BRATISLAVA. Problémy s neprispôsobivými poslancami by mohla riešiť Parlamentná stráž. Predseda Národnej rady Pavol Paška (Smer) ju navrhuje zriadiť v novele rokovacieho poriadku.
O svojej iniciatíve hovoril vo štvrtok so zástupcami ostatných parlamentných strán.
Dohodli sa, že o novele, ktorá je v druhom čítaní, zatiaľ plénum rokovať nebude, počká sa na návrhy opozície. Parlamentné strany majú o riešeniach hovoriť opäť na budúci týždeň.
Parlamentná stráž by mohla vyviesť poslanca, ktorý narúša priebeh rokovania alebo bude prekračovať hranice slušnosti a neuposlúchne príkaz predsedu snemovne, aby opustil rokovaciu sálu.
"Inšpirovali sme sa českým modelom. Verím, že tento inštitút nebude musieť nikto nikdy využiť," vyhlásil Paška.
Predseda parlamentu zároveň konštatoval, že inštitút parlamentnej stráže nie je ničím neobvyklým, funguje napríklad aj v Európskom parlamente v Bruseli alebo susednom Česku.
Po novom chce Paška pokuty aj interpelácie
Vládny Smer tak reaguje na fyzický útok nezaradeného poslanca Alojza Hlinu voči poslancovi Smeru Antonovi Martvoňovi, terajšia legislatíva totiž s podobným konaním nepočítala.
Rokovací poriadok by mal po novom riešiť aj pokuty za fyzické útoky na poslanca v rokovacej sále. Dnes nie sú možnosti na sankcionovanie.
Paška navrhuje, aby v prípade, že mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní uzná útočníka vinným, udelí mu pokutu vo výške mesačného platu.
Zmeny v rokovacom poriadku by sa mali dotknúť aj účasti členov vlády na rokovaní o interpeláciách, teda písomných otázkach na členov vlády.
"Špecifikujeme kto a za akých okolností sa musí zúčastniť na rokovaní o interpeláciách a ako sa tento bod môže na návrh predsedu prerokovať," priblížil Paška.
Podľa jeho návrhu by mali byť povinní zúčastniť sa na rokovaní o interpeláciách len tí členovia vlády, ktorých písomne oznámi predsedovi parlamentu premiér.
Paška by chcel vyriešiť aj problémy so späťvzatím návrhov zákonov.
"Zavádzame mechanizmus, ktorý korešponduje s lehotami šiestich mesiacov, čo je dnes jednak norma a aj nález ústavnoprávneho výboru. Dúfam, že to nebude obmedzovať poslaneckú iniciatívu," konštatoval.
Ak by jeho návrh prešiel a navrhovateľ by stiahol svoj návrh ešte pred hlasovaním, opäť by ho mohol predložiť do parlamentu až o pol roka. Skôr by to išlo, len ak by to parlament výslovne odsúhlasil.
Žitňanská vidí mocenské nástroje
Podľa Lucie Žitňanskej z SDKÚ Paška nezvláda vedenie parlamentu, a preto sa uchyľuje k mocenským nástrojom ako je parlamentná stráž.
Odmieta tiež zmeny ohľadom účasti členov vlády na rokovaní o interpeláciách.
"Je neprijateľné, aby sa na interpeláciách za vládu zúčastnili tí ministri, ktorých určí premiér," vyhlásila Žitňanská, podľa ktorej je to úplné otočenie vzťahu poslancov a vlády.
"Uznávam, že možno sa nie vždy chce ministrom prísť do parlamentu a sedieť na interpeláciách, ale je to ich povinnosť, majú tam byť," zdôraznila.
Žitňanskej sa nepozdáva ani riešenie, ktoré má zabrániť svojvoľnému sťahovaniu návrhov zákonov tesne pred hlasovaním a ich opätovnému predkladaniu na nasledujúcu schôdzu.
"Ak nie je iná možnosť, aj obštrukcia patrí k štandardnému parlamentnému nástroju," pripomenula exministerka spravodlivosti.
Namiesto takýchto riešení by radšej prijala diskusiu o tom, ako zabezpečiť, aby parlamentná Hodina otázok mala zmysel.
"Napríklad, aby prvá otázka na premiéra vždy musela byť od opozičného poslanca."
