Vladimírovi Mečiarovi niet čo závidieť. Časy slávy a bezbrehej popularity sú nezadržateľne preč. Zostáva už len boj o holú politickú existenciu. Tento ambiciózny dedinský chlapec mal jedinečnú šancu - odísť z politickej scény ako legenda. Nevyužil ju, a preto ho čaká budúcnosť, ktorá je v análoch bohato popísaná. Dúfajme len, že osud nebude tak hrozivo tragický ako u „nenahraditeľných“ otcov národa.
Prečo pán Mečiar nevyužil šancu v tichosti odísť a zapísať sa do učebníc dejepisu? Pravdepodobne pre neprekonateľné sebavedomie, dlhodobo podporované vskutku slušnou schopnosťou manipulovať s ľuďmi, na ktorej tento politik postavil svoju kariéru.
Jedinečnosť manipulátorov je aj v ich šikovnosti využiť prirodzené javy vo svoj prospech. Ak je manipulátor vo vedení strany a chce ohúriť svojich obdivovateľov, použije jednoduchý psychologický grif. Ráno o šiestej predstúpi v masovokomunikačných prostriedkoch pred verejnosť a s hrdosťou prednesie, že práve pred hodinou sa uzniesol a svojím slávnostným podpisom schválil, že o päť minút vykukne spoza horizontu slnko. Nezabudne namočiť aj svojich politických nepriateľov, ktorí stále o ňom hovoria, že je klamár. A potom hlbokým hlasom zarecituje: „Ale pozrite sa z okna, už vychádza…“
A tak je to aj v prípade Mečiarovho turné po Slovensku, počas ktorého navštevuje krajské organizačné jednotky svojej „hnutiostrany“. Najprv nechá krajských a okresných reprezentantov vyrozprávať sa, aby sa im uľavilo a potom použije zo svojho nevyčerpateľného repertoáru jednu z viet, vo všeobecnosti charakteristických tým, že sú v absolútnom rozpore z realitou. Iste sa pamätáte: …do federácie ich dokopeme…, …bude to inak a lepšie…, …dohodli sme sa…
Je pravdepodobné, že počas turné apeloval na nevhodnosť zmeny vo vedení HZDS-ĽS pred komunálnymi voľbami. Rozobrané na drobné - načo meniť politiku, ktorá vás vedie do totálnej izolácie? Toto je dekódovanie jeho posolstva. Ale možno im povedal čosi iné…
Pán Mečiar na seba rád preberá úlohu samaritána, aj keď ním nikdy nebol, nie je a samozrejme ani nebude. Pochopil to svet, Slovensko a začínajú to chápať aj jeho najvernejší. Avšak stále sa s kalkulačkou v ruke počítajú plusy a mínusy. Na verejnosti sa položí otázka: Je to výhodné pre HZDS-ĽS a pre Slovensko? No a doma, pekne potichu, sa urobí prepočet dosahu na rodinný majetok. Koľko miliónikov to hodí? Veď aj na komunálnej úrovni sa dá ryžovať.
Voličská základňa HZDS-ĽS a hlavne jej členovia stoja pred dilemou. Čomu dať prednosť? Pocitu, ktorý sa dá prirovnať k zážitku v cirkuse, kde máte príležitosť siahnuť si na veľkú mačkovitú šelmu? Nádhernému pocitu prekonávania podvedomého strachu? Alebo dajú prednosť otázke: Sme skutočne nespôsobilí vnímať realitu? Ale to už je skôr o sebavedomí. A na to sú iné inštitúcie.
Mečiar chodí po Slovensku a presviedča tých najzarytejších, že nie je hrobárom ich politických snov. Svetielko nádeje bliká stále, hoci už len ako hrobnička. Kto ju sfúkne?
Autor: MATEJ HOSPODÁR(Autor je vysokoškolským študentom)
