklamu

"Nestačí, keď nás informujú o dosiahnutých dohodách, čo si
môžeme všade prečítať," cituje denník maďarského ambasádora Lászlóa
Deseö. Diplomati vyjadril "ohromenie" nad tým, že v denníku
Information sa dočítali o tom, že EÚ chce zaviesť osobitnú klauzulu,
na základe ktorej majú byť noví členovia vylúčení z určitých oblastí
európskej spolupráce, ak nebudú rešpektovať pravidlá únie.

"Prečo si to človek musí prečítať v novinách," spýtal sa Deseö
a dodal, že Dánsko, kde je kritizovaná nedostatočná transparentnosť
EÚ, by malo zabezpečiť "otvorené a úprimné predsedníctvo".

Na nedostatok informácií dánskeho predsedníctva o rokovaniach,
ktoré predchádzajú rozhodnutiu o rozšírení EÚ, sa posťažovali aj iní
východní diplomati. Okrem iného vyjadrili počudovanie, že nemali
priamy prístup na tlačové konferencie po zasadaní ministerských rád
EÚ, uvádza denník.

SkryťVypnúť reklamu

Veľvyslanec SR v Dánsku Roman Bužek pre Jyllands Posten
povedal, že "viac podrobných informácií" zo strany dánskeho
predsedníctva "by boli výhodou".

"Boli by sme spokojní, ak by sme mali hlbšie informácie, ako si
môžeme prečítať v novinách," povedal diplomatický zdroj poľskej
ambasády.

Predseda komisie dánskeho parlamentu pre európske záležitosti,
sociálny demokrat Claus Larsen Jensen pre dánsky rozhlas potvrdil, že
viacerí diplomati z východoeurópskych krajín vyjadrili pocit, že
dánskym predsedníctvom EÚ sú zle informovaní.

Jensen následne požiadal šéfa dánskej diplomacie Pera Stiga
Möllera (člen menšinového liberálno-konzervatívneho kabinetu), aby na
túto kritiku reagoval a aby sa osobitne vyjadril k tomu, či vie, že
dánske predsedníctvo zorganizovalo menej informačných stretnutí
s veľvyslancami kandidátskych krajín, ako iné krajiny EÚ, ktoré sa vo
vedení únie striedajú v polročných intervaloch.

SkryťVypnúť reklamu


Slovensko, Poľsko a ČR vytvoria spoločnú bojovú jednotku

Varšava 9. októbra (TASR) - Tri krajiny Visegrádskej štvorky majú
koncom tohto roka vytvoriť z vyčlenených oddielov svojich ozbrojených
síl osobitnú údernú jednotku. Spoločný bojový útvar armád Slovenska,
Poľska a Českej republiky bude mať približne 2500 vojakov.

Poľské ministerstvo národnej obrany hovorí o koncepcii
včlenenia tohto osobitného bojového kontingentu do štruktúr
medzinárodných mierových síl, ktoré budú operovať pod zástavou
Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie. Zakončenie výcviku
príslušníkov spoločnej jednotky, vyzbrojenie i kompletné technické
vybavenie je plánované najneskôr v januári 2005, keď sa predpokladá
i prvé nasadenie a plnenie bojových úloh.

Posledné rozhodnutie týkajúce sa vzniku spoločného
slovensko-poľsko-českého bojového kontingentu sa očakáva koncom
budúceho mesiaca na summite NATO v Prahe.

SkryťVypnúť reklamu


J.Chlebo odovzdal poverovacie listiny K.Stefanopulosovi

Atény 9. októbra (TASR) - Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
Slovenskej republiky v Helénskej republike Jaroslav Chlebo odovzdal
dnes v Aténach poverovacie listiny do rúk prezidenta Konstantinosa
Stefanopulosa.

Obaja predstavitelia v rozhovore vysoko ocenili dosiahnutú
úroveň vzájomných slovensko-gréckych vzťahov, pričom zdôraznili
dôležitosť predsedníckej funkcie Helénskej republiky v Európskej únii
v prvom polroku 2003, počas ktorého by SR spolu s ďalšími
kandidátskymi štátmi mala podpísať Prístupovú zmluvu o členstve v EÚ.
Zároveň vyjadrili obojstranný záujem o ďalšie upevnenie
slovensko-gréckej spolupráce nielen v politickej, ale aj
v ekonomickej oblasti.


Maďarsko upraví krajanský zákon do konca roka

SkryťVypnúť reklamu

Budapešť 9. októbra (TASR) - Do konca tohto roka bude Zákon
o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách upravený, a tak bude
zahranično-politická úloha Maďarska vyplývajúca z hodnotenia
Európskej komisie v oblasti aplikácie zákona v Rumunsku a na
Slovensku splnená. Povedal to dnes v Budapešti šéf maďarskej
diplomacie László Kovács.

Minister v reakcii na túto časť hodnotiacej správy EK ďalej
pripomenul, že už dlhšiu dobu rokuje Maďarsko s organizáciami
zahraničných Maďarov, vládami susedných krajín a s európskymi
inštitúciami v otázka krajanského zákona. Ako dodal, už sa rysuje
text zákona, ktorý sa môže dostať pred parlament v novembri.


Verheugen: Desiati kandidáti si odporúčania zaslúžili

Brusel 9. októbra (TASR) - Európska komisia odporučila dnes desať
kandidátskych krajín vrátane Slovenska na vstup do Európskej únie
v roku 2004. Pred poslancami Európskeho parlamentu v Bruseli to
oznámil predseda EK Romano Prodi.

SkryťVypnúť reklamu

Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Litva,
Lotyšsko, Estónsko, Malta a Cyprus by mali prístupové rokovania s EÚ
uzavrieť do konca tohto roka a na jar 2003 podpísať prístupové
zmluvy, vyhlásil Prodi.

"Desať kandidátskych krajín bude pripravených na vstup" v roku
2004, povedal. Podľa Prodiho pôjde o "historické ukončenie budovania
Európy".

V čase silnejúcej debaty v členských krajinách o nevýhodách
rozšírenia Prodi zdôraznil, že "náklady na rozšírenie budú
neporovnateľne nižšie ako náklady v prípade nerozšírenia". EÚ tiež
musí viac informovať terajších obyvateľov únie o rozšírení, aby ho
jednoznačne podporili, podčiarkol.

Podľa komisára EÚ pre rozšírenie Güntera Verheugena si všetkých
desať krajín zaslúžilo dnešné odporúčania, keďže dosiahli významný
pokrok v plnení prístupových kritérií.

SkryťVypnúť reklamu

Verheugen aj Prodi upozornili, že veľkým problémom vo väčšine
kandidátskych krajinách je korupcia a obchodovanie s ľuďmi. "Pri
hodnotení sme však nenašli žiaden špecifický problém, ktorý by sa
nedal vyriešiť do konca budúceho roku," ubezpečil Verheugen.

Aby sa prístupové rokovania s desiatimi uchádzačmi podarilo
ukončiť v decembri, únia potrebuje na bruselskom summite koncom
mesiaca dospieť k dohode o finančných otázkach rozšírenia. Verheugen
preto vyzval členské štáty, aby boli pripravené na kompromisy.

Komisár kandidátske krajiny upozornil, že musia pokračovať
v reformách a príprave, čo bude komisia prísne sledovať až do dňa
vstupu.

Po vstupe bude únia totiž môcť uplatniť ochranné klauzuly,
ktoré umožnia komisii prijať opatrenia, ak noví členovia prvé dva
roky po vstupe budú narúšať fungovanie vnútorného trhu.

SkryťVypnúť reklamu

Komisia v schválenom strategickom dokumente podporila úsilie
Bulharska a Rumunska vstúpiť do únie v roku 2007. Turecku však
nenavrhla žiadny termín začatia prístupových rokovaní.

Odporúčaniami komisie sa budú zaoberať lídri členských štátov
EÚ na summite v Bruseli 24.-25. októbra, ktorí majú schváliť konečný
zoznam pripravených kandidátskych krajín. Cieľom je ukončiť rokovania
s nimi na decembrovom summite v Kodani 12.-13. decembra.


EK: Len Slovensko a Lotyšsko plnia načas záväzky z rokovaní

Brusel 9. októbra (TASR) - Slovensko a Lotyšsko sú jedinými
kandidátskymi krajinami, ktoré plnia svoje záväzky z prístupových
rokovaní s EÚ bez meškania. Vyplýva to zo súhrnného strategického
dokumentu o rozšírení, ktorý dnes v Bruseli schválila Európska
komisia.

Ostatným ôsmim krajinám, ktoré dnes získali odporúčanie na
ukončenie rokovaní v tomto roku, komisia zároveň vymenovala zoznam
konkrétnych oblastí, ktoré musia riešiť.

"Slovensko vo všeobecnosti plní svoje záväzky, ktoré dalo
v prístupových rokovaniach," píše komisia v časti o SR. Rovnakú
formuláciu si vyslúžilo aj Lotyšsko.

Všetkým ostatným krajinám však komisia pripomenula, že pri
plnení týchto záväzkov dochádza k meškaniu, vymenuje konkrétne
oblasti a upozorní, že tieto nedostatky treba riešiť. V prípade
Poľska EK dokonca vyzvala na "naliehavé" riešenie nedostatkov.

Česká republika sa dozvedela, že mešká v zosúladení legislatívy
o verejnom zaobstarávaní, obojstrannom uznaní odborných kvalifikácií,
ako aj prijímaní veterinárnej legislatívy a niektorých zákonov
v daňovej oblasti.

Maďarsko na zozname "upomienok" našlo preberanie časti
veterinárnej legislatívy, viacero zákonov v oblasti životného
prostredia či chýbajúci zákon o plyne. Poľsko musí "naliehavo riešiť"
celý rad nedostatkov v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu
a životného prostredia.

Aj Slovinsku či Cypru, ktoré sú všeobecne považovaní za
najlepšie pripravených kandidátov, komisia pripomenula meškanie
v plnení záväzkov.

Všetkých desať krajín - Slovensko, ČR, Maďarsko, Poľsko,
Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Cyprus - však podľa EK
dosiahlo od roku 1997 taký pokrok, že budú pripravené na členstvo
v únii v roku 2004. Komisia preto odporučila uzavretie prístupových
rokovaní s nimi na konci tohto roka.


EK: Budúci členovia podpíšu prístupové zmluvy na jar 2003

Brusel 9. októbra (TASR) - Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny,
ktoré tento rok ukončia rokovania o vstupe do EÚ, by mali podpísať
prístupovú zmluvu na jar 2003.

Jej text by mal byť dokončený najneskôr šesť týždňov po
skončení prístupových rokovaní, ktoré sa očakáva na decembrovom
summite v Kodani. Vyplýva to zo súhrnného strategického dokumentu,
ktorý dnes schválila Európska komisia.

Výsledok rokovaní so všetkými desiatimi krajinami, ktoré EK
dnes odporučila na vstup, bude zahrnutý do jedného právneho dokumentu
- Zmluvy o pristúpení do EÚ. Jej príprava sa začala už v marci 2002
a už teraz obsahuje väčšinu vyjednaných opatrení a zmien.

Keď sa text asi 1000-stranovej zmluvy definitívne dokončí, čo
by nemalo byť neskôr ako šesť týždňov po uzavretí rokovaní,
a vyjadria s ním súhlas všetky zúčastnené strany, komisia príjme tzv.
stanovisko k žiadostiam o členstvo. EK tak plánuje urobiť vo februári
2003.

Potom sa bude musieť vyjadriť Európsky parlament a nakoniec
o prijatí nových členov rozhodne Rada ministrov. Až potom dôjde
k podpisu prístupovej zmluvy, komisia počíta s termínom na jar 2003.
Hoci v dokumente sa presnejší termín neuvádza, v Bruseli koluje už
dlhšie dátum 16. apríl 2003.

Zmluva vydaná vo všetkých terajších i budúcich oficiálnych
jazykoch únie, ktorá bude obsahovať dátum vstupu nových členských
štátov, pôjde potom na ratifikáciu do terajších i budúcich členských
krajín. Bude obsahovať ustanovenia, ktoré by umožnili jej
ratifikáciu, aj keby ju niektorá z pristupujúcich krajín
neratifikovala.

EK navrhla, aby sa budúce členské štáty po podpise prístupovej
zmluvy zúčastňovali aspoň ako pozorovatelia na všetkých dôležitých
výboroch, agentúrach a ďalších orgánoch.

Pozorovateľov plánuje po podpise zmlúv pozvať aj Európsky
parlament a budúci noví členovia by sa mali vhodným spôsobom zapojiť
aj do prijímania novej legislatívy a rozhodovacieho procesu v Rade
ministrov.

Strategický dokument o rozšírení spolu s hodnotiacimi správami
dostanú na schválenie lídri členských štátov na summite v Bruseli
24.-25. októbra.


EK: Slovensko bude pripravené na členstvo v únii začiatkom roku 2004

Brusel 9. októbra (TASR) - Slovensko a ďalších deväť kandidátskych
krajín bude pripravených na členstvo v Európskej únii od začiatku
roku 2004. Európska komisia preto odporúča uzavretie prístupových
rokovaní s týmito krajinami do konca tohto roka.

Tak znie definitívna verzia súhrnného strategického dokumentu
o rozšírení, ktorý dnes spolu s hodnotiacimi správami o kandidátoch
schválila EK.

"Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva,
Malta, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko plnia politické
kritériá. Berúc do úvahy dosiahnutý pokrok a výsledky v plnení
záväzkov sa komisia domnieva, že tieto krajiny splnia ekonomické
a legislatívne kritériá a budú pripravené na členstvo od začiatku
roku 2004," píše sa v dokumente.

Definitívny zoznam pripravených krajín schvália na summite
v Bruseli 24.-25. októbra šéfovia štátov a vlád európskej pätnástky.
Predseda EK Romano Prodi dnes vyjadril presvedčenie, že európski
lídri sa s odporúčaniami komisie stotožnia. Ukončenie prístupových
rokovaní je naplánované na kodanský summit 12.-13. decembra.

Zároveň s odporúčaniami dnes komisia oznámila, že bude aj po
skončení rokovaní a až do samotného vstupu pokračovať v sledovaní,
ako si budúci noví členovia plnia svoje záväzky v príprave.

Výsledky sprísneného monitoringu bude komisia predkladať
pravidelne Rade ministrov. Šesť mesiacov pred rozšírením predloží
súhrnnú správu o pokroku v implementácii potrebných reforiem
a všetkých záväzkov každou budúcou členskou krajinou.

Táto správa bude pre budúcich členov nástupcom doterajších
hodnotiacich správ a predchodcom výročnej správy o uplatňovaní práva
EÚ, ktoré komisia pravidelne vydáva pre všetky členské štáty.
Najneskôr v júli 2003 posúdi EK plnenie záväzkov pristupujúcich
krajín v príprave na čerpanie štrukturálnych fondov.

Okrem toho plánuje komisia uplatniť "systém včasného varovania"
budúcich členských krajín. EK bude signalizovať všetky odklady alebo
problémy pri plnení záväzkov predovšetkým varovnými listami na
politickej úrovni, uvádza sa v strategickom dokumente.

Po vstupe nových členov do únie bude v platnosti "všeobecná
ekonomická klauzula", ktorá bude súčasťou prístupovej zmluvy. Umožní
starým i novým členom reagovať na "vážne ťažkosti" alebo "podstatné
zhoršenie" v ktoromkoľvek odvetví hospodárstva.

Podobná klauzula bola v platnosti 12 mesiacov po
predchádzajúcom rozšírení o Rakúsko, Švédsko a Fínsko v roku 1995,
nebola však nikdy uplatnená.

Návrh prístupovej zmluvy, ktorý sa pripravuje už od marca,
podľa EK upresňuje, že by bližšie nešpecifikované ochranné opatrenia
mohli znamenať obnovenie kontrol (tovaru) na hraniciach vnútri EÚ,
teda medzi novými a starými členmi. Kontroly osôb totiž zostanú
v platnosti, až kým noví členovia nepristúpia k Schengenu, čo môže
trvať dva až tri roky od vstupu.

Keďže legislatíva EÚ neumožňuje v niektorých oblastiach
uplatniť všeobecnú ekonomickú ochrannú klauzulu, navrhuje komisia,
aby prístupová zmluva predpokladala ako preventívne opatrenie
zavedenie "ochranného mechanizmu" pre vnútorný trh.

Mal by sa využívať len pri vážnom narušení alebo pri hrozbe
vážneho narušenia vnútorného trhu. Komisia by ho mala spúšťať
v prípadoch, keď nový členský štát nebude plniť záväzky dané
v prístupových rokovaniach. Možnosť uplatniť ho by mala byť obmedzená
na dva roky.

Komisia pripúšťa aj potrebu ďalšej všeobecnej ochrannej
klauzuly, ktorá by sa netýkala ekonomiky, ale oblasti spravodlivosti
a vnútra.

Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen dnes
ubezpečil, že tieto ochranné opatrenia nenavrhuje EK kvôli nedôvere
voči kandidátskym krajinám alebo obavám, že nebudú schopné plniť
svoje povinnosti v únii.

"Nikdy sme však nezažili rozšírenie takéhoto rozsahu, preto
nevieme predpovedať, aké ťažkosti môžu nastať. Preto potrebujeme
akúsi ochrannú sieť," uviedol s tým, že klauzuly budú môcť v prípade
potreby využiť staré i nové členské krajiny.

Strategický dokument EK obsahuje aj aktualizovanú predvstupovú
stratégiu. Komisia podporila ich cieľový dátum vstupu, ktorým je rok
2007. V prípade Turecka EK nenavrhla začiatok prístupových rokovaní,
pretože Ankara napriek reformám stále celkom neplní politické
kritériá.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 106
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 15 509
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 989
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 575
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 483
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 982
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 408
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Juraj Slafkovský.

Slovenský útočník oslávi na Veľkonočnú sobotu 20 rokov.


SITA
Dalibor Dvorský v drese Sudbury.

Slovenský útočník strelil svoj premiérový gól v play-off OHL v kariére.


Nemeckí futbalisti v nových dresoch ešte od Adidasu.

Nemecká futbalová reprezentácia urobila odvážny krok pred domácim EURO 2024.


Luboš Brabec
ŠK Slovan Bratislava U21 - Tatran Prešov: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: ŠK Slovan Bratislava U21 - Tatran Prešov.


SkryťZatvoriť reklamu