Polícia čaká na obce, obce na súd a súd na znalca. Po nelegálnej ceste v chránenom území sa zatiaľ jazdí už piaty rok.
ČERVENÝ KAMEŇ. „Že vraj hore z Vršatského Podhradia je spravená nová asfaltka cez horu až do Červeného Kameňa, idem to zajtra omrknúť,“ hotuje sa na cestu s adrenalínovým prevýšením mladý motorkár na internetovom fóre.
„Kráčame po modrej značke asfaltkou a hundreme na premávku, ktorá sa nám zdá na chránené územie pomerne frekventovaná. Motorky, autá, autá, motorky,“ sťažuje sa na rovnakú trasu na blogu mladá turistka.
Obaja píšu o ceste v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty v okrese Ilava, s ktorou si už päť rokov nevedia poradiť obce, štátne orgány ani súdy.
Bez povolení ju vystaval miestny podnikateľ František Mišún, aby si skrátil cestu zo svojej farmy na výrobu syrov v Červenom Kameni do horskej dedinky Vršatské Podhradie, nad ktorou buduje hotelový komplex.
Namiesto zdĺhavého 16-kilometrového obchádzania lesa po existujúcich cestách tak dvesto výškových metrov prekoná za pár minút.
A podobne aj desiatky mototuristov, ktorí využívajú skratku najmä cez víkendy na výlety k Vršatským bralám s atraktívnymi výhľadmi a zrúcaninou stredovekého hradu.
Zväčšiť mapu
Štátna škoda neprekáža Väčšina z nich netuší, že jazdia po nelegálnej ceste vystavanej bez stavebného povolenia, na cudzích pozemkoch a sčasti aj cez ochranné pásmo prírodnej rezervácie.
Na nezákonný stav sa už roky desiatkami podaní na rôzne úrady i súdy snaží poukázať rodina lekára Františka Fila, ktorej cesta vyrástla pred rekreačnou chatou na mieste niekdajšej zvážnice. Zhruba 130 metrov cesty prechádza podľa nich priamo cez ich pozemky.
„Je šokujúce, ako sa štát stavia k porušovaniu zákona a škode, ktorú niekto spôsobil na súkromných i štátnych pozemkoch,“ tvrdí Filo.
Väčšina cesty vedie po parcelách štátneho Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravuje pozemky neznámych vlastníkov a ktorý v minulosti napísal, že mu „rekonštrukcia“ cesty neprekáža.
Pri výstavbe asfaltky pritom došlo k zničeniu biotopov európskeho významu. Znalec z inštitútu aplikovanej ekológie Daphne škodu odhadol minimálne na 80-tisíc eur.
Posudok vypracoval na žiadosť Filovcov, s jeho závermi sa stotožnila aj štátna Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Vlastný posudok na zhruba polovicu poškodeného územia vypracovali aj oni, škodu odhadli prinajmenšom na 41-tisíc eur.
Slovenský pozemkový fond sa dnes ku kauze vyjadriť odmieta.
Polícia čaká na starostov Správa CHKO Biele Karpaty sa pokúsila zamedziť ďalším škodám na prírode požiadavkou, aby podnikateľ a obce Červený Kameň a Vršatské Podhradie osadili na cestu závory. Využívať by ju tak mohli iba majitelia pozemkov. S podmienkou sa stotožnil aj Obvodný úrad životného prostredia v Trenčíne.
„Pýtame sa spolu s vami, prečo rampy a značky doteraz neboli osadené? Ako si stavebník plní povinnosti, ktoré mu tento štát dal pred piatimi rokmi?“ čuduje sa riaditeľ Správy CHKO Drahomír Stano.
„Kto bude zodpovedný za to, keď sa na nelegálnej ceste stane vážna havária,“ pýta sa aj Filo.
Policajti iba krčia ramenami a tvrdia, že obce už dávno vyzvali, aby rozhodnutie úradu životného prostredia rešpektovali a predložili dopravnému inšpektorátu na schválenie dokumentáciu s návrhom dopravného značenia. „Doposiaľ nám predložená nebola,“ povedala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová.
Starostovia oboch obcí o ceste rozprávajú len neradi. Sú to najmä oni, ktorí mali ako šéfovia miestnych stavebných úradov výstavbu asfaltky bez stavebného povolenia zastaviť a nedovoliť jej nezákonné využívanie.
Súdu chýbajú znalci „Celý problém je na súde, kým nerozhodne, nemôžem nič robiť,“ tvrdí dnes starosta Červeného Kameňa Jozef Bartoš, ktorý problém zdedil po predchodkyni.
Okresný súd v Trenčíne už od roku 2008 rieši spor medzi Filovcami a Slovenským pozemkovým fondom, ktorí sa súdia o parcely pod cestou. Kedy súd konečne rozhodne, nie je jasné napriek tomu, že Ústavný súd konštatoval v spore prieťahy konania.
„Nedošlo k nim z dôvodu nečinnosti súdu, ale pre alarmujúci nedostatok súdnych znalcov v odbore geodézia a kartografia, ktorí by boli schopní vykonať znalecké posudky rýchlo, v požadovanej kvalite, podľa potrieb súdu, čo je notoricky známa skutočnosť, o ktorej bolo už viackrát informované aj ministerstvo spravodlivosti,“ napísal sudca Michal Turák z trenčianskeho súdu.
Na prebiehajúce súd sa odvoláva aj starosta Vršatského Podhradia Pavol Husár. Ten sa pritom úsek cesty v katastri jeho obce pokúsil zlegalizovať dodatočným stavebným povolením ešte v roku 2008, obvodný a neskôr aj krajský úrad pre cestnú dopravu však rozhodnutie zrušili.
Na cudzom Starostovi pripomenuli, že nemôže vydať stavebné povolenie pod cestu postavenú na cudzích pozemkoch. Mišún mal síce pozemky od pozemkového fondu prenajaté, ale iba na poľnohospodárske využitie.
„Čakanie starostov na súd je strkaním hlavy do piesku. Aj keby sme spor o parcely prehrali, zvyšok cesty bude stále postavený na pozemkoch štátu, a teda na cudzích pozemkoch, čo zákon neumožňuje,“ tvrdí Filo. Obce už preto podľa neho cestu zlegalizovať nemôžu a stavebníkovi by mali nariadiť čiernu stavbu odstrániť.
Starostovia váhajú, nerozhodnosť vysvetľujú aj tým, že cesta slúži aj obyvateľom oboch obcí.
„Mám tu aj niekoľko výhražných listov, že dostatočne nezastupujem záujmy obce, keď cestu nebránim,“ tvrdí starosta Bartoš.
Verejným záujmom argumentuje aj podnikateľ Mišún, ktorý na svojej farme zamestnáva desiatky ľudí z regiónu a do Vršatského Podhradia dotiahol pre hotel aj plyn. V rozhovore Filovcov obviňuje z kadečoho, na záznam sa vyjadriť odmieta. „Tú cestu nikto búrať nebude,“ ukončuje rozhovor.
„Tento prípad svedčí o stave úradov na Slovensku, ktoré nedokážu zaraziť svojvôľu stavebníka s peniazmi a kontaktmi a umožňujú mu správať sa ako kráľ údolia, ktorý nemusí rešpektovať zákony,“ reaguje skepticky Filo.
Beata
Balogová
