BRATISLAVA. V sobotu 10. marca minulého roka sa viac ako dve tisícky občanov juhoslovenského Tešedíkova vybrali do referendových miestností.
V hlasovaní rozhodovali o tom, či sa ich obec vráti k historickému názvu Pered. Referendum bolo úspešné, zúčastnilo sa na ňom asi 64 percent voličov. Takmer dve tretiny z nich hlasovali za premenovanie.
Odvtedy uplynul rok a pol a Tešedíkovo je stále Tešedíkovom. Rozhodnutie o zmene názvu totiž musí prijať vláda. Žiadosť predtým posudzuje názvoslovná komisia ministerstva vnútra. Dvaja jej členovia denníku SME potvrdili, že komisia premenovanie na Pered neodporučí.
Vláda by mala o Tešedíkove rokovať v poslednom štvrťroku tohto roka.
Tešedík v obci nežil
Nesúhlas názvoslovnej komisie môže mať na rozhodnutie vlády výrazný vplyv. Členovia komisie argumentujú napríklad významom Samuela Tešedíka. Obec po ňom nazvali v roku 1948.
Tento evanjelický kňaz a zakladateľ pôdoznalectva bol podľa komisie uhorskou osobnosťou, ktorú dodnes uznávajú Slováci aj Maďari.
Starosta obce Gyula Borsányi význam Tešedíka uznáva. „Na druhej strane, s našou obcou nemá nič spoločné, nenarodil sa tu ani tu nebýval,“ vysvetľuje. „Tešedíkovom by mohla byť ktorákoľvek iná obec, pokojne aj Štúrovo.“
Pered je príliš maďarský
Komisii údajne prekáža aj to, že Pered znie maďarsky. „Pered je označovaný ako maďarský názov. Názov obce musí mať slovenský pôvod,“ povedala členka komisie.
Historický názov Tešedíkova sa dnes síce používa ako maďarské meno dediny na dvojjazyčných tabuliach, samotné slovo však v maďarčine nič neznamená.
Zákon o obecnom zriadení predpokladá, že názov obce musí byť v štátnom jazyku. Nehovorí však o pôvode slova.
Z maďarčiny pritom pochádzajú aj niektoré názvy obcí, ktoré sa k historickým názvom vrátili na začiatku 90. rokov. Napríklad Tornaľa, za socializmu Šafárikovo, spojená s menom šľachtického rodu Tornallyaiovcov.
Dušan Sloboda, ktorý sa samosprávam venuje v Konzervatívnom inštitúte, nerozumie, prečo by úrady mali ignorovať vôľu občanov. „Najmä ak existujú príklady z minulosti, keď sa obce k svojmu historickému názvu vrátiť mohli.“
Starosta Tešedíkova dúfa, že vláda nakoniec referendum rešpektovať bude. „Názor obyvateľov by pre nich mal byť svätý.“
Štúrovo nepremenovali
Mnohé obce na juhu Slovenska sa k svojmu historickému názvu stihli vrátiť ešte na začiatku 90. rokov. Okrem Tornale išlo napríklad o Veľký Meder, predtým Čalovo, či Močenok, za socializmu Sládečkovce.
Naopak, svoj názov nezmenilo Štúrovo, a to aj napriek úspešnému referendu. Miestny učiteľ dejepisu Juraj Himmler spomína, že sa v roku 1991 na referende zúčastnilo 54 percent voličov. Deväť z desiatich hlasovalo za zmenu názvu na Parkan. Premenovanie však stopla vláda práve na základe odporúčania názvoslovnej komisie.
„Žiadne konkrétne vysvetlenie nám vtedy nedali, napísali len, že celospoločenský záujem musí mať prednosť pred miestnym záujmom,“ hovorí Himmler. „Povedali, že názov mesta nie je len otázkou Štúrova, ale celého štátu.“
V tom istom termíne, keď prebehlo referendum v Tešedíkove, hlasovali aj obyvatelia Kolárova. Na otázku o premenovaní mesta na Gutu však neprišiel odpovedať dostatočný počet voličov.
Problém s názvami typu Tešedíkovo či Štúrovo nie je len v tom, že sú prejavom svojvôle. Sú najmä prejavom koloniálnej mentality časti väčšinového národa, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Slúžili maďarizácii aj poslovenčovaniu
V minulosti sa úrady snažili uzákoniť názvy, ktoré podporovali národný charakter štátu.
BRATISLAVA. Územie Slovenska zažilo za posledných 150 rokov niekoľko období, počas ktorých obce vo veľkom menili svoje názvy.
Historik Attila Simon z komárňanskej Univerzity Jána Selyeho vraví, že v minulosti sa úrady snažili uzákoniť názvy, ktoré podporovali národný charakter štátu. Maďarského aj slovenského.
Nástroj politiky
Ako menili názvy
koncom 19. storočia úrady mnohé obce pomaďarčili,
za prvej republiky sa obce vrátili k tradičným názvom,
v roku 1948 za jeden deň poslovenčili 700 obcí na juhu krajiny,
po roku 1990 sa niektoré obce vrátili k svojim menám.
Na konci 19. storočia bolo premenovanie obcí jedným z prostriedkov, ktorým uhorská administratíva maďarizovala územie Slovenska.
„Tak sa v roku 1899 stala z Dubnice Máriatölgyes a z Handlovej Nyitrabánya,“ vraví Simon.
Tieto názvy sa však neudomácnili a po roku 1918 sa mestá vrátili k pôvodným menám.
Za prvej republiky sa na juhu Slovenska používali dvojjazyčné názvy. Aj oficiálne pomenovania miest boli často slovenským prepisom ich historických názvov.
Dnešné Štúrovo bolo vtedy Parkan, Tešedíkovo za sa prvej republiky volalo Pered.
Zmena nastala po roku 1945. Spolu s deportáciou časti Maďarov či ich presídlením do českého pohraničia sa mali poslovenčiť aj obce na juhu.
„V júni roku 1948 vyhláškou povereníka vnútra Daniela Okáliho premenovali zo dňa na deň viac ako 700 obcí,“ vysvetľuje historik.
Niektorým dali mená po historických osobnostiach. Takto vznikli Hurbanovo, Štúrovo či Gabčíkovo. Ďalšie názvy nemali žiadny význam, tak sa stalo z Veľkého Medera Čalovo.
Návrat k tradícii
Obce svoje názvy menili aj po roku 1990, keď sa ich obyvatelia snažili vrátiť k tradičným názvom.
„Prejavovalo sa to aj tak, že pripevňovali doma vyrobené tabule s historickými názvami k značkám na začiatku a konci dediny,“ spomína historik Simon.
V roku 1994 sa zákonom umožnilo obciam, kde menšina tvorila aspoň pätinu obyvateľov, používať aj dvojjazyčné názvy.
Obce z názvu škrtali aj Rusov
Počas samostatného Slovenska zmenilo názov len zopár obcí.
BRATISLAVA. Návrat k tradičným názvom obcí bol živou témou najmä na začiatku 90. rokov. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 už veľa zmien nenastalo. Nový názov dostalo 18 obcí.
Často šlo pritom len o malé gramatické úpravy. Janovce sa zmenili na Jánovce, Šutovce na Šútovce a Osľany na Oslany.
Dnes by Rusov nechali
Výraznejšie museli tabule premaľovávať v Ruskom Kručove a Ruskom Kazimíre. V referendách si v roku 1992 odsúhlasili, že Rusov z mena obce vyškrtnú. V roku 1993 vďaka tomu vznikli Kručov a Vyšný Kazimír.
Starosta Vyšného Kazimíra Michal Duda hovorí, že nový názov bol výsledkom nadšenia zo zmien, ktoré sa začiatkom 90. rokov nevyhlo ani východnému Slovensku.
Priznáva, že svoju rolu zohrala aj istá averzia voči Rusom, ktorá vtedy v spoločnosti pretrvávala. „Aj keď si myslím, že dnes už by to referendum úspešné nebolo, lebo vzťah k Rusku sa zmenil,“ hovorí Duda.
Vrátili sa k svätému
K svojmu historickému názvu sa vrátili aj vo Svätom Antone. Starosta dediny Jozef Baranyai vraví, že za socializmu prívlastok svätý z názvu vypadol, meno dediny navyše skomolili na Antol. „Nechceli, aby názov obce na niečo odkazoval,“ myslí si starosta.
V roku 1999 premenovali aj Starý Smokovec na Vysoké Tatry. Zatiaľ posledné zmeny priniesol rok 2002. Kalnicu premenovali na Kálnicu a dedinku Matejovce na Matejovce nad Hornádom.
Beata
Balogová
