BRATISLAVA. Do slovenského právneho poriadku by sa pri najbližšej novelizácii trestných kódexov mohol dostať inštitút finančného vyšetrovania.
Išlo by o včasné a precízne skúmanie majetkových pomerov páchateľov. Orgány činné v trestnom konaní by ho povinne využívali v prípadoch, keď sa predpokladá uloženie trestu prepadnutia majetku.
Odporúča to rezort spravodlivosti v súčinnosti s ministerstvami financií a vnútra v analýze, ktorá smeruje na rokovanie vlády. Nevylučujú možnosť dostať túto novinku do praxe samostatnou novelou Trestného zákona a poriadku.
Úspešné fiktívne prevody
„Súčasná právna úprava Trestného poriadku vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov páchateľov trestných činov nezodpovedá súčasnému vývoju najmä ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti,“ argumentujú autori analýzy z ministerstva spravodlivosti.
Trestný zákon a poriadok síce pozná inštitúty na predchádzanie odlivu majetku páchateľov, ktorí sa takýmto spôsobom snažia zmariť alebo sťažiť možnosť, aby ich potrestali aj prepadnutím majetku. V právnej úprave ale chýba efektívna úprava zisťovania majetkových pomerov páchateľa trestnej činnosti.
Dôsledkom je potom nízka miera využívania týchto trestov, resp. využívania inštitútu zaistenia majetku.
V Trestnom poriadku je v súčasnosti zakotvená povinnosť dokazovať osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia.
Podľa autorov analýzy je ale táto povinnosť nedostatočná – majetkové pomery páchateľa treba podľa nich skúmať náležite a včas. Platí to najmä o páchateľoch závažných majetkových a hospodárskych trestných činov, „u ktorých odborne a časovo náročné vyšetrovanie okolnosti spáchania skutku často bráni vedeniu súbežného a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa, ktoré samo o sebe predstavuje rovnako odborne a časovo náročný proces“.
Orgány činné v trestnom konaní potom len v nízkej miere využívajú procesné inštitúty zaistenia majetku páchateľa, lebo nedisponujú jeho reálnym súpisom. To umožňuje páchateľom úspešne sa zbavovať majetku, aby sa vyhli riziku jeho prepadnutia alebo povinnosti náhrady škody.
Ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku záložným právom či exekúciami, vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a podobne.
„Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania povedie k častejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu inštitútov zaistenia a následne k efektívnejšiemu postihu páchateľov na majetku,“ uviedli autori analýzy.
Návrhov v analýze je viac
Okrem zavedenia inštitútu finančného vyšetrovania sa v materiáli navrhuje aj posilnenie využívania zaistenia majetku.
Okrem toho by sa mali zaviesť nové definície výnosu z trestnej činnosti a majetku a to podľa požiadaviek, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných záväzkov.
Treba aj vyriešiť požiadavky na zaisťovanie majetku tretích strán.