Zákonom o zahraničných Maďaroch sa má predísť imigrácii do Maďarska
Paríž 20. júna (TASR) - Cieľom zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý parlament v Budapešti schválil v utorok, je predísť imigrácii občanov maďarskej národnosti zo susedných štátov do Maďarska, píše v dnešnom čísle francúzsky denník Libération.
Keď po prvých slobodných voľbách v Maďarsku v roku 1990 József Antall vyhlásil, že je predsedom vlády "15 miliónov Maďarov", čím do obyvateľstva zahrnul aj maďarské menšiny, vyvolal hnev v susedných krajinách. Antallovo vyhlásenie tam oživilo spektrum "maďarského iredentizmu". Od podpísania Trianonskej zmluvy z roku 1920, v dôsledku ktorej Maďarsko stratilo dve tretiny územia, časť maďarského obyvateľstva žije mimo hraníc Maďarska. "Stratené územia" boli vždy determinujúcim faktorom maďarskej politiky, uvádza Libération.
Zákon o Maďaroch žijúcich v zahraničí, ktorý schválil parlament v Budapešti veľkou väčšinou hlasov, vyvolal kritiku Slovenska a Rumunska. Tón kritiky už nie je natoľko štipľavý, uvádza denník. Kým Bukurešť pokladá zmienený zákon za nespravodlivý a diskriminačný, Bratislava sa obmedzila na formálne protesty, konštatuje Libération.
Francúzske noviny ďalej popisujú, čo schválený zákon Maďarom, žijúcim v zahraničí, umožňuje: zľavy na cestovné v Maďarsku a štipendiá študentom, ktorí ostanú študovať na vysokých školách na Slovensku a v Rumunsku, zahraniční Maďari na individuálne podanú žiadosť dostanú "identifikačné karty".
V ďalšej časti zákon formalizuje už poskytované výhody, ako napríklad štipendiá alebo výnimočné príspevky na lekársku starostlivosť v Maďarsku. Uplatnenie zákona bude krajinu stáť 20 miliárd forintov ročne.
Budapešť sa chce touto politikou vyhnúť vlne imigrácii príslušníkov maďarských menšín pred vstupom Maďarska do Európskej únie, ktorý sa predpokladá okolo roku 2004. Cieľom je aj zamedziť prácu na čierno. Každý rok tisíce Maďarov z Rumunska prichádzajú do Maďarska pracovať najmä do rezortu stavebníctva. Ich zamestnávatelia sa ale neponáhľajú s ich prihlásením na úradoch a vyplácaním sociálnych dávok. Okrem týchto cieľov, "maďarský štát spláca svoj morálny dlh k maďarským menšinám", cituje denník politického štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha, ktorý dodal, že "zákon chce posilniť národnú identitu aj mimo hraníc krajiny".
Európska komisia vyjadrila svoje výhrady, keď zdôraznila, že dohody, ktoré podpísalo Maďarsko so Slovenskom a Rumunskom, obsahovali nediskriminačné klauzuly. Okrem toho sa Brusel nazdáva, že keď napríklad Rumunsko vstúpi do EÚ, zákon bude diskriminačný k obyvateľom EÚ.
Téma Maďarov žijúcich v zahraničí je približne rok pred parlamentnými voľbami v Maďarsku viac predmetom vnútornej politiky ako integrácia do EÚ, uzatvára Libération.
EP: Slovensko musí dobré úmysly premeniť na konkrétne činy
Brusel 20. júna (TASR) - Slovensko má výrazné štrukturálne slabosti v oblastiach ako finančná kontrola, poľnohospodárstvo, životné prostredie a spravodlivosť a vnútro. Pri riešení problémov menšín a boji proti korupcii naďalej existuje priepasť medzi dobrými zámermi a konkrétnymi krokmi. Obavy vyvoláva predpokladaný deficit verejných financií na rok 2001. Vyplýva to z návrhu pravidelnej rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) o pokroku SR na ceste do Európskej únie.
Dokument, ktorého autorom je spravodajca EP pre SR Jan Marinus Wiersma, upozorňuje aj na potrebu urýchlene uskutočniť reformu verejnej správy a štátnej služby. Žiada Slovensko, aby urýchlilo prípravy na uzavretie reaktorov 1 a 2 v bloku V1 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a aktívne pokračovalo v modernizácii elektrárne v Mochovciach.
Návrh rezolúcie ďalej vyzýva Bratislavu, aby urýchlila zosúladenie legislatívy v oblasti poľnohospodárstva, najmä čo sa týka implementačných kapacít vo veterinárnej a fytosanitárnej oblasti, ako aj v životnom prostredí, osobitne v oblasti vody, odpadov, ochrany prírody a priemyselného znečistenia.
Už tradične hodnotenie Slovenska zo strany EÚ konštatuje rozpor medzi dobre formulovanými stratégiami a ich skutočnou realizáciou.
"Vítame pokrok vo vývoji národných prístupov k problémom menšín. Zaznamenávame však medzeru medzi formuláciou politík a ich implementáciou na miestnej úrovni. Vyzývame preto najmä miestne samosprávy, aby implementovali politiky zamerané na zlepšenie životných podmienok Rómov, ukončenie ich diskriminácie a zvýšenie ich zastúpenia v systéme vyššieho vzdelania," píše sa v návrhu, ktorý v prvom čítaní prerokoval zahraničný výbor EP.
Dokument berie na vedomie pokrok v boji proti korupcii a kriminalite, ale vyzýva SR, aby "urýchlene svoje úmysly premenila na konkrétne kroky s cieľom zlepšiť inak nedostatočný výsledok" v tejto oblasti.
Všíma si aj nedávnu aféru okolo možného zneužitia prostriedkov z predvstupovej pomoci EÚ na úrade vlády. Víta, že slovenské úrady prijali v tejto súvislosti urýchlené kroky a očakáva ich plnú spoluprácu s úradom EÚ na boj proti podvodom – Európskym antidefraudačným úradom (OLAF).
Návrh rezolúcie chváli výsledky makroekonomickej stabilizácie, podľa sprievodného vysvetľujúceho textu však predpokladaný deficit verejných financií na rok 2001 v hodnote 5,9 percenta "vyvoláva obavy" a je vysoko nad cieľovou hodnotou 2,5 percenta uvedenou v spoločnom ekonomickom hodnotení SR a EÚ.
"Navyše neboli uskutočnené žiadne zásadné štrukturálne reformy zdravotného a dôchodkového systému. Prekročenie rozpočtu je o to viac alarmujúce, že vo volebnom roku 2002 nemožno očakávať žiadne radikálne opatrenia na zníženie výdavkov," píše sa v sprievodnom materiáli k návrhu rezolúcie.
Dokument ďalej víta, že Slovensko môže byť považované za fungujúcu trhovú ekonomiku a potvrdzuje, že by malo byť schopné čeliť konkurenčným tlakom na trhu EÚ v strednodobom časovom horizonte, ak plne realizuje program štrukturálnych reforiem. Oceňuje tiež pokračujúcu privatizáciu štátnych podnikov a bánk.
"Hoci rýchlosť reforiem na Slovensku stratila niečo zo svojho tempa, čiastočne kvôli rozporom vo vládnej koalícii, vláda bola schopná dosiahnuť kompromis v najdôležitejších oblastiach...To ukazuje výraznú politickú vôľu súčasnej vlády zachovať terajšie smerovanie Slovenska, aby sa jeho integrácia do EÚ stala nezvratnou," napísal v sprievodnom texte k rezolúcii jej autor Jan Marinus Wiersma.
Táto skutočnosť je podľa neho o to významnejšia, že bežnou súčasťou slovenskej politickej scény je napríklad zakladanie nových strán v rámci koalície a kontraproduktívne aktivity opozície ako napríklad organizovanie referenda o predčasných voľbách.
Návrh nezáväznej rezolúcie by mal zahraničný výbor EP schváliť ešte pred augustovými parlamentnými prázdninami, na plenárnom zasadnutí budú o ňom poslanci hlasovať v septembri.
Balassiho cena zo Salgótarjánu pre podpredsedníčku CSS Etelku Rybovú
Budapešť 20. júna (TASR) - Podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Maďarsku Etelka Rybová sa v uplynulých dňoch stala jednou z laureátok Balassiho ceny, ktorú udeľuje od roku 1995 župná knižnica a župná organizácia Spolku maďarských knihovníkov v Salgótarjáne.
Cenu tradične udeľujú trom osobám vždy v deň odovzdania Balassiho župnej knižnice do prevádzky. Zámerom iniciátorov bolo oceniť knihovníkov pomáhajúcich rozvoju knižníc v osadách Novohradskej župy a príkladne spolupracujú so spomínanou župnou knižnicou.
Riaditeľka župnej knižnice Anna Oroszová-Katonaová v príhovore na slávnostnom akte vysoko ocenila nezištnú pomoc Etelky Rybovej, ktorá od začiatku pôsobenia na národnostnom poli už ako novinárka pravidelne organizovala po celej župe ankety Ľudových novín a stretnutia so slovenskými básnikmi a spisovateľmi žijúcimi v Maďarsku. Ako mladá profesorka-novinárka sa zapojila aj do organizovania čitateľských táborov pre slovenských školákov z celej krajiny.
V Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe vystavujú detskí výtvarní umelci
Budapešť 20. júna (TASR) - Takmer 150 kresieb talentovaných žiakov základných škôl z Maďarska a SR, ako aj Rumunska a Ukrajiny tvorí expozíciu, ktorú na pôde Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe otvorila minulý týždeň poslankyňa budapeštianskeho zákonodarného zboru slovenskej národnosti, niekdajšia predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Mária Jakabová-Šingeľová.
Diela malých výtvarných umelcov štyroch krajín znázorňujú predovšetkým každodenné "problémy" mládeže, život v školských laviciach, využívanie voľného času, ale aj prírodné krásy.
Štatút zahraničného Maďara nedostanú všetci Maďari
Frankfurt 20. júna (TASR) - V maďarskom parlamente sa v utorok hovorilo o 80-ročnej historickej krivde, spôsobenej Trianonskou dohodou, ale aj o prosperujúcom maďarskom hospodárstve a potrebe nových pracovných síl, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Po prvej svetovej vojne a následnom rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie prišlo v júni 1920 na základe dohôd víťazných mocností k novej úprave maďarských hraníc. Trianon sa stal historickým obratom a zároveň traumou maďarských dejín 20. storočia, keďže Maďarsko prišlo razom o dve tretiny svojho územia a o dobrú polovicu svojho multietnického obyvateľstva.
Okrem toho sa každý tretí Maďar ocitol za hranicami svojej vlasti bez toho, aby sa bol čo i len pohol zo svojho miesta, poznamenáva FAZ. Za podmienok stanovených v Trianone žijú Maďari v Karpatskej kotline doteraz a bolesť z rozdelenia prekonajú až vtedy, keď sa krajiny regiónu stanú súčasťou Európskej únie a budú žiť v jednotnom politickom a hospodárskom priestore. Cesta k tomuto cieľu je však ešte dlhá a okrem toho rastie odstup prosperujúceho Maďarska od vojnou a krízami zmietaného Srbska. Aj to boli dôvody, kvôli ktorým sa vláda v Budapešti rozhodla "urobiť niečo" pre príslušníkov maďarskej menšiny v zahraničí, sumarizuje názory oficiálnych maďarských predstaviteľov FAZ.
Najviac zahraničných Maďarov (1,6 milióna) žije v rumunskom Sedmohradsku, nasleduje Slovensko (600.000), severosrbská provincia Vojvodina (340.000), Ukrajina (160.000), Chorvátsko (22.000), Slovinsko (8000) a rakúsky Burgenland s 20.000 občanmi maďarskej národnosti, píše FAZ a pripomína, že výhody štatútu zahraničného Maďara, zakotvené v novom právnom predpise nebudú môcť využiť práve posledne menovaní.
Maďarskí zákonodarcovia totiž usúdili, že ich krajania žijúci v Rakúsku, sú väčšinou emigranti a po hospodárskej stránke sa majú oveľa lepšie, ako občania samotného Maďarska. Proti takýmto názorom už protestoval Zväz burgenlandských Maďarov, v Budapešti sa však neobjavujú nijaké náznaky toho, že by sa toto rozhodnutie mohlo ešte zmeniť, konštatuje FAZ.
Na novoprijatý zákon reagovalo kriticky v prvom rade Rumunsko a Slovensko, všíma si nemecký denník. V Bukurešti a Bratislave zhodne skonštatovali, že zákon diskriminuje príslušníkov štátotvorných národov v susedných krajinách. Oficiálna Budapešť naproti tomu tvrdí, že princíp pozitívnej diskriminácie menšín je úplne v súlade so základnými celoeurópskymi predpismi. Okrem toho Bratislava už roky podporuje slovenskú menšinu v Maďarsku a takisto Rumunsko sa netají tým, že poskytuje celý rad výhod Rumunom, žijúcim v Moldavsku.
O práve na udelenie štatútu zahraničného Maďara budú rozhodovať komisie, zložené zo zástupcov miestnych maďarských spolkov, pričom dôležitou podmienkou bude rozsah znalosti maďarčiny a stupeň spojitosti s maďarskou kultúrou. Problémom však zostáva, že pri takomto systéme môže prísť ľahko ku "kúpeným" rozhodnutiam. Na túto skutočnosť upozornila maďarská liberálna opozícia, ktorá hlasovala proti zákonu o štatúte zahraničného Maďara. Maďarskí liberáli však pochybujú v prvom rade o tom, že osobitné zaobchádzanie s Maďarmi v susedných krajinách naozaj ovplyvní negatívne ich úmysel presídliť sa zo svojich chudobnejších rodných krajín do prosperujúcej pôvodnej vlasti, uzatvára nemecký denník.
Do Rakúska sa zo SR pokúšalo dostať 45 ilegálnych utečencov z Afganistanu
Gänserndorf 20. júna (TASR) – Ďalších 45 ilegálnych utečencov sa dnes ráno pokúšalo dostať cez slovensko-rakúsku zelenú hranicu na územie Rakúskej republiky. Všetci ilegálni prisťahovalci sú pôvodom z Afganistanu a do Rakúska smerovali rozdelení do dvoch skupín.
Prvú 22-člennú skupinu zadržali asistenční vojaci rakúskej armády (Bundesheer) a príslušníci pohraničnej polície v lokalite Marcheggu. Ďalších 23 osôb zadržali v oblasti Drösingu.
Utečenci sa dostali na územie Rakúska cez rieku Moravu pravdepodobne na gumových člnoch. Prevádzačov sa ani v tomto prípade nepodarilo zadržať.
Na úseku Dunaja v oblasti Malého Žitného ostrova vyhlásili pohotovosť
Györ 20. júna (TASR) - Protipovodňovú pohotovosť prvého stupňa vyhlásilo dnes Severomaďarské vodohospodárske riaditeľstvo na úseku Dunaja medzi obcami Rajka a Vének v oblasti Malého Žitného ostrova.
Podľa maďarských odborníkov si toto opatrenie vynútilo zvýšenie hladiny európskeho veľtoku v dôsledku zrážok na jeho hornom úseku. Dnes v skorých ranných hodinách registrovali rýchly vzostup hladiny rieky aj na spomínanom úseku v prihraničí so Slovenskom na severe Maďarskej republiky.
Prognóza rakúskych meteorológov hovorí o predpokladanom postupe zrážkového frontu smerom na Východ, čo by znamenalo, že po dnešnej kulminácii Dunaja na jeho rakúskom území sa výrazného zhoršenia situácie v blízkej budúcnosti netreba obávať.
Viceprezident EP: Východo- a stredoeurópske štáty nie sú pripravené na vstup
Passau 20. júna (TASR) – Podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Gerhard Schmid sa dnes skepticky vyjadril k nadchádzajúcemu plánovanému rozšíreniu Európskej únie. Východo- a stredoeurópske štáty nie sú podľa jeho slov doteraz pripravené na vstup do EÚ a únia je ďaleko od pripravenosti rozšíriť sa o ďalšie štáty.
Schmid, ktorý je poslancom za vládnucu Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD), sa v rozhovore pre štvrtkové vydanie rakúskeho denníka Passauer Neuen Presse dištancoval od názoru spolkovej vlády na rozšírenie. Zároveň varoval pred veľkou eufóriou vo vzťahu k nadchádzajúcemu rozšíreniu EÚ. "Hnevá ma, že sú menované konkrétne termíny rozšírenia," dodal. Podľa jeho názoru by nemala únia podľahnúť tlaku kandidátskych štátov.
"Či Estónsko, Slovinsko, Česko, Maďarsko, či dokonca Poľsko nie sú tak ďaleko, aby mohli vstúpiť do únie. Rozšírená kandidátska skupina so Slovenskom, Rumunskom a Bulharskom ešte dlho nebude pripravená," zdôraznil ďalej podpredseda EP. Podľa jeho vyjadrenia pre rakúsky denník musí byť rozšírenie "solídne a bezpečne naplánované". "Teraz ešte nie je ten správny čas a rok 2003 alebo 2004 pokladám za príliš skoro," dodal Schmid.
Turisti sa musia preukázať pri vstupe do Rakúska sumou minimálne 500 šilingov
Viedeň 20. júna (TASR) – Sumou minimálne 500 šilingov na deň a osobu sa musia preukázať slovenskí a iní zahraniční turisti pri vstupe do Rakúska v takom prípade, že ich na to vyzvú rakúske pohraničné orgány. Rakúsky Zákon o pobyte cudzincov z roku 1997 na rozdiel od slovenského zákona expresne nestanovuje minimálnu sumu, ide však o nepísané nariadenie a zvyklosť pohraničnej polície.
Slováci sú teda povinní dokladovať svoje prostriedky, ktorými budú hradiť náklady na pobyt v alpskej republike. V prípade, že nemajú potrebnú sumu, môžu byť sankcionovaní a to nepustením na územie Rakúska, záznamom o nepustení do pasu a dokonca aj udelením zákazu vstupu na dlhšie obdobie. Pre TASR to dnes uviedla konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Viedni Hanna Kováčová. Zákon platný v SR na rozdiel od rakúskeho určuje minimálnu sumu na deň a osobu – v prípade dospelého 15 dolárov na deň a v prípade dieťaťa 7,5 dolára na deň.
Príslušníci rakúskej cudzineckej polície by mali akceptovať platobné karty VISA, Mastercard a iné, keď sa na účte nachádza minimálne povinná čiastka. V prípade, že slovenskému turistovi bol udelený zákaz vstup na dlhšie, napríklad ročné obdobie a cíti sa byť poškodený, mal by podľa slov konzulky podať opravný prostriedok na príslušný orgán, ktorý zákaz udelil.
Okrem toho môže informovať aj konzulárne oddelenie slovenského veľvyslanectva v Rakúsku, ktoré žiadosť postúpi na preskúmanie spolkovému ministerstvu zahraničných vecí. Konzulka ďalej zdôraznila, že paragraf 59 spomenutého zákona upravuje aj ďalšie konkrétnosti, na základe ktorých môže byť slovenskému občanovi znemožnený vstup na územie Rakúskej republiky, keď ide o pochybnosť identity cestujúceho – poškodený pas, neplatný pas, podozrenie z falšovania pasu, manipulácia s fotografiou a iné. Dôvodom môže byť aj podozrenie, že ide vykonávať do Rakúska nelegálnu prácu, na čo niekedy rakúskym pohraničným orgánom stačia zabudnuté montérky a pracovné náradie v aute.
Slovenskí a iní turisti podľa vyjadrenia veliteľstva pohraničnej polície na hraničnom priechode v Bergu pre TASR sa musia preukázať čiastkou minimálne 500 šilingov na deň a osobu. V prípade, že ju nemajú, budú vrátení naspäť na Slovensko s príslušnou pečiatkou nepovolenia vstupu, ktorá platí jeden rok od dňa udelenia. Rakúski pohraničníci by mali podľa tohto zdroja akceptovať platobné karty a to, že by neboli akceptované v konkrétnom prípade, nie je veliteľstvu známe. Suma je nariadením a zvyklosťou rakúskej polície, nie je stanovená v zákone, ale ide o minimum financií potrebných pre existenciu v Rakúsku, či už napríklad na stravu, ubytovanie, benzín a podobne.
J. Chlebo rokoval vo viedenskej úradovni OSN
Viedeň 20. júna (TASR) - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo pokračoval dnes v pracovnej návšteve viedenskej úradovne OSN. So zástupcom Výkonného riaditeľa Úradu OSN pre kontrolu drog a prevenciu kriminality Francisom Maertensom rokoval predovšetkým o ďalšej spolupráci tejto významnej organizácie OSN so Slovenskom a budúcej činnosti jej regionálnej pobočky so sídlom v Bratislave.
S výkonným tajomníkom Prípravného výboru Organizácie pre úplný zákaz jadrových skúšok Wolfgangom Hoffmannom rokoval J. Chlebo o konkrétnych projektoch spolupráce, vrátane pripravovaného seizmologického technického experimentu na území Slovenska v októbri tohto roka.
Na záver pobytu vo Viedni sa J. Chlebo stretol so zástupcom generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Wernerom Burkartom, ktorého informoval o rozvoji jadrovej energetiky v SR. Osobitne zdôraznil prioritnú pozornosť vlády SR prehlbovaniu bezpečnosti jadrovoenergetických zariadení v SR. W. Burkart prijal pozvanie na návštevu SR.
TASR o tom informoval Tlačový a komunikačný odbor MZV SR.
U.S.Steel lákal v Belgicku investorov na východné Slovensko
Brusel 20. júna (TASR) - Informovať podnikateľov z Belgicka a okolitých krajín o možnostiach investovania na východnom Slovensku bolo cieľom investičnej konferencie, ktorá sa dnes konala v Bruseli.
Podujatie "Východné Slovensko - investičný cieľ" zorganizovalo Centrum ekonomického rozvoja (EDC) spoločnosti U.S. Steel Košice v spolupráci so slovenskou agentúrou pre zahraničné investície a rozvoj obchodu SARIO.
Ako TASR povedal výkonný riaditeľ EDC Juraj Augustín, cieľom konferencie bolo podporiť prílev priamych zahraničných investícií do regiónu východného Slovenska, čo je v súlade s dohodu U.S. Steel a vlády SR. Okrem Bruselu sa podobné konferencie uskutočnia tento rok aj v Berlíne, Osle alebo Štokholme a Londýne.
Prednášajúci, medzi ktorými boli prezident U.S. Steel John Goodish, bývalý šéf VSŽ Košice Gabriel Eichler, bývalý americký veľvyslanec na Slovensku Ralph Johnson a predstavitelia niekoľkých firiem už pôsobiacich na východnom Slovensku, informovali o výhodách a príležitostiach, ktoré ponúka východoslovenský región, ale otvorene hovorili aj o problémoch, s ktorými sa tam stretli.
Prezident U.S. Steel si pochvaľoval výborný prístup z východného Slovenska na rozmáhajúce sa nové trhy východnej Európy, ako aj vysokokvalifikovanú a pomerne lacnú pracovnú silu. Bývalý americký veľvyslanec pozvaných podnikateľov ubezpečoval, že Slovensko je krajinou, ktorá už čoskoro bude členom NATO a Európskej únie.
Poradca slovenského premiéra a šéf agentúry SARIO Alan Sitár konštatoval, že hoci investovanie na Slovensku môže byť zložité a môže vyžadovať istú dávku trpezlivosti, v každom prípade sa oplatí.
Organizátorov pyramídovej hry z ČR a SR čaká súd
Praha 20. júna (TASR) - Štyroch hlavných organizátorov pyramídovej hry Astran z ČR a zo Slovenska čaká súd. Štátne zastupiteľstvo v Olomouci dnes obžalovalo z podvodov a daňových únikov štyroch hlavných organizátorov združenia Astran, ktorým hrozí 12 rokov väzenia. Pôjde o prvý súdny proces s organizátormi pyramídovej hry, ktorí pripravili svojich klientov o milióny korún.
Informoval o tom dnes internetový server idnes, podľa ktorého pyramídová hra Astran prišla na Moravu v polovici 90. rokov z Poľska a stovky ľudí do nej postupne vložili minimálne 36 miliónov korún. Organizátori akcie sľubovali účastníkom hry astronomické zisky podľa toho, koľko ďalších hráčov zohnali. Každý z nich musel najskôr zaplatiť vstupný poplatok 45.000 korún, alebo 2300 mariek. Podľa polície poslúžil pre celú akciu ako zásterka predaj príručiek o pozitívnom myslení.
Časť peňazí skončila v Rakúsku a v Švajčiarsku, časť si rozdelili členovia medzi sebou a asi dva milióny sa podarilo zaistiť na účtoch, uviedol Karel Studený z olomouckého štátneho zastupiteľstva.
Podozriví organizátori hry, ktorí istý čas pobudli aj vo väzbe, vinu odmietajú. Tvrdia, že nikoho nenútili, aby si príručku o pozitívnom myslení kupoval.
Vyšetrovanie pred niekoľkými rokmi odštartovali kriminalisti a vyšetrovatelia z Jeseníku, ktorí vypočuli asi 2500 svedkov. Pomocou Interpolu pátrali aj na Slovensku, v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a Poľsku. Spis má v súčasnosti asi 30.000 strán bez príloh a len zoznam svedkov je na 60 stránkach.
