Ak prvák začne mať zo školy stres, do polroka sa môže vrátiť do škôlky.
BRATISLAVA. Linda už pred prvým dňom v škole vedela rátať do päťdesiat, zvládala aj abecedu. Rozprávkové knižky si dokázala čítať sama. Problém jej nerobilo ani vymenovať mesiace v roku.
„Bolo jasné, že by v prvej triede nemala čo robiť, tak sme išli na testy a odporučili ju hneď do druhej triedy,“ hovorí matka dnes už štvrtáčky Petra Lolneková.
Či je dieťa natoľko šikovné, aby mohlo preskočiť prvý ročník, sa zisťuje IQ testami.
„Po porade s psychológom škola môže vyhovieť žiadosti rodiča a posunúť dieťa o ročník vyššie,“ vraví zástupkyňa pre prvý stupeň zo Základnej školy Komenského v Poprade Mária Vojtaššáková.
Za šestnásť rokov takto posunuli len jednu žiačku.
Rečníkmi ešte nie sú
Koľko je žiakov
- do školských lavíc zasadne viac ako 54-tisíc prvákov,
- odklad dostalo zhruba 4,5 tisíca detí,
- takmer tritisíc detí nastúpi do nultého ročníka,
- približne 1300 detí si prvý ročník zopakuje,
- do školy má 2. septembra nastúpiť spolu 690-tisíc žiakov základných a stredných škôl.
Koľko detí ročne nastúpi hneď do druhej triedy, štát nesleduje.
Oslovení učitelia sa zhodujú, že do škôl čoraz častejšie prichádzajú šesťročné deti, ktoré už poznajú písmená a vedia písať. Mnohé aj tak začínajú prvým ročníkom.
„Niekedy je problém, že nesprávne držia pero. Nevedia súvisle rozprávať, skáču z témy do témy, ale na to je škola, aby ich to naučila,“ hovorí Libuša Balková, zástupkyňa pre prvý stupeň z martinskej školy Alexandra Dubčeka.
Aby sa prváci, ktorí už zvládli počty a písanie, nenudili, dostávajú úlohy navyše, tvrdí Vojtaššáková.
Psychológ Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie rodičov vystríha pred tým, aby deti vopred učili to, čo majú zvládnuť v škole. Aj keď chápe, že niektorí škôlkari sami vyžadujú, že chcú poznať písmená.
„Trend je taký, že deti vedia vo všeobecnosti viac ako generácie pred nimi. Pokrok sa nedá zastaviť, niekedy však z pohľadu zaťaženosti detskej duše menej býva určite viac,“ hodnotí Matula.
Čítajte ďalej:
Uplakaní prváci miznú
Dnešní prváci sú podľa Balkovej smelší. „Kedysi zvykli plakať, dnes je to už nevídané.“ Stále sa však stane, že prváci učiteľku oslovia mama alebo stará mama.
Aj dnes je však mnoho detí, ktoré by nástup do školy v pondelok nezvládli, hoci už dávnejšie oslávili šesť rokov.
Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva sa do prvého ročníka zapísalo 57 089 detí, z toho 4565 dostalo ročný odklad. Ich počet sa už roky výrazne nemení.
Odklad sa týka detí, ktoré nie sú na výučbu dostatočne pripravené. Môžu byť príliš hravé, oveľa častejšie však pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia.
Slabší môžu školu opustiť
Kto chodil do škôlky, lepšie zvláda prestup do školy, zhodujú sa učitelia. „Takéto deti sú zvyknuté na kolektív, poznajú systém, kedy treba dávať pozor,“ hovorí učiteľka z Trnavy Lenka Vívarová.
O zavedení povinnej škôlky sa už roky diskutuje, doposiaľ ju žiadna vláda nezaviedla. Štát iba poskytuje príspevok na predškolákov.
Ak si prvák nevie v škole nájsť kamarátov, každý deň plače a zo stresu ho bolí brucho a hlava, Matula odporúča zájsť za psychológom, ktorý posúdi, či by nemal ísť ešte do škôlky. Do škôlky alebo do nultého ročníka sa dá vrátiť počas prvého polroka.
„Väčšinou sa návrat do škôlky neodporúča. Pre dieťa je lepšie, ak si prvý ročník ešte raz zopakuje, aby malo dobré základy aj učiva, aj kontaktov s okolím,“ povedal Matula.
Beata
Balogová
