Smer sa podľa opozičných strán chystá prispôsobiť legislatívu vlastným politickým záujmom. Minister Kaliňák tvrdí, že je otvorený diskusii.
BRATISLAVA. Volebné zákony, ktoré do parlamentu predložil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), sú nastavené tak, že preferujú vládne strany, v tomto prípade Smer.
Na piatkovom brífingu to uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ Lucia Žitňanská, podľa ktorej sa táto legislatíva týka aj občanov, keďže od nastavenia volebných pravidiel závisí šanca jednotlivých zástupcov občanov, či sa dostanú do parlamentu alebo nie.
O nových volebných zákonoch začal parlament v prvom čítaní rokovať dnes. Definitívne by ich poslanci mohli odobriť na októbrovej schôdzi.
Žitňanská: Sľúbili diskusiu, žiadna nebola
"Smer prijal dva záväzky. Pred voľbami sa podpísali pod dokument Transparency International Slovensko, že vytvoria nezávislý kontrolný orgán na kontrolu financovania politických strán. Prijali aj vlastný záväzok, že vláda bude iniciovať diskusiu k volebnému systému. Nič z toho sa nestalo, neprebehla žiadna normálna oficiálna diskusia," vyhlásila Žitňanská s dôvetkom, že Kaliňák dal zákony na pripomienkovanie cez letné prázdniny. "Ale toto sú zákony, ktoré pýtajú iný prístup," zdôraznila exministerka spravodlivosti.
Podľa jej slov sa vláda v novej legislatíve vybrala cestou zákazov.
"Zavádza moratóriá, zakazuje kampaňovanie občianskym združeniam, stanovuje limity. Tak to dokopy vytvára situáciu, že máte veľa zákazov, moratóriá, limity, ale kontrolovať to bude Kažimír s Kaliňákom a my sa musíme spoľahnúť, že budú rovnako kontrolovať kandidáta Smeru ako opozičných kandidátov. Na to sa samozrejme spoľahnúť nemôžeme," myslí si Žitňanská.
Zároveň upozornila, že zákon sa dotkne už aj budúcoročných prezidentských volieb.
"Znamená to, že ak kandidáti Kiska či Procházka budú musieť zarátať do výdavkov na kampaň aj tie peniaze, ktoré dali doteraz, pred voľbami možno už nebudú mať možnosť, aby kampaňovali. Ak Fico či Lajčák prekročia výdavky, bude ich kontrolovať Kažimír. Vytvára to situáciu, že kampaň kandidáta Smeru bude príjemná idylka," odkázala.
Aj z týchto dôvodov predložila Žitňanská v pléne procedurálny návrh, aby snemovňa vrátila volebné zákony ministerstvu na dopracovanie. O jej návrhu by sa malo hlasovať budúci utorok.
KDH prekáža zákaz negatívnej kampane
Aj KDH Kaliňáka žiada, aby zvážil, či by nebolo lepšie volebné zákony z rokovania parlamentu stiahnuť, zvolať politické strany a po prípadnej dohode ich predložiť na rokovanie NR SR spoločne.
"Máme obavy, že pripravovaná volebná legislatíva má znaky znižovania demokratickosti a transparentnosti všetkých volieb, ktoré máme. Spôsob, akým Smer predložil tieto návrhy zákonov do NR SR, považujeme za zlý," upozornil v piatok predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.
Kým Kaliňák hovorí, že otvára priestor na diskusiu v parlamente, KDH sa obáva, že Smer zvolil zlý procesný spôsob.
"Očakával som otvorenie diskusie predtým, lebo táto legislatíva presahuje volebné obdobia a týka sa všetkých strán vrátane tých, ktoré teraz nie sú v NR SR. Je to jeden zo zlých prístupov vládnej väčšiny," odkázal.
Podpredseda hnutia Pavol Abrhan vyhlásil, že KDH prekáža napríklad navrhovaný zákaz negatívnej kampane. "Ak budú chcieť živnostníci, učitelia či zdravotné sestry vyhodnotiť sľubované istoty poskytnuté Smerom, nebudú sa môcť zapojiť do kampane," povedal.
Hnutie tiež vidí problém v kontrole financovania kampane, ktorú má vykonávať ministerstvo financií. "Toto považujeme za znižovanie demokracie. Mala by to robiť nezávislá inštitúcia," odporučil Abrhan, ktorý za sporný považuje aj zákaz zverejňovať prieskumy verejnej mienky 21 dní pred voľbami či znovuzavedenie volebného moratória.
Kaliňák návrh bráni
O nových volebných zákonoch začal parlament v prvom čítaní rokovať dnes. Definitívne by ich poslanci mohli odobriť na októbrovej schôdzi.
Kaliňák v pléne potvrdil, že je otvorený diskusii o zlepšení jeho volebných zákonov.
"Bol by som veľmi rád, keby sme si mohli spolu sadnúť a rokovať," odkázal opozícii s tým, že rokovať by sa dalo na budúci týždeň.
Pokiaľ ide o tvrdenia, že Smer chce obmedziť možnosť stranám, najmä novým, nominovať členov volebných komisií, tie Kaliňák odmieta. "Všetci majú právo byť členmi komisie, kontrolovať," zdôraznil.
Vysvetlil, že podľa jeho zákona môžu členov nominovať aj strany, ktoré v uplynulých voľbách nedosiahli 3 percentá hlasov, avšak nedostanú to zaplatené.
Členovia komisií, ktorých nominujú strany nad 3 percentá, budú mať nárok na úhradu nákladov. "Je to len otázka peňazí," povedal o svojom návrhu Kaliňák.
Lipšic: Dať volebné právo najťažším zločincom je facka obetiam
BRATISLAVA. Návrh ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby volebné právo mali aj odsúdení za obzvlášť závažné trestné činy, je fackou všetkým ich obetiam a pozostalým.
Na piatkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder hnutia Nová väčšina - Dohoda Daniel Lipšic na margo návrhov nových volebných zákonov, o ktorých aktuálne diskutuje plénum Národnej rady.
"Doteraz to bolo tak, že tí, ktorí spáchali obzvlášť závažné zločiny, kde je minimálne hranica trestnej sadzby desať rokov, voliť nemohli. To je podľa mňa správne. Najbrutálnejší vrahovia by nemali spolurozhodovať o osude tejto krajiny. Je to neúcta k obetiam a pozostalým, ktorí môžu ťažko akceptovať, aby ľudia, ktorí pripravili o život ich najbližších, často brutálne, spolurozhodovali, kam bude táto krajina smerovať," myslí si Lipšic.
Zároveň pripomenul, že s rovnakým návrhom už prišiel Kaliňák aj za prvej vlády Roberta Fica. "Vtedy som na to upozornil a v druhom čítaní došlo k zmene. Prečo to zase robí, treba sa opýtať jeho," odkázal Lipšic.
V dôvodovej správe ministerstva vnútra sa píše, že sa to zavádza, lebo to vyžaduje štrasburská judikatúra. Lipšic to označil za lož a nezmysel.
"Rozhodnutie tohto súdu sa týka toho, že štát nemôže zbaviť volebného práva všetkých odsúdených paušálne. Ale vôbec neznamená, že musí priznať volebné právo všetkým odsúdeným," dodal.
"Vypustenie prekážky volebného práva pre osoby odsúdené za obzvlášť závažné trestné činy sa do návrhu premietlo na základe zásadných pripomienok Generálnej prokuratúry (GP) SR," uvádza v stanovisku ministerstvo vnútra.
GP podľa rezortu vnútra argumentovala viacerými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva v týchto veciach.
tasr
