Na pneumokoky, ktoré vyvolávajú zápal stredného ucha, niekedy nezaberá žiadne tabletkové antibiotikum, tvrdí mikrobiologička.
BRATISLAVA. Spôsobuje zápal pľúc, septický šok či infekciu močových ciest. Baktéria Pseudomonas aeruginosa, ktorá vyvoláva nemocničné nákazy, patrí k mikróbom, ktoré u nás najviac odolávajú antibiotikám.
Rezistencia podobných „nemocničných“ baktérií na Slovensku za posledné roky výrazne vzrástla.
Prispieva k nej slabá hygiena v našich nemocniciach a nadužívanie antibiotík, ktoré lekári často predpisujú zbytočne.
Slovensko patrí ku krajinám, kde je antibiotická rezistencia pomerne vysoká, pričom jej nárast za posledných päť rokov bol zjavný, povedala Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
Národné referenčné centrum pre antibiotickú rezistenciu, ktoré pod úrad patrí, sa odvoláva na údaje Európskeho centra na prevenciu a kontrolu chorôb. Zo Slovenska sú však v jeho databáze len do roku 2006 a potom až od roku 2011.
Nákazy v nemocniciachFakty
Odolnosť baktérií
medzi najodolnejšie baktérie patria tie, ktoré vyvolávajú nemocničné nákazy, sú to: Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus a Enterococcus faecalis, odolnosť baktérií posilňuje vysoká spotreba antibiotík , tie pri nadspotrebe oslabujú imunitu človeka.
Za posledné dva roky podľa údajov centra stúpa rezistencia baktérie Pseudomanas aeruginosa najmä na karbapenémové antibiotiká. Používajú sa na liečenie komplikovaných infekcií močových ciest a zápalov pľúc v nemocniciach.
V roku 2011 baktéria týmto antibiotikám odolala vo vyše 30 percentách prípadov, o rok neskôr už takmer v 41 percentách.
Jej odolnosť rastie aj pri antibiotikách s účinnou látkou ceftazidim. Využívajú sa na liečbu závažných bakteriálnych infekcií pľúc, hrudníka, močových ciest či proti zápalu mozgových blán.
Medzi najodolnejšie baktérie u nás patrí aj Klebsiella pneumoniae. „Môže spôsobovať napríklad zápal pľúc,“ vysvetľuje Helena Hupková, prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Antibiotiká nemusia zaberať ani na baktériu Escherichiu coli. Spôsobuje napríklad infekciu močových ciest.
Veľké problémy najmä v nemocniciach robí baktéria zlatý stafylokok, ktorá môže byť odolná proti penicilínovým antibiotikám. Môže spôsobovať zápaly kĺbov, kože a hnisavé infekcie.
„Niekedy sa nám stane, že máme baktériu, ktorá je rezistentná na všetky tabletkové antibiotiká,“ vysvetľuje Hupková. Deje sa to pri zápale stredného ucha, ktorý spôsobujú pneumokoky.
Pacient musí byť podľa prednostky hospitalizovaný a antibiotiká mu dávajú priamo do žily.
Prečítajte si tiež:
Záchod v nemocniciach neumyjú aj týždeň, odhalila neviditeľná fixka
Antibiotiká kazia imunituOdolnosť baktérií najviac posilňuje veľká spotreba antibiotík.
„Najmä v ambulantnej praxi dávajú lekári antibiotiká aj na vírusové infekcie,“ vysvetľuje Hupková. Antibiotiká však pôsobia len na baktérie, nie na vírusy.
Až 80 percent všetkých antibiotík sa podľa nej používa práve v ambulantnej praxi.
Lekári môžu podľa mikrobiologičky rozlíšiť, či má pacient bakteriálne, alebo vírusové ochorenie. Vyšetrenie C reaktívneho proteínu trvá do desať minút a robí sa z kvapky krvi z prsta.
Detská lekárka Marta Špániková vraví, že tomuto vyšetreniu netreba „prikladať zásadný význam“, pretože lekár sa musí rozhodnúť podľa klinického stavu pacienta.
Baktériám s odolnosťou pomáhajú aj samotné antibiotiká, ktoré pri nadmernom užívaní podľa Hupkovej môžu znížiť imunitu pacienta. „Ako by obranyschopnosť pacienta zlenivela,“ hovorí mikrobiologička.
Beata
Balogová
