Psychiatrička upozorňuje, že stránky môžu dopomôcť k problémom s jedlom. Dostupné sú zatiaľ ľahko.
BRATISLAVA. Hmotnosť 42 kilogramov pri 169 centimetroch, blikajú čísla nad obrázkom útlych nôh. Pod tým symbol palca nadol, váha vraj nie je dosť nízka. Snom je 35 kíl.
Nasleduje výzva: Ostaň v kľude a nejedz, alebo anglické „be skinny“ opakujúce sa niekoľkokrát pod sebou. „Sušienka, chlieb či jablko nemôžu riadiť tvoj život,“ píše sa na jednej z webových stránok.
Menu ponúka aj rady.
Na víkend s rodičmi si nesmiete zabudnúť pribaliť preháňadlo. Chýbať nesmie ani zrkadielko s dostatočne ostrými hranami. Keď pocítite hlad, máte sa do neho pozrieť. Ak život hoci na chvíľu ovládne jedlo, potrebné je porezať sa a tak potrestať. Keď musíte jesť s rodinou, nablízku je dobré mať vázu, či hlboké vrecko. To preto, aby sa tam dalo jedlo nenápadne vypľuť.
Slová pseudopodpory hovoria: ak z hladovania, zvracania a nadužívania preháňadiel vypadávajú vlasy, či zuby, je to v poriadku. Ste správna pro–ana, alebo pro-mia. Po zadaní týchto pojmov vám ktorýkoľvek vyhľadávač ukáže tisíce nájdených stránok a blogov.
Buď chudá, nabádal do piatku český web. Prevádzkovateľ ho po upozornení zablokoval.
Bez kontroly
Proanorektický a probulimický. Skratky pro-ana a pro-mia charakterizujú väčšinou dospievajúce dievčatá a chlapcov, ktorí tieto poruchy príjmu potravy (PPP) vnímajú ako životný štýl.
V poslednej dekáde vznikajú weby s danou tematikou aj v slovenčine a češtine. Ich obsah je prístupný a zväčša nie sú zapojené do projektov bezpečného internetu.
Ani nastavenie filtra vyhľadávania, ktoré radí spoločnosť Google, mnoho stránok neodfiltruje.
Ak nastavíte na domácom počítači rodičovský zámok, vynaliezavý potomok si potrebné nájde na smartfóne.
Som ana a dospievam
„Anorexia je ochorenie typické najmä pre dospievanie a mladú dospelosť,“ hovorí psychiatrička Natália Dimová, ktorá sa problematike venuje viac ako tridsať rokov.
Dodáva, že vek, v ktorom sa poruchy spúšťajú sa znižuje, do ambulancie prichádzajú stále mladšie deti. „Osemroční nie sú výnimkou a anorexia, či bulímia už dávno nie je len problémom dievčat.“ Približne každý piaty je chlapec.
Väčšinou ide o deti rodičov zameraných na výkon, s nízkym sebahodnotením, športovcov. „Chodím do deviatej triedy a tancujem,“ píše sa na jednej zo stránok spoločnosti Webnode.
Jedálniček dospievajúceho dievčaťa je tu popísaný nasledovne: raňajky nič, na obed vidlička cestovín. Večera desať pohárov čistej vody. Obsah tohto webu patrí stále k tým jemnejším.
Národné centrum zdravotníckych informácií ročne eviduje asi 200 hospitalizácií v súvislosti s anorexiou. Psychiatrička dodáva, že štatistiky nemusia byť úplné. Upozorňuje, že porucha môže prejsť do inej duševnej poruchy, napríklad schizofrénie či mániodepresívnej psychózy. Zriedkavý nie je úplný kolaps a smrť.
Obsah stránok a vplyv komunity, ktorá sa okolo nich vytvára môže podľa Dimovej ochorenie odštartovať a udržiavať. Často ich opakovane navštevujú deti, ktoré sa nevedia zapojiť do kolektívu a chcú niekam zapadnúť.
Počas dospievania sa práve rovesnícka skupina stáva významnejšou, než svet dospelých. „Osobnosti s predispozíciou k poruche sú dôverčivé, vyhľadávajú vodcov a ich rady.“
Odmietanie jedla sa stáva jedinou záľubou a potvrdením kontroly nad sebou a svetom.
Kontrola obsahu
Právnik Martin Strážnický tvrdí, že tieto stránky majú byť regulované, ako príklad uvádza Francúzsko a Izrael, kde ich zakázali. “Vzhľadom na obsah je možné požadovať vymazanie napríklad s poukazom na zákon o elektronickom obchode.“
Zákon umožňuje služby obmedziť, ak ich poskytovateľ porušuje povinnosť chrániť verejné zdravie.
Strážnický dodáva, že za obsah stránky je zodpovedný prevádzkovateľ.
Spoločnosť Webnode cez ktorú stránky tiež vznikli, hovorí, že za obsah nezodpovedá a ponúka len technické riešenie. „Snažíme sa však tvorbu stránok s nevhodným obsahom obmedziť,“ dodáva zástupkyňa Kateřina Forétová.
Zmieňuje zoznam kľúčových slov, na základe ktorých projekty s nevhodným obsahom nepovolia vytvoriť. Čo je na zozname, nekonkretizovala. „Mohlo by to pomôcť spamerom, či iným obísť naše bezpečnostné projekty.“
Firma po upozornení redakciou SME v piatok dva projekty pro–ana, ktoré cez nich vznikli, zablokovala.
Obnoviť ich podľa slov Forétovej nebude možné. „K rozširovaniu databázy nášmu vývojovému tímu pomáhajú aj podnety zvonka.“
Najmä rodina
Ochrana dieťaťa na internete je vo vzdelávaní súčasťou mediálnej výchovy ako prierezovej témy viacerých predmetov. Učitelia preberajú najmä kyberšikanu, sexuálne zneužívanie, či zneužitie údajov.
„Problematika pro-ana je skôr okrajová“, hovorí učiteľka z handlovskej základnej školy Petra Matiašková.
Projekt Zodpovedne vypĺňa dieru vo vzdelávaní detí v úskaliach internetu zatiaľ neformálne. Problematike pro-ana sa venuje napríklad v rozprávke Korunka krásy.
„Zatiaľ sa nám podarilo urobiť prednášky pre 250–tisíc detí,“ hovorí spoluautor projektu Miroslav Drobný.
Žiakov navštevujúcich základné a stredné školy je podľa ministerstva školstva približne 690-tisíc.
Google, Drobný i psychiatrička Dimová sa zhodujú, že internet nie je pôvodcom PPP.
Google sa k otázke, či neplánujú regulovať vyhľadanie takto orientovaných stránok nevyjadril. Rodičom skôr radí nastaviť na počítači filter vyhľadávania a kontrolovať históriu dieťaťom navštívených stránok.
Gabina Weissová: Bulímia a anorexia sú falošné barličky
Poruchy príjmu potravy sa u Gabiny Weissovej (38) rozvinuli v mladosti. Hovorí, že sa za to obdobie nehanbí a berie ho ako neoddeliteľnú súčasť vlastnej cesty. Mrzí ju len, že jej choroba vzala čas, ktorý mohla stráviť s najbližšími. O tom, ako anorexia a bulímia menia psychiku a správanie najprv písala blogy, neskôr vydala knihu. Hovorí, že ju táto skúsenosť zmenila. Ani k lepšej, ani k múdrejšej, ale k inej Gabine.
Kedy sa celý problém s jedlom začal? A kedy ste si uvedomili, že sa skutočne deje niečo vážne? Bol medzi začiatkom problému a jeho uvedomením značný časový rozdiel?
„Problém som mala oveľa skôr, ako sa naplno prejavil. Problém so sebou, so svojím sebahodnotením, s fyzickými a psychickými zmenami , ktoré sa k dospievaniu viažu. Každý večer som si vravela, že od nasledujúceho rána sa začnem stravovať normálne, no už to nešlo. Už som nedokázala normálne raňajkovať, obedovať a večerať, jedlu som sa vyhýbala a mala som z neho strach a výčitky. Tušila som, že to nie je normálne, ale silou vôle som už nedokázala tento stav ovládnuť. Možno som v tom období ešte ani nechcela. Fáza „uvedomenia si“ nastupuje u každého inokedy a z iných dôvodov, u niektorých akoby nenastala nikdy. Akoby krvopotne odmietali, že majú anorexiu, či bulímiu a že potrebujú pomoc. Znie to zvláštne, ale je za tým strach z vyliečenia. Obava, či ešte budú vedieť bez anorexie a bulímie, ktoré sú pre nich falošnou istotou a barličkou normálne existovať. Boja sa, že im ktosi vezme ich dokonalosť.“
Ako ste to maskovali pred okolím?
„Všemožne. Samozrejme, najviac rečami, že sa všetkým moja štíhlosť len zdá, lebo váha je v poriadku, že trénujem akurát, že nebehám príliš, že som už jedla, alebo že budem jesť neskôr, schovávala som jedlo kde sa dalo, klamala rodičov, priateľky. Nosila som voľné oblečenie.“
Myslíte, že návody na pro-ana stránkach môžu byť spúšťačom takéhoto problému, alebo ho môžu upevniť, ak už existuje?
„Jedno, i druhé. Človek, ktorý na takéto stránky zavíta, hľadá niečo konkrétne. Najčastejšie uistenie, že jeho správanie je akceptovateľné, či obdivované. Na návody, ako vybabrať s jedlom sú tu pochvalné komenty. Bohužiaľ, najčastejšie od tých, čo anorexiou a bulímiou už trpia. V tejto zvláštnej komunite sú očakávaní a prijímaní len tí, ktorí „rozumejú“ a sú na tom tak isto. Ťažko je odolať volaniu tých, ktoré sú v tomto probléme dávno „doma“ a ľahko je do toho spadnúť tým, ktorí už balansujú na hrane medzi zdravím a chorobou.“
Aká bola cesta z choroby von?
„Koľko ciest k chorobe existuje, toľko ich vedie von. Každá je však dláždená nesmiernym úsilím. Nejde to na prvý krát a ani zo dňa na deň. Vyliečenie chce svoj čas, platí sa slzami, aj otváraním starých rán. Moja cesta „von“ tiež nebola priamočiara, veľakrát som sa vrátila k starých rituálom a pochybovala, či to vôbec dokážem. Trvalo to dlho, nedá sa to zrátať, je to skôr o pocite. Z pochybností sa postupne rodila sebadôvera a dnes cítim presvedčenie, že problémy môžem riešiť aj iným spôsobom a k tomu starému sa vrátiť nehodlám, lebo je to naozaj život o ničom.“
Čo by si mali všímať rodičia, učitelia v škole?
„Každá náhla zmena v správaní signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Učiteľ si môže všimnúť náhlu uzavretosť do seba, podráždenosť, zhoršenie prospechu. Vnímavý rodič určite zaeviduje zmenený postoj k jedlu, počítanie kalorických tabuliek, vyjednávanie, snahu o príliš zdravé stravovanie a prílišné cvičenie. Myslím, že ideálna spolupráca učiteľ - rodič by mohla dieťa doviesť do ambulancie odborníka v stave, keď sa s ním ešte dá veľmi pekne pracovať a ochorenie nie je v rozvinutom štádiu.“
Beata
Balogová
