Prodi: Slovensko má za sebou 80-90 percent prípravy na členstvo v EÚ
Brusel 10. októbra (TASR) - Slovensko už v príprave na členstvo v EÚ
urobilo asi 80-90 percent potrebnej práce, pri ostávajúcich 10-20
percentách by nemalo zaznamenať výraznejší problém. Myslí si to
predseda Európskej komisie Romano Prodi.
"Ak nezaspíte, budete v únii. Od začiatku rokovaní ste urobili
taký pokrok, že som naozaj presvedčený, že Slovensko sa stane členom
únie," povedal Prodi novinárom v Bruseli v reakcii na stredajšie
odporúčania Európskej komisie a hodnotiace správy o kandidátoch.
Návrhy EK podľa Prodiho znamenajú, že desať krajín, vrátane SR,
sa môže stať členom únie v roku 2004. Jediné väčšie problémy vidí šéf
komisie v budovaní administratívnych kapacít potrebných na
uplatňovanie európskej legislatívy v praxi, čo však neplatí len pre
SR, ale aj ostatné kandidátske krajiny.
Na strane EÚ nie je okrem potreby schváliť Zmluvu z Nice
v írskom referende žiadny väčší problém, povedal Prodi. "Čo sa týka
slovenskej strany, mali ste voľby, ktoré podľa mňa dali jasnú väčšinu
pre členstvo v únii. Znamená to, že na oboch stranách je konsenzus
pre sobáš," uviedol šéf EK.
Európska komisia v stredu odporučila Slovensko a ďalších deväť
kandidátskych krajín na vstup do EÚ v roku 2004. V hodnotiacej správe
pochválila SR za pokrok od roku 1997 a upozornila na pretrvávajúce
problémy, najmä korupciu, postavenie Rómov, nezávislosť súdnictva,
vysokú nezamestnanosť.
EK: Slovensko nevníma navrhovaný ochranný mechanizmus dramaticky
Brusel 10. októbra (TASR) - Slovensko nevníma návrh Európskej komisie
uplatniť po vstupe nových členov do EÚ ochranný mechanizmus pre
vnútorný trh únie dramaticky.
Ochranná klauzula, hoci užšia, bola v platnosti aj pri
predchádzajúcom rozšírení, hoci išlo len o prijatie troch krajín,
ktoré boli navyše omnoho vyspelejšie ako terajší budúci členovia,
reagoval dnes na stredajší návrh EK slovenský veľvyslanec pri EÚ
Juraj Migaš.
Komisia v strategickom dokumente o rozšírení v stredu navrhla,
aby súčasťou prístupovej zmluvy bola "všeobecná ekonomická klauzula",
ktorá umožní starým i novým členom reagovať dva roky po rozšírení na
"vážne ťažkosti" alebo "podstatné zhoršenie" v ktoromkoľvek odvetví
hospodárstva. Okrem toho navrhuje vytvoriť "ochranný mechanizmus" pre
vnútorný trh.
"Dostali sme ubezpečenia, že to bude obojstranné. Bude to teda
ochranný mechanizmus aj pre prípad, že dôjde k narušeniu nášho trhu,"
očakáva Migaš, podľa ktorého však podrobnosti bude potrebné vyjasniť
počas rokovaní o texte prístupovej zmluvy.
Členské krajiny EÚ považujú podľa Migaša takýto ochranný
mechanizmus za istú poistku, ktorá by mala pomôcť presvedčiť verejnú
mienku, že rozšírenie nenaruší fungovanie únie. Druhou takouto
poistkou je monitoring plnenia záväzkov budúcich nových členov po
ukončení rokovaní až do vstupu.
Podľa Migaša obidve opatrenia môžu nakoniec pomôcť aj
Slovensku. Ochranná klauzula v prípade, že by došlo k narušeniu
slovenského trhu, napríklad náhlym výrazným zvýšením dovozu, ktorý by
mohol ohroziť slovenskú výrobu. "Monitoring nám zasa pomôže, aby sme
nezaspali v príprave," povedal slovenský veľvyslanec TASR.
Podľa znalcov bruselských pomerov je pravdepodobné, že takéto
ochranné opatrenia sa nikdy neuplatnia v praxi. Návrh na prijatie
konkrétnych ochranných krokov bude predkladať Európska komisia na
podnet ktorékoľvek členského štátu, v konečnom dôsledku ho však budú
musieť schváliť členské štáty v Rade ministrov.
"Politické sily v komisii i rade budú však po vstupe desiatich
krajín rozložené inak ako dnes, noví členovia budú v nich zastúpení
a budú môcť ovplyvňovať rozhodnutia," povedal jeden z nich. Ani pri
minulom rozšírení
Podľa EK návrh ochranného mechanizmu neznamená, že by Brusel
novým členom nedôveroval. Keďže však ide o bezprecedentné rozšírenie,
nemožno predvídať možné problémy a je nevyhnutné mať k dispozícii
potrebné nástroje na ich riešenie.
