V utorok zomrel vo veku 89 rokov.
„Silvo, za čo dnes prosíš?“ Spýtali sa nedávno Silvestra Krčméryho počas jedného z večerov, keď sa v jeho byte zišli na modlitby ľudia, ktorí by mu mohli byť vnukmi. Alebo aj pravnukmi.
„Aby som bol lepším,“ odpovedal krátko, už sa mu ťažko rozprávalo.
Za rok sa pri jeho posteli vystriedalo niekoľko stoviek ľudí, ktorých ani nepoznal. Pre nich a tisíce ďalších zostane legendou. Jeho úmrtie je dobrý dôvod vysvetliť prečo.
Silvester Krčméry sa s mladými stretával pri modlitbách.
Jeho princíp
Krčméry
absolvent medicíny (1948),
prvé krátke zatknutie a zadržanie Štátnou bezpečnosťou za založenie tajnej cirkvi už v roku 1946,
opäť ho za aktivitu v podzemnej cirkvi zatkli v roku 1951, trýznili ho, odsedel si 13 rokov,
po prepustení ako lekár pôsobil v Podunajských Biskupiciach,
v roku 1966 založil vysoko〜školský krúžok tajnej cirkvi a venoval sa evanjelizácii vysokoškolákov,
koncom sedemdesiatych rokov už existovala tajná cirkev ako organizovaná sieť po celom Slovensku,
stál aj pri organizovaní sviečkovej manifestácie v roku 1988 a veľkých pútí osemdesiatych rokov v Šaštíne, vo Velehrade a v Nitre,
v roku 1991 udelil Krčmérymu pápež Ján Pavol II. Rad sv. Silvestra.
Silvester Krčméry (89) bol jeden z najaktívnejších odporcov proti totalitám, akých Slovensko malo. No jeho hlavná motivácia nebola politická.
Neprotestoval proti komunizmu z dôvodu, že sme boli odrezaní od Západu, že štát neumožňoval slobodne podnikať či študovať v zahraničí alebo preto, že vláda nevzišla z volieb. Alebo študovať vôbec.
Logika jeho konania vychádzala z jeho viery. Veril, že Boh miluje ľudí a očakáva, že sa rovnako budú správať aj oni. Voči nemu i voči sebe navzájom. Akýkoľvek režim, ktorý sa snažil potláčať túto logiku, preto považoval za nesprávny.
Veril, že ak režim potláča tento princíp, začne potláčať aj princípy ľudskosti. Preto sa ako mladý v povstaní angažoval proti režimu vojnového štátu a skoro celý zvyšok života bojoval proti komunizmu.
Keď ho mučili a vypočúvali, opakovane im túto logiku vysvetľoval. A potom aj sudcom a prokurátorom, v rámci svojich obhajobných rečí. Vrátane známeho výroku: „Vy máte síce v rukách moc, ale my máme pravdu.“
Keď neskôr režim padol, nehovoril, že tí ľudia by si zaslúžili povraz, guľku alebo basu. Pretože on nebojoval proti konkrétnym ľuďom, ale proti útoku na spomínaný princíp.
Živel
Krčméry vyštudoval medicínu v Bratislave, Prahe a Paríži. V tých časoch sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí ho inšpirovali charizmou i schopnosťami. Spomenúť treba najmä chorvátskeho jezuitu Tomislava Kolakoviča. Ten študentov varoval pred príchodom komunizmu a učil ich pravidlám fungovania komunít v ilegalite.
Do problémov s mocenským aparátom sa Silvester Krčméry nedostal preto, že by aktívne organizoval politický protikomunistický odboj, ale za náboženskú činnosť. Slovníkom vtedajšej justície išlo o protištátne aktivity.
Ako nebezpečný živel bol prvý raz zatknutý a vyšetrovaný už v roku 1946. Keďže v tejto práci pokračoval, celé sa to zopakovalo o päť rokov neskôr, no už s výrazne odlišnými dôsledkami.
Po trojročnej vyšetrovacej väzbe, kde prišiel k viacerým nenáhodným úrazom a zlomeninám, ho odsúdili na trinásť rokov väzenia.
Zažil si tam všetko, o čom rozprávali aj politickí disidenti. Mučenie fyzickými útokmi, odopieranie spánku, pobyty na samotkách či v špeciálnych celách, kde bol niekoľko dní zavretý v klietke s takými rozmermi, aby sa nemohol posadiť a celé dni bez stravy.
„Niekedy sme skôr privítali, keď nás bili alebo iným spôsobom mučili, ako keď bol pokoj, no bol človek zavretý na izolácii,“ spomínal neskôr. On v nej sedel za používanie morzeovky medzi väzňami.
Keď totiž prechádzal väzeniami, zisťoval, že je v nich dosť jeho známych alebo ľudí, s ktorými mal spoločných známych. A že sú tam z rovnakých dôvodov ako on. Keďže voľne sa stretávať nemohli, informácie si odovzdávali Morseovou abecedou – vyklopkávaním písmen na mreže či vodovodnú inštaláciu.
S takýmto personálnym obsadením väzenských ciel vznikali nové siete, ktorými väzni prichádzali k informáciám, podporovali sa, či sa spolu modlili.
Po promócii.
Podzemie
Jeho najbližším spoločníkom bol rovesník kňaz Vladimír Jukl, s ktorým sa poznal zo študentských čias. Jukl zomrel minulý rok v máji. Ich osud bol v obrysoch podobný.
Obaja strávili dlhé roky vo väzení za náboženskú aktivitu. Keď ich v šesťdesiatych rokoch prepustili, dali sa do budovania podzemných, teda utajených štruktúr. Išlo o malé skupiny ľudí, ktoré sa stretávali tajne, pretože už samotné stretávanie sa nábožensky zmýšľajúcich ľudí sa považovalo za nelegálne.
Postupne vznikla celá sieť takýchto buniek, nielen vďaka aktivite Jukla a Krčméryho, ale aj ďalších podobne angažovaných ľudí.
Iba postupne sa odkrývalo, koľko takých skupín naozaj je a začali sa prepájať. Okrem spoločných modlitieb prekladali a rozmnožovali knihy samizdaty, časopisy, nahrávali príbehy, zamyslenia, básne či rozprávky na magnetofónové záznamy a distribuovali si ich medzi sebou. Alebo sa jednoducho stretávali na bytoch, alebo v chatách.
Zároveň fungovali ako podpora pre štátom perzekvovaných ľudí a ich rodiny či pre kňazov, čo boli vysvätení tajne, alebo im bol odňatý štátny súhlas na verejné pôsobenie.
Ľudia z týchto kruhov tiež pôsobili ako styčné body pre slobodné vysielače zo zahraničia, ktoré informovali o aktivitách režimu. Vďaka tomu mohli západné diplomacie vytvárať informovaný tlak na režim a žiadať prepustenie politických väzňov či spravodlivé procesy.
S pápežom Jánom Pavlom II.
Tajné a masové
V týchto skupinách, spoločenstvách ľudia žili paralelný, z ich pohľadu ten skutočný život. Bolo to pokojné, tajné, ale masové hnutie odporu.
Aj vďaka tejto neformálnej organizovanosti sa zúčastnilo na sviečkovej demonštrácii rok a pol pred pádom komunizmu viac ľudí, ako počas nedávnych protigorilích protestov. No bez akejkoľvek možnosti verejnej propagácie tejto akcie.
Občas čelili niektorí z nich raziám a vypočúvaniam, no keďže jednotlivé bunky neboli závislé od nijakého organizačného centra, boli ťažko potlačiteľné.
Krčméry a Jukl patrili k najaktívnejším postavám týchto podzemných štruktúr. Preto, hoci sa neobjavovali v médiách ani v učebniciach, priamo či sprostredkovane ich na celom Slovensku poznajú desaťtisíce ľudí.
Pápež ocenil prácu Silvestra Krčméryho:
Kliknutím obrázok zväčšíte

Beata
Balogová
