Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Bývalý námestník SPF vraj nevedel o reštituentke, ktorá papierovo bývala u jeho matky.
BRATISLAVA. O pochybných prevodoch pôdy pod Tatrami v kauze Veľký Slavkov po šiestich rokoch prehovoril hlavný aktér, bývalý námestník Slovenského pozemkového fondu za HZDS Branislav Bríza.
Pred súdom čelí obžalobe zo zneužitia právomoci za to, že zmluvy podpísal. Vypovedať v stredu prišiel prvý raz.
Kauza v roku 2007 spustila vážnu koaličnú krízu v prvej vláde Roberta Fica. K lukratívnym pozemkom sa sporným riešením reštitúcie takmer dostal podnikateľ Milan Bališ, spájaný s Mečiarovým HZDS.
Po prevalení kauzy padol napriek nesúhlasu Vladimíra Mečiara spolu s Brízom aj vtedajší minister pôdohospodárstva za HZDS Miroslav Jureňa.
Neviditeľná Hildegarda
Bríza v stredu povedal, že podnikateľa Bališa vôbec nepozná. Sporné prevody podľa neho boli v súlade so zákonom aj internými predpismi a postup sa nijako nevymykal zo zabehnutej praxe.
Kauza
Veľký Slavkov
pochybné zmluvy Branislav Bríza podpisoval v roku 2007,
išlo o pozemky pod Tatrami v cene okolo 50 miliónov eur,
obratom sa dostali k firme GVM spájanej s HZDS,
po prevalení kauzy prevod zastavili,
štát potom zažalovala za zmarenie investície ďalšia firma, ktorá vraj mala pozemky prisľúbené a chcela tam stavať.
V súvislosti s prevodmi sa prokurátorka Brízu pýtala aj na jeho vzťah s dcérou šéfa HZDS Magdou Mečiarovou. Pripustil, že ju pozná, pozemky s ňou vraj nikdy neriešil.
„Ako bývalého tanečníka Lúčnice ma raz požiadala o radu, kde by mala dať dcéry tancovať. Ja som vtedy požiadal v rámci jedného detského súboru, aby ich zobrali na konkurz, či sú schopné. Myslím, že do dnešného dňa tancujú.“
Časopis .týždeň v apríli informoval, že v jednom prípade Bríza ako funkcionár pozemkového fondu možno vybavoval pôdu pod Tatrami aj priamo pre seba. Mohol ju získať cez reštitučný nárok Hildegardy Schultzovej, ktorá vtedy žila vo Švajčiarsku. Aby mohla žiadať o vydanie pozemkov, musela mať trvalý pobyt na Slovensku.
A tak sa v roku 2004 stalo, že Schulzovú prihlásili na niekoľko mesiacov na trvalý pobyt v byte Brízovej matky Jozefíny, ktorá o ničom nevedela.
Ako je možné, že Schultzová práve vtedy papierovo bývala u Brízovcov? „V čase, keď som bol v Slovenskom pozemkovom fonde, nevedel som o tejto skutočnosti,“ tvrdí Bríza.
O podnájomníčke sa vraj tiež dozvedel len z novín. Dodal, že so Schultzovou sa nepozná, iba s jej vnukom.
Pravidlá neboli
Bríza na súde naznačoval, že pochybné reštitúcie nie sú ničím neobvyklým. Niekto na vybavenie svojho nároku čakal aj dvanásť rokov, inému sa to podarilo za tri mesiace. Konkrétnostiam sa však vyhol. Na novinárske otázky po skončení pojednávania odmietol odpovedať.
Súd bude pokračovať v októbri. „Možno na budúcom pojednávaní stihneme záverečné reči a rozhodnutie,“ povedal sudca Pavol Dekánek.
To, že postup pri reštitúciách nemal nijaké pravidlá, potvrdzujú aj aj slová viacerých funkcionárov fondu, ktorí vypovedali ako svedkovia. Bríza tvrdil, že len podpisoval, čo mu predložili podriadení.
Aj ďalší ľudia z fondu sa na súde starostlivo vyhýbali odpovedi, kto konkrétne s reštituentmi dohodne, ktoré pozemky im štát vydá ako náhradu, ak sú tie ich už obsadené.
Na súde má ešte vypovedať vtedajší šéf fondu František Hideghéty. Podnikateľ Bališ, Magda Mečiarová ani nikto z politikov medzi predvolanými svedkami nie je.
Beata
Balogová
