BRATISLAVA. K intervencii Spojených štátov a ich spojencov v Sýrii by nemalo dôjsť len na základe jedného zistenia, ktoré nemusí byť podložené skutočnosťou a pravdivosťou.
Vyhlásil to slovenský prezident Ivan Gašparovič po stretnutí s prezidentom Rumunska Traianom Băsescom, ktorý je na oficiálnej návšteve Slovenska.
Hlavy štátov sa počas rokovaní venovali aj súčasnej kríze v Sýrii.
História, zbrane, stratégia. Všetko o vojne v Sýrii (kliknite)
Rumunsko chce byť lojálne
"Samozrejme, ak ozaj došlo k ohrozeniu veľkej skupiny občanov, tak je potrebná intervencia. Ale je to rozhodnutie, ktoré sa nedá urobiť len tak, že niekto povie, došlo tam k takémuto úkonu a my tam preto musíme ísť," myslí si Gašparovič.
Štáty sveta, Európy, ale aj NATO sa podľa slovenského prezidenta v posledných rokoch poučili, že rozhodnutie o vojenskej intervencii je veľmi vážne.
"A nebojím sa povedať, že tak, ako sme privítali arabskú jar, dnes sa na to dívam ako na arabský zmätok, keď neviem, komu máme pomáhať a komu nie," dodal Gašparovič.
Rumunská hlava štátu Traian Băsescu tvrdí, že postoj Rumunska zatiaľ vystihuje slovo opatrnosť.
"Musíme počkať, čo zistia experti OSN v Sýrii. Už máme ponaučenia aj z Egyptu, Líbye. Odkaz Rumunska je opatrnosť. Ak sa naši spojenci rozhodnú vstúpiť do Sýrie, budeme lojálni k našim spojencom v OSN," povedal Băsescu.
Strana KDH vo štvrtok uviedla, že je členovia sú znepokojení úvahou o intervencii bez mandátu OSN. Vojenská intervencia by podľa nich mohla pomôcť niektorej strane konfliktu a situáciu v krajine ešte zhoršiť.
K situácii v Sýrii sa v stredu vyjadrilo aj Česko. Za jediné účinné riešenie považuje ministerstvo zahraničia diplomatickú a mierovú cestu.
Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Poľsko sa "neplánuje zúčastniť na žiadnom druhu intervencie v Sýrii".
Tusk v tejto súvislosti vyhlásil, že jeho vláda nie je presvedčená, že úder "zločiny" zastaví.
"Dnes nikto na svete, ani ja, nemá pripravené riešenie, ako prerušiť túto reťaz zločinov v Sýrii," dodal.
Plyn mal zabiť stovky ľudí
Prezident USA Barack Obama už v roku 2012 označil potenciálne použitie chemických zbraní vládou v Sýrii za takzvanú červenú čiaru, po ktorej prekročení sa bude Washington vážne zaoberať zásahom proti režimu v blízkovýchodnej krajine.
Chemické zbrane boli údajne použité minulý týždeň a vyžiadali si stovky životov.
Asadova vláda to však poprela a obviňuje z útoku povstalcov, ktorých označuje za teroristov, a odmieta výzvy na odstúpenie.
Diplomatické riešenie takmer 30-mesačného konfliktu, ktorý si vyžiadal už viac ako 100-tisíc obetí, sa tak stále nepodarilo nájsť. Hovorí sa preto o útoku na sýrske ciele.
Na sýrskom území sa však nachádzajú experti OSN, ktorí hľadajú dôkazy o údajnom minulotýždňovom použití chemických zbraní.
Útok okrem USA podporujú aj Británia, Francúzsko či Turecko, opačný postoj prezentuje najmä Rusko spolu s Čínou a Iránom.
