BRATISLAVA. Už teraz bola v škole a počítala dni, ktoré zostávajú do konca prázdnin. Mame učiteľke pomáhala pripravovať triedu pre budúcich prvákov. Jedno miesto pripadne aj jej.
Bianka Jakubcová je nadaná, už vie rátať do sto a ovláda všetky písmená. „Knižku som ešte neprečítala, ale viem prečítať nadpisy, podpísať sa,“ hovorí šesťročné dievča.
Dcéru do ničoho nenútila
Jej mama reaguje, že dcéru do ničoho nenútila.
„Sama mala záujem o abecedu, vtedy sa tomu nedá vyhnúť, dieťa si ju samo prirodzene osvojí,“ vysvetľuje učiteľka Blanka Jakubcová zo Spojenej školy Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke.
Za dvadsať rokov sa v škole nestretla s prípadom, že by talentované dieťa preskočilo prvú triedu. „Keď žiaci vedia počítať, písať, ťahajú zvyšok triedy. Sú motiváciou pre ostatných. Môžu čítať zadania úloh,“ pochvaľuje si.
Na Bianku chce byť rovnako prísna ako na ostatných prvákov. Skôr má obavu, aby jej deti nevyčítali, že ju učí mama.
Rozlúčka so škôlkou
Spomína, ako sama chodila do školy, kde jej otec bol stredoškolským profesorom.
„Učil ma biológiu, zemepis. Vďaka tomu som mala viac kamarátov. Keď niečo chceli, radila som im, naučte sa a ja mu poviem, aby vás vyskúšal. Nevybavovala som jednotky,“ smeje sa Jakubcová.
Po chvíli sa ozve budúca školáčka, skôr ju trápi rozlúčka so škôlkou.
„Vtedy som plakala. Bolo mi smutno za kamarátmi.“ A na čo sa najviac teší v škole? „Že sa tu budem učiť.“ Jej mama iba dodá: „Dúfam, že jej to vydrží čo najdlhšie.“

Beata
Balogová
