Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
Neuveriteľnú bolesť prežíva v týchto dňoch rodina Ružičkových z Geče pri Košiciach. Mentálne retardovaný, 21-ročný Peter G. zo susedných Valalík, ich pripravil o milovanú babičku Teréziu. V piatok, za bieleho dňa takmer uprostred Geče zaťal nič netušiacej 80-ročnej starkej trikrát sekerou do hlavy.
KOŠICE. V obci a na okolí veľmi obľúbená žena, ktorá nikdy nikomu neskrivila ani vlas na hlave, ostala ležať pri ceste na Kostolnej ulici v kaluži vlastnej krvi.
Po prevoze do košickej nemocnice ju ihneď operovali, avšak napriek enormnej snahe lekárov, ťažkým zraneniam o pár hodín neskôr podľahla.
„Bolo to okolo desiatej ráno, babka si išla do obchodu kúpiť nejaký chlebík, masielko, chodila tak každý deň,“ povedala nám ešte v piatok najmladšia vnučka nebohej babky Martina.
„Keď išla po ceste, tak ten 'človek', či ako ho mám nazvať, vyšiel z poľa so sekerou v ruke. Oslovil nejakú pani, aby mu zavolala na 112-ku, lebo mu je zle. Povedala mu, aby išiel na obecný úrad. Išiel. Aj so sekerou. Neviem, či bol fakt nepríčetný, vystrašil tam úradníčky. Keď odišiel, zavolali políciu, ale tá neprišla. Zbadal našu babku, zaťal do nej prvýkrát a potom už do nej rúbal ako do nejakého pňa.“
Všetko videlo na vlastné oči 16-ročné dievča z domu oproti. Podľa jej slov, vyzeralo to vraj tak, akoby vrah chcel nešťastnej babičke odseknúť hlavu, navyše, keď už ležala na zemi, začal do bezvládneho tela kopať. Dievča bolo doma samo, ušlo preto do kuchyne a tam sa vydesené ukrylo.
Sekeru po neuveriteľne brutálnom čine odhodil Peter do trávy a odišiel do neďalekého kvetinárstva.
„Predavačke hovoril 'zabil som, zabil som'. No a keď tu naša Barborka (pravnučka zavraždenej – pozn.red.) s mamou Jarkou zišli dolu k ceste, videli tam ležať našu babku. Viete, mohlo to byť hociktoré dieťa z dediny, aj naše. Nikdy tu nebývali žiadni Cigáni, odkedy ale zbúrali bloky na košickom Luniku IX, plno sa ich nasťahovalo do Čane i Valalík. Keby ste vedeli čo, aký bordel všade robia, neverili by ste,“ dodala Martina.
Rodina: Hrozné, nepochopiteľné
Žiadnemu z rodiny nikdy ani nenapadlo, že práve ich môže niekedy postihnúť taká strašná tragédia.
„Stalo sa, ale je to nepochopiteľné, hrozné, s dcérkou Barborkou sme videli horor naživo,“ uviedla druhá vnučka Jaroslava.
„Nedá sa to pochopiť, ani opísať, všetkým je nám veľmi ťažko. Ten retard mal byť už dávno na psychiatrii, nikdy by nemali takých pustiť von medzi civilizovaných ľudí. Keby ich to postihlo, neviem čo by robili. Ten deň budeme mať s dcérkou zapísaný veľkými čiernymi písmenami. V nedeľu sme išli do kostola, išli sme okolo toho strašného miesta, prišlo mi zle, musela som odísť preč. A okolo toho miesta musíme chodiť každý deň a stále to mať pred očami. Keby u nás fungovala spravodlivosť, tak ako má, dala by som mu doživotie alebo trest smrti. “
V máji pani Terézia oslávila v kruhu rodiny 80. narodeniny. Osud jej zasadil ťažkú ranu, keď zomrel jej jediný syn, bola z toho nešťastná, nevedela sa z toho stále spamätať.
V Geči, ale i vo Valalikoch, už niekoľko dní zrejme nikto nehovorí o ničom inom, ako o vražde. Ľudia majú strach, boja sa chodiť po uliciach, o deti či vnúčatá.
Vrahovi príbuzní majú strach z pomsty
Rodičom obvineného muža je zabitej babičky ľúto.
„Viete, čo sa tu robí? Celú noc sme nespali,“ boli včera prvé slová Petrovho otca Dušana.
„Vyhrážajú sa nám na internete ľudia z dediny aj z Kokšova-Bakše, že nás podpália, máme tu deti, vnúčatá, ale my za to nemôžeme, čo syn urobil. Bol v ústave v Plešivci, my sme ho ale domov nechceli, lebo sme vedeli, že je zlý, ale nariadil to rožňavský súd. Že sa polepšil, už ho vraj prevychovali. Teraz sa všetci bojíme o život. 'Bubu', lebo tak sme ho volali, zjedol v piatok svoje lieky na upokojenie, ale potom utiekol z domu cez okno. Odkiaľ zobral tú sekeru, nevieme, my sme mu ju nedali.“
Petrova matka nám vysvetľovala, že syn chodil s otcom pravidelne každý mesiac k lekárovi do Košíc, dostával injekcie, ale vraj mu vôbec nepomáhali.
„V Plešivci napadol dve sestričky, tu doma bol rok. Lekár hovoril, že máme na neho dávať pozor. Reči, že sme si ho zobrali pre peniaze, nie sú pravdivé. Celé roky som podnikal, mali sme tu v dedine obchod s potravinami. Syn podniká tiež. Svedomie mám čisté, neveríme tomu, čo urobil, psychicky sme z toho na dne. Celkovo máme osem detí a všetky sú na poriadku. Všetci sa bojíme, nejdeme ani na ulicu, lebo nás tam sú schopní asi aj zabiť. Keď som sa to dozvedel, jááj Bože môj, hovorím, Panno Mária dobrotivá, máme nešťastie tu. Ja nemôžem za to, čo sa stalo. Mám mamku 85-ročnú, viem si predstaviť, že keby jej niekto ublížil, tiež by som bol zlý. Ale ja mám teraz umrieť za to, čo urobil môj syn?“
V prípade dokázania viny hrozí Petrovi za to, čo vyviedol, trest odňatia slobody na 20 až 25 rokov, alebo doživotie.
Posledná rozlúčka s babičkou Teréziou Ružičkovou by mala byť v utorok o 14.30 hod. v miestnom kostole.
Vnučka s pravnučkou. Barborka (vľavo) a Jaroslava videli v osudný piatok tú hrôzu medzi prvými. Foto: Veronika Janušková
Vrahov otec tvrdí, že za to, čo urobil jeho syn, nemôže, celá jeho rodina sa bojí pomsty. Foto: Veronika Janušková 
Vnučka Martina nechápe, ako mohol niekto pustiť medzi normálnych ľudí nebezpečného šialenca. Foto: Veronika Janušková 
Obeť brutálneho útoku. Nikomu ani nenapadlo, že obľúbená babička môže zomrieť tak strašným spôsobom.
Foto: rodinný archív
Beata
Balogová
