BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti a generálna prokuratúra už nemajú v tohoročnom legislatívnom pláne vlády za úlohu, aby predložili na rokovanie vlády novelu zákonov o prokuratúre.
Kabinet na návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára úlohu z roku 2012 zrušil a rovnako to urobil aj s úlohou pripraviť na rokovanie vlády novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú mala Generálna prokuratúra samostatne.
Novely boli pritom v legislatívnom pláne vlády na jún tohto roka.
Názor súdu je pre nich dôležitý
Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár upozornil, že Ústavný súd pozastavil účinnosť viacerých ustanovení novely zákona o prokuratúre, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V merite veci však ešte nebolo rozhodnuté.
„Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky považuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky za dôležitý pre ukončenie legislatívnych prác týkajúcich sa postavenia, pôsobnosti, práv a povinností generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov,“ argumentovala v predkladacej správe generálna prokuratúra.
Preto Generálna prokuratúra Slovenskej republiky predložila návrh na zrušenie úlohy zaradenej do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Novelu kritizovala opozícia aj Harabin
Ústavný súd vydal v septembri 2011 uznesenie, ktorým pozastavil účinnosť novely zákona o prokuratúre. Na Ústavný súd sa obrátil s podnetom vtedajší zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý.
Novelu schválili poslanci parlamentu 28. júna 2011. Počas prípravy a schvaľovania novelu okrem prokuratúry kritizovala aj vtedajšia opozícia či Najvyšší súd pod vedením Štefana Harabina, prezident Ivan Gašparovič ju nepodpísal.
Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka na margo novely vyhlásil, že návrh popiera samostatnosť prokuratúry a funkčnú autonómiu generálneho prokurátora.
V osobnom liste vtedajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú upozornil, že prokuratúra nie je štátne zastupiteľstvo.
Tichý svojím návrhom napadol znenie niektorých ustanovení novely, ktoré sa vzťahujú na určenie zákazu nadriadeného prokurátora vydávať niektoré pokyny (predovšetkým tzv. negatívne pokyny), na vydávanie stanovísk záväzných pre všetkých prokurátorov, na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie v disciplinárnom konaní.
Podnet sa vzťahoval aj na:
- ustanovenie okresných prokuratúr za rozpočtové organizácie
- zverejňovanie rozhodnutí na internete
- výberové konanie do funkcie prokurátora
- výberové komisie na prokuratúre
- výberové konanie na prokuratúru vyššieho stupňa
- ustanovenie funkčného obdobia okresných prokurátorov, krajských prokurátorov a ich námestníkov
- výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora
- zloženie disciplinárnych komisií
- oprávnenie ministra spravodlivosti a verejného ochrancu práv podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorom a generálnemu prokurátorovi
- nezlučiteľnosť funkcií vedúcich prokurátorov s funkciou v prokurátorskej rade
- zánik funkcie vedúcich prokurátorov zo zákona
- zánik funkcie právneho čakateľa prokuratúry zo zákona.
Žitňanská by počkala na rozhodnutie
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Róbert Madej (Smer) hovorí, že sa plne stotožňujú s dôvodmi, pre ktoré bola novela zákona o prokuratúre napadnutá na súde.
"Verím, že ústavný súd dá tejto argumentácii za pravdu, čo potvrdí, že dochádzalo k politizácii justície a prokuratúry minulou pravicovou vládou," povedal Madej.
Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ) považuje za rozumné počkať na rozhodnutie Ústavného súdu.
"Mňa mrzí, že to Ústavnému súdu tak strašne dlho trvá, však sú to už dva roky. Z môjho pohľadu veľa dobrých vecí, ktoré by možno viac otvorili aj prokuratúru verejnej kontrole, stojí a nenapĺňa sa," povedala Žitňanská.
