Ak máte pocit, že si neviete nájsť partnera, pretože vo vašom okolí sú všetci zadaní, je to len mylný dojem.
Podľa prieskumu Štatistického úradu sa až 42 percent Slovákov nachádza v kategórii nezadaní, to znamená, že sú buď slobodní, rozvedení, alebo ovdovení.
„Musela by to byť veľká láska, aby som bol ochotný obetovať sa. Som dominantný typ, nevyhovuje mi, keď sa musím donekonečna prispôsobovať. Robím, čo chcem, kedy chcem, čas si organizujem sám,“ hovorí Filip.
Pred šiestimi rokmi ukončil dlhoročné partnerstvo, odvtedy sám vychováva dcéru. „Môžem ísť na golf, kedy chcem, nič mi nebráni v podnikaní, nikto mi nehovorí: Príď už konečne domov.“
Filip je jedným z tých, ktorým dnes hovoríme singles. V Československu, v časoch normalizácie takýto fenomén „neexistoval“, respektíve bol vyslovene nežiaduci.
Sobášili sa všetci
„Komunistický režim podporoval rodičovstvo, hlavne preto, aby si ľudí zaviazal,“ hovorí sociologička Eva Laiferová.
„Aby neutekali za hranice, mali zodpovednosť k rodine. Súvisela s tým i bytová politika. Príkladom toho sú tzv. Husákove deti,“ dodáva.
Vládna strana popiera fakt, že v spoločnosti vždy bude určité percento ľudí žijúcich bez partnera, hoci už len z dôvodu, že v našej populácii sa rodí viac dievčat než chlapcov. Napomáhali jej v tom aj silné náboženské tradície našej krajiny.
„Až do roku 1989 bolo manželstvo takmer univerzálnou skúsenosťou. Vstupovalo doň viac ako 90 percent mužov a približne 95 percent žien. V čase socializmu aj väčšina rozvedených opätovne vstupovala do manželstva, v západnej Európe to bolo len 40 percent. Ide o vysoké čísla aj v dlhšom časovom horizonte dvadsiateho storočia,“ vysvetľuje sociológ Miloslav Bahna.
Spoločnosť zameraná na výkon
„Dnes je spoločnosť zameraná na výkon, jednotlivec sa musí rozhodnúť, či sa bude venovať kariére a vzťahy presunie na vedľajšiu koľaj, alebo sa to pokúsi zladiť, čo v praxi znamená, že niektorú z rôl potlačí. Hlavne ženy majú problém, len čo vypadnú z pracovného procesu, ocitnú sa v nevýhode k rovesníkom - mužom a singles jednotlivcom,“ hovorí Eva Laiferová.
To, že spoločnosť je čoraz viac materialisticky založená si myslí i 34-ročná Silvia.
„Tlačí vás do toho, čo ani nechcete. Diktuje vám, že do veku 23 rokov by ste mali mať vysokú školu, do tridsiatky hotovú kariéru. Veľa ľudí sa tomu prispôsobí a keď sa v tridsiatke zastavia, zistia, že je neskoro. Dostanú sa do začarovaného kruhu, chceli by si založiť rodinu, ale nevedia si nájsť partnera. Komunikácia funguje hlavne cez Twitter, Facebook, osobný kontakt je minimálny, väčšina rovesníkov je zosobášená, už sa nechodí na chaty, na čaj o piatej,“ hovorí.
Aj ona je sama a keďže pochádza z malého mesta, často sa stretáva s nepochopením, neraz i zo strany spolužiakov a kamarátov.
„Idete na kávu a miesto pozdravu dostanete otázku: No, čo, chlapa už máš?“ opisuje.
„Ľudia majú určité očakávania, kladú na vás šablóny, ste divná, ak sa do určitého veku nevydáte a nemáte deti. Vzťahu sa nebránim, ale myslím si, že aj keď človek žije sám, môže viesť plnohodnotný život.“
Do tridsiatky mám čas
„Ľudia pracujú na sebe, začínajú si viac vážiť seba, a tak nejdú do vzťahu, ktorý by ich nenapĺňal. Radšej sám ako nasilu s niekým,“ myslí si Veronika Točková z klubu Lovenie. Ten je založený na organizovaní rôznych spoločenských aktivít pre singles, môžete sa vybrať na výlet do Chorvátska, na cyklovíkend do Tatier, alebo v sobotu popoludní na paintbal.
„Myslím, že väčšina ľudí sem nechodí primárne preto, aby si našli partnera. Singles majú často obmedzený okruh známych, či už pre pracovnú vyťaženosť, alebo iný životný štýl. Toto je pre nich prostriedok socializácie, zoznamovania sa s novými ľuďmi,“ hovorí 42-ročný Filip, člen klubu.
„Vôbec nie je jednoduché nadviazať vzťah v dospelom veku. Každý si nesie nejakú ťarchu z minulosti, ktorá mu to komplikuje,“ vysvetľuje.
Podľa Evy Šoporovej, psychologičky a majiteľky zoznamovacej agentúry Fryne, ženy do tridsať rokov necítia potrebu ponáhľať sa.
„Doteraz som mala len dve klientky mladšie ako tridsať rokov. Ony si myslia, že majú dosť času, skončili školu, sú zamestnané, majú kamarátov, rôzne záľuby. Užívajú si to. Naopak, mužov medzi tridsať až tridsaťtri máme veľa, cítia sa hendikepovaní, ak ešte nemali vážny vzťah. My im však nemáme čo ponúknuť, pretože tridsiatnik chce, samozrejme, dvadsaťpäťku.“
Problém nastáva aj v očakávaniach. Máloktorý muž túži po vysokoškolsky vzdelanej a úspešnej žene.
Do formulára napíše, že dôležitejšie preňho je, aby bola rodinne založená, chcela deti, vedela variť a vytvoriť príjemné domáce prostredie.
„Nepriťahujú ich emancipované a vzdelané ženy. Ktorý chlap znesie, aby jeho žena bola úspešnejšia a zarábala viac ako on? myslí si Šoporová.
Pocit slobody a nezávislosti
Pre 38-ročnú Alexandru, úspešnú manažérku, je singles synonymom slobody, nezávislosti a priestoru na vlastnú realizáciu.
„Mne tento životný štýl vyhovuje, partnera si nehľadám,“ hovorí.
„Popri práci a mojich koníčkoch, by som sa mu ani nestíhala venovať. Mám kone a mačky, s nimi trávim väčšinu voľného času. Stretávam sa s kamarátmi, o chlapa sa mi starať nechce,“ dodáva.
Na pocit slobody sa veľmi ľahko zvyká, je tou najväčšou výhodou, ktorú vám každý singles spomenie.
„No aj keď mnohí vnímajú singles ako životný štýl, väčšina z týchto ľudí nechce zostať samými navždy,“ myslí si psychologička Zdenka Némethová. Buď sa venovali kariére a zakladanie rodiny odkladali, alebo sa rozišli po dlhoročnom vzťahu a v tridsiatke či štyridsiatke musia začínať nanovo. V oboch prípadoch to nie je jednoduché.
Ako singles žijú často aj vzdelaní a úspešní ľudia, ktorí túžia po rovnocennom partnerovi. Ak ho nenachádzajú, ostávajú radšej sami.
Samostatnú skupinu tvoria rozvedení, ktorí sú opatrnejší, neraz so zlými skúsenosťami z manželstva, a slobodné matky.
Aj Filip priznáva nevýhody života singles. Tí, čo žijú bez partnerov, sa podľa neho často odučia prijímať pomoc i lásku. Zdá sa im, že by to okolie považovalo za ich zlyhanie, za znak toho, že nezvládajú a nestíhajú.
Singles
Na Slovensku
Podľa prieskumu Štatistického úradu sa až 42 percent Slovákov nachádza v kategórii nezadaní, to znamená, že sú buď slobodní (28 percent), rozvedení (12 percent), alebo ovdovení (2 percentá).
Koľkí z nich žijú v partnerskom zväzku prieskum, bohužiaľ, nerozlišuje, ale v porovnaní s rokom 2000 počet slobodných ľudí vzrástol 1,8-násobne a počet rozvedených 1,7-násobne.
Vo svete
Ide o celosvetový trend. Čoraz viac ľudí uprednostňuje spolužitie bez sobášneho listu a hlavne kontinuálne sa zvyšuje počet singles, čiže osôb bez stáleho partnera.
Jednočlenných domácností pribúda na celom svete, v Nemecku ich množstvo, demografi a sociológovia vnímajú už ako problém, v Spojených štátoch tvoria 27 percent všetkých domácností, vo Veľkej Británii 34 percent.
Najviac sólo obyvateľov na svete má Švédsko, až 47 percent, za ním nasleduje Nórsko so štyridsiatimi percentami.
Fenomén singles nie je v západných kultúrach ničím novým, v USA sa mu sociológovia venujú od 30. rokov 20. storočia.
Doteraz sa naň pozerali hlavne ako na záležitosť vyspelých krajín, v súčasnosti najrýchlejší nárast jednočlenných domácností potvrdzujú štáty ako Čína, India a Brazília.

Beata
Balogová
