BRATISLAVA. Vypchaný krokodíl, staručký telegraf či veľká nástenná tabuľa s azbukou.
Aj takéto učebné pomôcky kedysi používali školy, dnes sú v bratislavskom Múzeu školstva a pedagogiky.
Pred vyše päťsto rokmi školy ešte nemali žiadne. Vyučovanie bolo veľmi strohé.
„Škola bola len memorovaním. Učiteľ niečo povedal a deti to zopakovali, žiadne obrázky a pomôcky sa nepoužívali,“ hovorí Vladimír Michalička z múzea.
Až Jan Amos Komenský prišiel s myšlienkou, aby sa využívali názorné pomôcky. V jeho známom diele Orbis Pictus sú už obrázky s popiskami.
„Komenský sa snažil s deťmi chodiť von. Hovoril, že všetko treba vidieť, dotknúť sa toho. Keď deťom rozprával o nebi, išiel im ho ukázať,“ vraví riaditeľka múzea Daniela Vaněková.
Čo je dobré pre pamäť?
Komenského inšpiráciou bol anglický filozof Francis Bacon. „Tvrdil, že vo vedomí nemôže byť nič, čo neprešlo zmyslami. Čo vidíme, chytíme a počujeme, sa vo vedomí utvrdí,“ pridáva Michalička.
Rozvojom manufaktúr a priemyslu prichádzajú do škôl aj modely strojov, aby si deti vedeli lepšie predstaviť ich fungovanie.
Obľúbený glóbus sa objavil v základných školách až koncom 19. storočia. Predtým sa ojedinele vyskytoval na univerzitách.
Najviac všemožných pomôcok získali školy počas prvej Československej republiky.
„Najmä stredné školy sa dostali k bohatým prírodovedným zbierkam. Bolo bežné, že mali vypchané krokodíly, vzácne vtáky, kly slonov alebo muflónov,“ vraví Vaněková.
Koncom 90. rokov sa do škôl dostávajú prvé počítače. Dnes ich už je podľa správy o plnení Infoveku v 2200 základných školách takmer 90tisíc, okolo 800 stredných škôl má 70tisíc počítačov.
Príchodom moderných technológií sa školy začali zbavovať starých pomôcok. „V priebehu 90. rokov sa stávalo, že ich len tak vyhodili na smetisko, čo je veľká škoda,“ hodnotí Vaněková.
Objavili starý poklad
Mnohí učitelia, ktorí si vzácne úlovky ponechali, ich postupne objavujú v kabinetoch a majú medzi žiakmi úspech.
„Deti dnes majú počítače, tablety, ale keď som pred prázdninami doniesol na hodinu staré skúmavky a robili sme pokusy s vodou, boli uchvátené,“ vraví učiteľ Jozef Lieskovský zo zvolenskej základnej školy.
Detská psychologička Elena Bentelhauserová si myslí, že 3D obraz kostry nenahradí žiakom to, keď učiteľka do triedy prinesie skutočný model
. „Pre deti je vždy zaujímavé niečo ohmatať. Aj chémiu dokážu omnoho lepšie pochopiť, ak samy v laboratóriu urobia nejaký pokus.“
„Dnes je paradoxom, že deti môžu na videu cez internet vidieť domáce zvieratá, no mnohé ešte naživo nevideli kačicu alebo sliepku. A tak sa neraz stáva to známe, že si myslia, že krava je fialová,“ konštatuje Vaněková.
