BRATISLAVA. V Remetských Hámroch neďaleko Sobraniec v pondelok privítajú v obecnej škole 63 žiakov. O rok už škola môže ostať zavretá, na jej fungovanie chýbajú peniaze.
„Bude to katastrofa,“ hovorí starosta obce Michal Pado. Podobný problém má takmer 130 dedín po celom Slovensku.
Starostovia požiadali ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča zo Smeru, aby štát prispel na málotriedky, doteraz sa však nedohodli.
„Chcú od nás opatrenia, aby sme zlúčili prvý stupeň, čo už u nás prakticky je a aby bolo v každej triede až po deviaty ročník minimálne 13 detí, čo sa nedá splniť,“ vraví Pado.
Od ministerstva pýta na školu 20-tisíc eur na rok. „Ak nám nevyhovejú, potiahneme ešte tento školský rok, ale budúci sa už nebude dať,“ hovorí starosta. Deti by cestovali desať kilometrov do školy v susednej obci Úbrež.
Duchovno a krčmy
O školu sa obáva aj Jozef Jankovič, starosta Rumanovej v Nitrianskom kraji. V dedine majú na rozdiel od Remetských Hámrov iba prvý stupeň, spolu budú mať od pondelka 25 žiakov.
Škola funguje už takmer sto rokov. „V dedine máme farský úrad, poštu, dve krčmy a školu. Ak tá zanikne, aké duchovno zostane v obci? To sa rovno môžeme zmeniť na chatovú osadu,“ hovorí Jankovič.
Peniaze od štátu podľa neho nestačia ani na platy učiteľov. Vlani školu dofinancovali z obecného rozpočtu, dali päťtisíc eur. „Ministerstvo vytvára podmienky tak, aby zlikvidovalo málotriedky,“ myslí si Jankovič.
Ministerstvo neodpovedalo, akú sumu žiada dohromady takmer 130 málotriedok, ktoré sa objavili na zozname škôl s finančnými problémami.
Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák odpísal, že rokovania so starostami ešte nie sú ukončené.
„Zriaďovatelia majú stále priestor zvážiť svoje možnosti, ich konečné rozhodnutie bude až po vzájomnej dohode.“ Ministerstvo tvrdí, že rušiť školy je úplne krajným riešením.
Prišli by o voličov?
„Je na svete zoznam, každý sa teraz snaží školu zachovať,“ reagoval starosta Horných Lefantoviec Anton Bódi.
Dedine chýba na prevádzku školy 25-tisíc eur, na prvom stupni sa učí 21 detí. „Školu dotujeme roky a budeme v tom pokračovať,“ sľubuje starosta.
Starostovia sa zhodujú, že rušenie škôl je nepopulárne a každý, kto by to spravil, medzi dedinčanmi stratí.
„Vyhovuje mi, že dcéra nemusí cestovať autobusom a školu má za rohom,“ povedala Lenka Vrátniková, ktorej osemročná Katarína tiež navštevuje dedinskú školu.
Platy majú prednosť
Na Slovensku sa už roky diskutuje, či by mal štát držať málotriedky a či by nebolo efektívnejšie vytvoriť väčšie spádové školy a deti voziť školskými autobusmi.
Ministerstvo neodpovedalo, či o ich zavedení uvažuje. Čaplovič v stredu pre TASR iba pripustil, že by štát na ne mohol prispievať.
Združenie miest a obcí Slovenska nie je zapojené do rokovaní o osude málotriedok. Hovorkyňa združenia Marta Bujňáková povedala, že nemajú ani údaj, akú podporu 130 škôl od štátu požaduje.
ZMOS teraz očakáva od vlády, že zabezpečí peniaze na zvýšenie platov v školstve, ktoré prešlo po minuloročnom štrajku.
Bujňáková podotkla, že na prvý polrok tohto roka peniaze získali. „Očakávame, že v zmysle záverov rokovaní vedenia ZMOS s predsedom vlády záväzok naplnia aj v druhom polroku.“
Mnohí učitelia sa už sťažovali, že po štrajku zarábali ešte menej, pretože im riaditelia škôl siahli na osobné príplatky, aby mali na zvýšené tabuľkové platy.
Beata
Balogová
