Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Keď v roku 2002 označil americký časopis Time za osobnosti roka tri ženy, prirovnal ich odvahu k newyorským hasičom počas teroristického útoku z 11. septembra 2001.
Zamestnankyne dvoch veľkých firiem a FBI riskovali veľa, aby upozornili na podvody vo firmách i na fatálne podcenenie teroristickej hrozby štátnymi úradmi.
Prípadov, keď sa zamestnanci pokúsili upozorniť na nečestné praktiky a zabrániť tak hospodárskym škodám štátu, spoznalo odvtedy niekoľko aj Slovensko. Väčšinu spája to, že na svoju aktivitu doplatili.
Riskoval pre benzín
Oznamovatelia
Nahlásili nekalé praktiky
Ján Mičovský: zamestnanec štátnych Lesov SR upozornil v roku 2009 na nevýhodné predaje majetku a prenájmy poľovných revírov.
Jozef Žaťko: vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov opísal v roku 2010, ako sa kšeftuje s benzínom.
Vladimír Suchodolinský: bývalý zástupca riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby tento rok opísal, ako počas prvej vlády Roberta Fica tunelovali majetok VSS.
Jedným z nich bol vodič Jozef Žaťko, ktorý opísal kšeftovanie s benzínom na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov. Čelil tvrdým postihom v práci, minister vnútra Robert Kaliňák ho vtedy označil za klamára.
Práve minister vnútra Kaliňák teraz pripravuje zákon, ktorý má ochrániť oznamovateľov korupcie a nečestného konania známych v zahraničí ako whistlebloweri.
V piatok spolu s ministrom spravodlivosti Tomášom Borecom vysvetľovali, prečo odmietajú opozičné riešenia.
„Stalo sa módou, že niektorí kolegovia z opozície nevyužili čas, keď boli ministrami, ale v opozícii predkladajú do parlamentu ešte surové materiály z legislatívneho procesu ministerstva,“ hovorí Kaliňák.
Poslednému návrhu, s ktorým prišiel šéf KDH Ján Figeľ, ministri vyčítajú nevykonateľnosť.
Kritizovali najmä nápad, aby boli oznamovatelia korupcie odmeňovaní časťou ušetrenej sumy. Ten si medzitým Figeľ rozmyslel.
Borec platiť nechce
„Ak je niekto povinný oznámiť pod trestnou sankciou korupciu, prečo by mal byť motivovaný finančne? Je tam logický rozpor,“ tvrdí Borec.
Pracovná skupina, ktorú vedie vládny splnomocnenec pre občiansku spoločnosť Filip Vagač, má preto podľa nich pripraviť do konca roka nový návrh, ktorý s odmenami automaticky rátať nebude.
„Ťažiskom zákona bude, že tieto osoby budú chránené pred šikanou a prepustením,“ povedal Borec.
Nadriadeným a inšpekciám neveria
Právnik Transparency International Slovensko Pavel Nechala, ktorý sa na príprave zákona podieľa, tvrdí, že podľa prieskumov je iba päť až šesť percent Slovákov ochotných hlásiť korupciu.
„Panuje nízka dôvera k orgánom činným v trestnom konaní, preto by malo byť v záujme štátu motivovať aj oznamovateľov trestných činov,“ mieni.
Kaliňák tvrdí, že sa témy ešte nevzdali, skôr ako o motivácii však uvažujú o poďakovaní. V prípadoch, keď vyšetrovanie preukáže konkrétnu úsporu štátu, by podľa neho mohla „byť aj nejaká suma pre toho, kto túto úsporu štátu vykonal“.
Nechala upozorňuje, že skôr ako odmeňovanie je dôležité vytvoriť účinnú „alternatívu k mlčaniu“.
„Legislatíva môže pomôcť, iba ak bude mať zamestnanec možnosť oznámiť nečestnú praktiku niekomu, kto s tým môže niečo robiť a môže ho ochrániť,“ tvrdí. Vzniknúť by mal podľa neho nezávislý kontrolný orgán, ktorý by na prípady dozeral.
Nezávislá kontrola je dôležitejšia ako zákon aj podľa Žaťka.
„Kto zaručí, že ochrana zamestnanca nebude len na papieri, keď kontrolu dnes vykonávajú inšpekcie ministerstiev vnútra či obrany podliehajúce ministrom,“ pýta sa.
