Keby Smer chcel, už dávno mohol učiteľom zvýšiť platy. Odborári sú voči vláde príliš asertívni a nechcú zatlačiť tak, ako by mohli. Učiteľ a odborár z bratislavského gymnázia SLAVOMÍR DRAHOŠ nemá problém znova začať protestovať.
Čo ste robili cez prázdniny?
"Na škole nemáme prázdniny, normálne dovolenkujeme ako každý iný zamestnanec. Bol som doma, v garáži, robil som bežné veci, nebol som nikde v zahraničí."
Čo hovoríte na kritikov, podľa ktorých učitelia sa stále sťažujú, ale leto majú voľné?
"Máme osem týždňov dovolenky, je to dvakrát toľko, čo bežne vymeriava Zákonník práce. Je to tak všade na svete, učiteľ si musí psychicky oddýchnuť. Neberiem ponosy, že učitelia sú len predpoludním v robote. My máme pracovnú dobu 7.30 až 14.30, kedy je vyučovanie a plus nejaké nadčasy. Na hodinu sa nedá prísť a len tak to odsedieť. Človek je vyčerpaný tak, akoby robil osem hodín pri sústruhu. Je to fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce. Keby v lete nebolo šesť týždňov voľna, neviem si predstaviť, ako by to ľudia zvládali. Bolo by to na psychiatrické diagnózy."
Muž - učiteľ v Bratislave je ojedinelý jav. Ako to, že ste ešte zo školy neodišli za lepším zárobkom?
"Ale je nás viac. Už nie som najmladší a nič iné veľmi robiť neviem. Moja kombinácia je dejepis - občianska náuka, ak by som bol jazykár, už by som bol dávno preč. Asi aj keby som bol matematikár. U mňa je výhodou, že mám kde bývať. Nemusel som si brať hypotéku. Ak by som mal úver, na 99 percent by som v školstve nebol."
Okrem toho, že učíte, robíte kuriéra, aby ste vyžili. Dá sa takto žiť dlhodobo?
"Kuriéra už nerobím, firma to minulý mesiac zrušila. Budem si musieť hľadať nový džob, lebo zo 600 eur sa dá ťažko žiť."
OECD upozorňuje vládu, že by mali učiteľom o polovicu zdvihnúť platy, vďaka čomu by sa vraj zdvihla aj úroveň škôl, lebo šikovní dnes nie sú motivovaní ostávať. Po minuloročnom štrajku vám k 580 eurám pridali 28 eur. Aký plat by bol vhodný pre učiteľa, aby nemusel riešiť druhú robotu a mohol sa venovať učeniu?
"Malo by to byť ako v iných krajinách. Aj keď je jasné, že nikdy nebudeme zarábať 3 600 eur ako Rakúšania. Ale plat by mal byť nad priemernou mzdou, 1,4-násobok priemernej mzdy by bolo normálne. Samozrejme, nik to nechce naraz. Ani odborári. Je to plán do roku 2020."
Ste šéfom odborov na gymnáziu. Po nevydarenom štrajku ste ešte ich členom?
"Nie sme členom odborového zväzu, fungujeme ako samostatná nezávislá odborová organizácia. Odčlenili sme sa už v roku 2011."
Prečo?
"Mali sme výhrady už voči spackanému protestu, ktorý bol v septembri 2011. Dohodli sme sa, že je zbytočné posielať peniaze z platu hore. Zrušili sme členstvo v starých odboroch, už neplatíme členské a založili sme vlastné. Nie sme však ani členmi Nových školských odborov."
Ako vnímate, že staré odbory nie sú schopné zorganizovať štrajk tak, aby vláda zvýšila platy, ako žiadali?
"Sú toho schopní, len to nechcú. Problémom školstva je, že nás je tak veľmi veľa, že nik nevie, koľko nás je. Odhaduje sa, že je nás 130-tisíc pracovníkov v školstve, včítane upratovačiek. Rozhýbať takúto masu je ťažké. Pri poslednom štrajku sa im to podarilo, ale nedotiahli to do konca."
Keď sú toho schopní, prečo to nechcú?
"Stále hovoria, že rokujú, rokujú a nič. Veď štrajk je len prerušený, stačí dať rozkazy a môže sa od zajtra obnoviť."
Myslíte, že sa dohodli s vládnym Smerom, že nebudú už štrajk iniciovať?
"Správajú sa voči tejto vláde veľmi asertívne. Učitelia sú poslední, ktorí by chceli rozbiť štátny rozpočet. Žiadny učiteľ nikdy nezdvihne ruku za to, aby sa navýšil deficit na úkor učiteľských platov. Ale evidentne sa to tam hore nerozhýbe bez nejakého nátlaku."
Pomohla by výmena vedenia odborov?
"Otázka vedenia je ich vec. Neviem, aké majú záložné kádre, kto by to tam prebral. Ich terajší šéf Pavel Ondek je šikovný chlap, problém je, že nechce."
Prečo nechce pritlačiť na vládu?
"Nechcem špekulovať."
Smer nezvýšil platy, ako chceli odborári. Tí si robili prieskum, či ísť znova do štrajku, učitelia povedali áno. Myslíte, že sa to zopakuje?
"Bol by som rád, keby sa to zopakovalo. Ale nemali by sme to takto dopredu hovoriť, lebo nám možno zvýšia platy o desať percent od budúceho roka. Mnister financií Kažimír sa možno bachne po vrecku, nájdu tajné zdroje. Možno zistia, že niekde leží bez povšimnutia 100 miliónov. A navyše teraz už budeme dostávať peniaze cez ministerstvo vnútra, tak možno vezmú policajtom."
Nie je to utópia?
"Pochopte, nedá sa dopredu povedať, ideme štrajkovať."
Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Aká forma by bola účinná? Vlani sa ukázalo, že po troch dňoch začali učitelia odskakovať.
"Odskakovať začali, lebo im dopredu povedali, že štrajkujeme len tri dni. Keby hovorili o skutočnom neobmedzenom štrajku, zostali by."
Malo by sa pokračovať štafetovým štrajkom alebo bojkotovať maturity?
"Bojkot maturít neprejde, na to učitelia nepristúpia. Bolo by to extrémne krajné riešenie ako výpovede lekárov. Účinná forma je normálny štrajk. A to nie som nejaký štrajkomil. Považujem za problém, že sa už vôbec nehovorí, či sa o peniazoch vyjednáva alebo nie. Už je nástrel budúcoročného rozpočtu a je ticho. Ak by bol štafetový štrajk, dalo by sa štrajkovať aj celý rok, každé tri dni by mohol protestovať jeden okres alebo nejaká skupina škôl."
Bol by to dostatočný nátlak na vládu, aby ustúpila?
"Neviem, pred čím by už potom mala ustúpiť. Už na jeseň sú župné voľby, na jar budú prezidentské voľby, nasledujú voľby do europarlamentu. Potom budú komunálne voľby. Máme pred sebou supervolebný rok."
Takže odbory majú využiť voľby.
"Však ako inak. Kedy sú politici ústretoví a komunikujú?"
Ktorému politikovi veríte, že splní sľuby?
"Nemôžete veriť človeku, ktorého nepoznáte osobne. Niektoré programy sa mi páčia, som ľavicovo orientovaný."
Ako vnímate ministra školstva Dušana Čaploviča?
"Zobral si na plecia náklad, ktorý podľa mňa neunesie. Nedá sa mu uprieť snaha, vidno, že vymýšľa, ale je tlačený obrovskými mlynskými kameňmi. Netají sa tým, že chce zreformovať školstvo. Zverejnil zoznam škôl, ktorým hrozí zánik. No ale uvidíte, čo sa začne diať. Ak starostovi zrušíte školu, je v dedine odpísaný. Začnú sa veľké tlaky. Aj keby v škole sedeli dvaja žiaci a bude na nich desať učiteľov, tak dedina školu musí mať. Ďalší problém je, že sa majú rušiť niektoré národnostné školy, čo je citlivé."
Čo si myslíte o rušení malých škôl?
"Neviem, na základe čoho ministerstvo označilo práve tieto školy. Ale niektoré určite treba zrušiť. Veď dedina s dvetisíc obyvateľmi na juhu máva dve školy."
Ako vnímate sporné nákupy ministerstva, bol tu predražený prenájom audi, nákup kvetov, koňaku.
"Čo faktúra, to skvost. Dalo sa to ľahko hľadať, tak to potom na ministerstve rýchlo zmenili. Ale je mi jasné, že keby ministerstvo zakázalo úradníkom jazdiť, telefonovať, aj tak ušetria možno milión. Desaťpercentné zvýšenie platov by ročne stálo zhruba 65 miliónov eur."
Ako beriete, že za šafárenie nebol postihnutý nik vysokopostavený?
"To máte tak, hovoria, nebol porušený zákon."
Čo najviac trápi vašu školu?
"Málo peňazí. Našim zriaďovateľom bol krajský školský úrad, po novom sme pod obvodným úradom. Sú zdroje, ktoré idú na platy, bežné výdavky a kapitálové výdavky. Tie idú na obnovu škôl, nemali sme ich už pätnásť rokov. Ak sa menili okná, tak pre havarijný stav, lebo vypadli. Sadrokartónové podhlady máme, lebo padá omietka. Namontovali sa, aby to nezabilo žiaka. A takto sa plátajú veci. Tu nie sú podfinancované iba platy, ale úplne všetko. Niektoré obecné školy takéto problémy nemajú, sú zateplené, majú nové okná."
Ako si to vysvetľujete? Už dvadsať rokov sa hovorí, že máme polorozpadnuté školy, nespokojných učiteľov s nízkymi platmi. Prečo politici nedofinancujú školstvo?
"Toto je extrémne zložitý problém, na ktorý sa nedá jednoducho odpovedať."
Každá vláda predsa hovorí, že prioritou je školstvo.
"Však by skúsili nepovedať. Ešte pridávajú zdravotníctvo a sociálnu oblasť, lebo nikto nevie, čo to je, ale dobre to znie. A potom sa dozviete, že sa policajtom budúci rok dajú nové hračky. Ministra Kaliňáka ešte neopustil nápad kupovať nové pištole. Toto sú tie priority. Dvadsaťsedem tisíc pištolí pre policajtov, pričom pištole majú. Staré, ale funkčné. Nebolo by lepšie kúpiť nové učebnice pre deti? Žiaci majú iba staré a z nich sa už učiť nedá. Vraví sa, hľadajte zdroje u seba. A čo máme vypnúť elektrinu, kúrenie? Povolili stovky súkromných stredných škôl, potom je jasné, že je škôl veľa. Som zásadne proti tomu, aby štát financoval súkromné a cirkevné školy. Je tu základný servis, ktorý štát poskytuje, kto chce nadštandard, nech platí."
Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Štát posiela rovnaké peniaze na žiaka, či je v štátnej, súkromnej alebo cirkevnej škole. Nadštandard si rodič platí cez školné.
"Samotná súkromná škola je nadštandardom. Keby sme tiež vyberali po tisíc eur ročne od rodičov, máme nové okná, je na prémie pre učiteľov."
Súkromná škola môže za to, že štátna nemá peniaze a ona si to vie zmanažovať?
"Lebo dostáva peniaze od štátu."
V rovnakej výške ako štátna.
"No ale potom chýbajú štátnym. Nemám nič proti súkromným školám, ale som proti tomu, aby dostávali peniaze od štátu. Nie je totiž to isté, keď máte sto žiakov v jednej škole a po päťdesiat v dvoch školách. Zvyšujú sa náklady na prevádzku. Nech to funguje ako v prípade súkromných vysokých škôl, ktoré tiež nedostávajú štátne peniaze. V zdravotníctve zrejme unikajú peniaze v koncových zariadeniach - v nemocniach. Ale v školstve už nemajú kde peniaze unikať. Tu nie sú veľké zákazky, pri ktorých by sa dalo dohodnúť, že teraz zakšeftujeme s oknami, dverami... Je tu tak málo peňazí, že už ani nie je čo rozkradnúť."
Čo hovoríte na snahu ministra obmedziť gymnáziá a presmerovať študentov na odborné školy?
"Keď to bude vnucovať, dopadne to ako s tými známkami. Najprv bolo, že na gymnáziá nebude môcť žiak s priemerom 1,5, prešlo 2,0. Lebo syn nejakého papaláša potrebuje na gymnázium aj so štvorkami, tak sa to upraví. Ale v princípe som za, kedysi bolo jedno gymnázium v regióne. Keďže školy dostávajú peniaze na žiaka, gymnáziá naháňajú aj štvorkarov, aby prežili.“
Čo by sa malo zmeniť, aby školstvo fungovalo lepšie?
"Pridať viac peňazí a zmeniť spôsob financovania na triedy alebo školy. Štát by tak mohol regulovať, ktorá škola sa udrží a ktorá nie."
Na škole vediete politicko-ekonomický krúžok. Čo tam so študentmi rozoberáte?
"Minulý rok už nebol pre nízky záujem. Keby teraz existoval, rozoberali by sme Egypt, Sýriu, české voľby. Študenti chcú diskutovať o politike iba facebookovsko-povrchne. Kto má hranatú hlavu, červenú kravatu, ako vyzerá. Takto sa však o tom v škole diskutovať nedá. Keď sa prejde do zložitejšej roviny, kde to už bolí, diskusiu odmietajú. No treba si uvedomiť, že učenie bolí, škola hrou je zabudnutý koncept. Pre mladých je dnes problém rozoznať aj ľavicu od pravice.“
Sú študenti hlúpejší v porovnaní s minulosťou?
"Nie, je to rovnaké. Rozdiel je, že keď som nastúpil, toľkí štvorkari ešte na gymnáziá nešli. Technicky sú určite zručnejší. Nie je ani pravda, že nečítajú. Niektorí stále behajú s knihami."
Sú drzí? Čím si budujete rešpekt?
"Teraz si fakt dovolia viac. Čo by som poradil učiteľkám, ktorým žiaci nadávajú? Nemali by ísť zbytočne do konfliktu. Aj keď sa tomu niekedy nedá vyhnúť. Na riešenie konfliktov neexistuje manuál. Aj my po sebe reveme, ale nie často."
Ktorý minister školstva bol najschopnejší?
"Ani jeden. Niekedy mám pocit, že by to už nemal byť učiteľ. Že keby bol ministrom nie Jurzyca, ale Ivan Mikloš, tak by to išlo ľahšie. Síce by sme strašne nadávali, ale aspoň by sa niečo zmenilo. Páčil sa mi drive Mikolaja, že chcel zrušiť osemročné gymnáziá. Aspoň mal nejakú ideu. Pán Čaplovič vypustí balóniky, narazí na prvý odpor a potom sa stiahne. Máme napríklad tri ústavy - Štátny pedagogický ústav, Národný ústav certifikovaných meraní a Ústav informácií a prognóz školstva. Prečo by sa nemohli zjednotiť? Prečo nemôžu byť v jednej budove s jedným riaditeľom, jedným kúrením? Nie, musia byť tri a ešte s vysunutými pracoviskami."
Nechceli ste byť ministrom?
"Kedysi som chcel byť kozmonaut, ale ministrom nie. Nebavilo by ma to. Keď by som mal byť viac ako dve hodiny v obleku, tak by ma to zabilo. Oni nezávidia nám, my im. Pochybujem, že by predseda vlády išiel učiť za 500 eur. Prekáža mi, že nerobia veci jednoducho. Načo sa tri mesiace bavia o tom, ako to nejde? Však majú jednofarebnú vládu, väčšinu v parlamente, tak nech pridajú školstvu. A hotovo."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
