Hodnotiaca správa Európskej komisie (EK) definitívne otvorila Slovensku cestu do Európskej únie (EÚ). Kópiu správy odovzdal prezidentovi Slovenskej republiky (SR) R. Schusterovi vedúci delegácie Európskej komisie v SR Eric van der Linden.
Prezident Schuster privítal znenie správy, ale zároveň pripomenul aj nedostatky, ktoré sa v správe vyčítajú SR. Schuster preto nabáda vládny kabinet k skorému riešeniu korupcie a rómskej problematiky.
E. van der Linden vyhlásil, že úlohou EK nie je zasahovať do rozdelenia kompetencií v slovenskej vláde, ale dodal, že rómska problematika, ktorá je problematikou celej Európy sa bude riešiť pohotovo a efektívne.
Odporúčanie EK, aby desať krajín vrátane Slovenska uzavrelo rokovania o vstupe do EÚ do konca tohto roka, nebolo pre spravodajcu Európskeho parlamentu (EP) pre Slovensko J. M. Wiersmu prekvapením. Pre Slovenský rozhlas povedal, že vláda v Bratislave bude však musieť vyriešiť aj zostávajúce dôležité problémy. Podľa Viersmu je v prípade Slovenska ešte veľa nevyriešených otázok, týkajúcich sa Rómov a vysokej korupcie. Viersma v rozhovore pre Slovenský rozhlas však vyjadril presvedčenie, že nová slovenská vláda má ambície tieto problémy vyriešiť, ale predpokladá, že Slovensko nemôže do EÚ vstúpiť 100 % pripravené.
Až 19 bodov má v programových tézach budúcej vládnej koalície kapitola rezortu spravodlivosti. Na prvom mieste je zákaz skrátenia výkonu trestu odňatia slobody pre ťažkých zločincov. Nová koalícia chce tiež realizovať reformu súdnictva a tiež prijať zákon o špeciálnom prokurátorovi pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Tieto a ďalšie reformy sa bude snažiť presadiť nový minister spravodlivosti D. Lipšic.
Na podporu mladého slovenského hokeja vznikol projekt troch subjektov. Tatranská mliekareň Kežmarok, Jednota a Slovenský rozhlas sa podpísali pod nový mliečny výrobok z menom populárneho hokejistu P. Bondru. Desať percent z predaja výrobku dostane nadácia na podporu mladých hokejistov, ktorej správcom je J. Filc. Rádiožurnál Slovenského rozhlasu z 10.10. 2002 o 18.00 h
V čase zverejnenia hodnotiacej správy Európskej komisie, ktorá vyslovuje znepokojenie nad situáciou slovenských Rómov, sa politickým rozhodnutím koalície táto citlivá a problémová agenda presúva z Úradu vlády na ministerstvo kultúry. A to aj napriek tomu, že staronový vicepremiér Pál Csáky bude mať na starosti menšinovú problematiku.
Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová komentuje svoju momentálnu situáciu ako patovú a nerozumie dôvodom, pre ktoré sa jej pôsobisko dostalo pod rezort kultúry. Verí však, že ešte dôjde k revízii: "Ja očakávam, že pán premiér, pán vicepremiér a pán minister kultúry povedia svoj jasný návrh."
Prekvapenie nad tým, že do agendy ministerstva kultúry bude patriť riešenie rómskej otázky, netají ani jeho budúci šéf Rudolf Chmel. Navyše v situácii, keď už koalícia avizovala jeho postupné zrušenie a zlúčenie s rezortom školstva: "Tento problém ešte myslím si, že nie je koncepčne doriešený ani dotiahnutý, lebo rómsku agendu nemôže riešiť ministerstvo kultúry, keďže kultúra v rámci rómskej problematiky predstavuje len jeden úzky segment."
Klára Orgovánová upozorňuje, že koalícia tvorená najmä členmi odstupujúcej vlády, porušila svoje vlastné uznesenie z 18. septembra tohto roka, že kompetencie prechádzajú na premiéra. Ak rómska problematika nebude mať silnú politickú podporu prejavenú aj adekvátnym postavením v štruktúre štátneho aparátu, správy Európskej komisie v tejto oblasti budú negatívne podľa nej ešte dlhé roky. Zdôraznila: "Ak ste vicepremiérom pre menšiny a povie niekto, že mimo Rómov, tak je to segregácia Rómov na najvyššej úrovni, na vládnej úrovni."
Pál Csáky sa vyjadril, že jeho agendou pre budúce štvorročné obdobie bude predovšetkým európska integrácia. Ministerstvo kultúry sa podľa neho v tomto volebnom období nezruší, lebo inak by nevychádzali koaličné počty vo vláde. Vláda je podľa neho aj o hlasoch a pomeroch síl.
Po ustanovení novej vlády bude najdôležitejšou otázkou v oblasti zahraničnej politiky Slovenska dokončiť prístupové rokovania s Európskou úniou a dostať pozvánku za člena NATO na summite v Prahe koncom novembra. Pôjde teda o kontinuitu úloh, ktoré mala v programovom vyhlásení už predchádzajúca vláda. Konštatoval to pre SRo dezignovaný šéf diplomacie Eduard Kukan.
Eduard Kukan ďalej povedal, že novým aspektom bude činnosť vlády po tom, ako dostaneme pozvánku za člena aliancie. Bude totiž potrebné dokončiť ešte rokovanie s NATO v to zmysle, aby sa vyriešili všetky technické otázky. V súvislosti s Európskou úniou bude potrebné dokončiť všetky rokovania, ktoré majú súvis s predpokladaným podpisom prístupovej zmluvy. Pre obe organizácie bude tiež dôležité presvedčiť parlamenty všetkých členských krajín, že Slovensko je krajina, ktorá si zaslúži byť členom aliancie aj Európskej únie.
Minister Kukan sa nazdáva, že z hľadiska vnútorného vývoja na Slovensku je potrebné, aby sa vláda správala tak, že členstvo v Európskej únii i v NATO bude začiatkom pôsobenia Slovenska ako plnohodnotného člena oboch týchto organizácií. Pôjde o spôsob fungovania Slovenska ako jedného z rovnocenných európskych partnerov pri formovaní budúcej politiky v zjednotenej Európe a pri budovaní partnerských vzťahov v rámci euroatlantického priestoru.
Budúci minister obrany Ivan Šimko v rozhovore pre Slovenský rozhlas povedal, že sa po nástupe do funkcie bude sústrediť na zahraničnopolitickú bezpečnostnú orientáciu krajiny a pokračovanie v transformácii ozbrojených síl.
V nasledujúcich rokoch budú v rezorte obrany prebiehať procesy modernizácie, ale bude sa odpredávať aj prebytočný hnuteľný a nehnuteľný majetok. Je to zároveň príležitosť aj pre rôzne lobistické záujmy. Minister Šimko chce, aby naozaj boli všetky tieto procesy transparentné. Treba podľa neho zásadným spôsobom bojovať proti rozličným nelegálnym finančným tokom, proti korupcii. Je to potrebné na ozdravenie spoločnosti.
