Tender bol ešte v roku 2010. Termín opakovane odkladali, minister vnútra teraz sľubuje, že prvé vydajú ešte tento rok.
BRATISLAVA. Najprv rok 2012, potom apríl 2013, prvá polovica tohto roka a teraz 1. december 2013. Projekt zavedenia nových občianskych preukazov s elektronickým čipom sa posúva roky.
Začal sa v júni 2009, keď ministerstvo vnútra vedené Robertom Kaliňákom zverejnilo výzvu na „Národný projekt Elektronická identifikačná karta“ (eID karta).
Pokračoval súťažou v roku 2010 za viac ako 33 miliónov eur, ktorú vyhrala spoločnosť HP. Po zmene vlády dal nový minister Daniel Lipšic veci prešetriť, no výsledky súťaže napokon nespochybnil.
Stačí v decembri
Nové občianske
elektronické občianske preukazy budú mať čip, vďaka ktorému sa bude môcť občan identifikovať nielen fyzicky, ale aj cez počítač,
nechystá sa plošná výmena terajších preukazov, nové majú byť len elektronické,
projekt platia z eurofondov.
Súčasné vedenie ministerstva napokon po viacnásobných posunoch tvrdí, že občianske preukazy z čipom začne vydávať ešte tento rok.
„Ministerstvo vnútra postupuje pri realizácii projektu Elektronická identifikačná karta tak, aby sme dodržali zákonom stanovený termín na začatie vydávania eID kariet, teda 1. 12. 2013,“ odpísalo SME.
Ministerstvo tvrdí, že decembrový termín vydávania nových občianskych preukazov nijako nezbrzdí ani inak nepoškodí ostatné bežiace projekty elektronizácie štátnej správy - eGovernmentu.
„eID karta bude prístupovým komponentom k eGovernmentu a jeho elektronickým službám. Podľa analýz a diskusií s ministerstvom financií elektronické služby nebudú dostupné skôr ako v decembri 2013.“
Načo majú byť
Elektronické občianske musíme zaviesť povinne, keďže ide o rozhodnutie Európskej únie.
Slúžia na to, aby sa ľudia mohli preukazovať na úradoch a tie ich životné situácie a požiadavky dokázali riešiť rýchlejšie, jednoduchšie a lacnejšie.
Zároveň by malo byť možné, aby majiteľ eID mohol komunikovať s úradmi z akéhokoľvek počítača a na identifikáciu by mu mal stačiť občiansky preukaz a čítačka kariet.
Podstatou projektu eGovernment však nie sú občianske s čipom - tie sú len jedným z nástrojov.
Má ísť hlavne o previazanie informačných systémov štátnych úradov a samospráv navzájom a so Sociálnou poisťovňou či zdravotnými poisťovňami.
Ak sa napríklad človek presťahuje, zmení zamestnanie alebo sa mu narodí dieťa, nahlási to len na jednom mieste a zvyšné formality zariadi sám štát. Systém má byť postupne previazaný aj s evidenciou motorových vozidiel či matrikami.
Prečo budú nanič
Občianske s čipom sa majú vydávať postupne nahrádzaním za neplatné alebo na žiadosť občana. Len projekt eID má stáť momentálne viac ako 40 miliónov eur a celý eGovernment miliardy eur.
Ministerstvo vnútra má pravdu v tom, že hoci zavedenie elektronických občianskych preukazov mešká, aj tak pri ich spustení ľudia nebudú mať ako využiť možnosti.
Zavedenie viacerých systémov, s ktorými majú spolupracovať, sa totiž opäť odďaľuje. Napríklad elektronickú zdravotnú dokumentáciu eHealth, ktorú mali spúšťať už tento rok, presunula Ficova vláda až na rok 2016.
Ľubor Illek zo Spoločnosti pre otvorené informačné technológie hovorí, že jednotlivé časti eGovernmentu, ktoré štát rozbieha, majú vážne problémy. „Posúvajú sa termíny, stále sa robia dodatky k zmluvám, čím sa zvyšujú sumy.“
Illek hovorí, že sa neustále menia projekty a strategické dokumenty, ktoré sa k eGovernmentu schválili, tak už čiastočne nie sú aktuálne.
Odborník na informačné systémy preto vidí riziko, že celý systém eGovernmentu nemusí dobre fungovať.

Beata
Balogová
